Preskočiť na obsah
  |  

Čína obmedzuje dovoz amerického LNG, otvára dvere ruským dodávateľom

Čína po nástupe Donalda Trumpa prestala objednávať skvapalnený zemný plyn (LNG) z USA, čo sa ešte prehĺbilo po zavedení ciel, uvádza portál Financial Times. Od februára neprišla do Číny žiadna dodávka amerického zemného plynu, ktorý sa stal po zvýšení ciel ekonomicky nevýhodným.

Odborníci podľa portálu predpokladajú, že Peking nebude v blízkej budúcnosti uzatvárať nové zmluvy na jeho nákup.

V dôsledku toho sa môže prehĺbiť energetická spolupráca medzi Čínou a Ruskom. Podľa čínskeho veľvyslanca v Moskve rastie dopyt po ruskom LNG, pričom viaceré čínske firmy žiadajú o pomoc pri nadväzovaní kontaktov s ruskými dodávateľmi.

Rusko je aktuálne tretím najväčším dodávateľom zemného plynu do Číny po Austrálii a Katare.

(lup)

  |  

Bloomberg: Washington ponúka Ukrajine mier za cenu okupovaných území

Spojené štáty navrhli zmrazenie vojny na Ukrajine ponechaním okupovaných území Rusku a zrieknutím sa ukrajinského vstupu do NATO, uvádza agentúra Bloomberg, podľa ktorej návrh prezentovali na rokovaniach v Paríži, kde sa stretli zástupcovia USA a európskych krajín.

Washington ponúka prímerie výmenou za zmiernenie sankcií voči Rusku a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, hoci ich podoba zatiaľ nie je jasná.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj návrh údajne kritizoval ako prijatie ruskej stratégie a trvá na tom, že okupované územia patria Ukrajine. Americkí predstavitelia však zdôrazňujú, že nejde o konečné riešenie konfliktu. Kremeľ podmieňuje mier ukončením dodávok zbraní a úľavami od sankcií, tvrdí agentúra.

Rokovania budú pokračovať v Londýne. Hoci Biely dom deklaruje optimizmus, zároveň varuje, že bez rýchleho pokroku sa snahy o mier môžu skončiť. Z návrhu USA vyplýva, že východiskovým bodom rokovaní je uznanie ruskej kontroly nad piatimi ukrajinskými územiami vrátane Krymu.

(lup)

  |  

Medveď napadol muža v lyžiarskom stredisku, previezli ho do nemocnice

Do lyžiarskeho strediska Králiky v okrese Banská Bystrica vyslal v piatok operátor tiesňovej linky 155 ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci k mužovi, ktorý pri strete s medveďom utrpel zranenie dolnej končatiny. Posádka pacienta transportovala do nemocnice v Banskej Bystrici s otvorenou ranou stehna.

Informovalo o tom na sociálnej sieti Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR.

(tasr, lud)

  |  

Austrálčan bojujúci na strane Ukrajiny sa postaví pred súd

Austrálčan Oscar Jenkins sa postaví pred súd v samozvanej Luhanskej ľudovej republike (LĽR) pre obvinenia zo žoldnierstva, uviedli v piatok úrady na tomto ukrajinskom území, ktoré okupuje Rusko. Ide o zatiaľ posledný známy prípad zahraničného vojaka bojujúceho na strane Kyjeva, ktorého budú súdiť.

Podľa vyšetrovateľov prišiel 33-ročný Jenkins na Ukrajinu z austrálskeho Melbourne vo februári 2024. Od marca do decembra 2024 následne bojoval proti ruskej armáde, za čo dostával údajne približne sedemtisíc až deväťtisíc dolárov mesačne.

Rusko a jeho predstavitelia na východe Ukrajiny zvyčajne považujú cudzincov, ktorí pricestujú do Kyjeva bojovať, za „žoldnierov“. To im umožňuje stíhať tieto osoby podľa svojho trestného zákonníka namiesto toho, aby k nim pristupovali ako k vojnovým zajatcom s istými právami vyplývajúcimi zo Ženevského dohovoru.

Ruské orgány prednedávnom obvinili 22-ročného Brita Jamesa Scotta Rhysa Andersona z terorizmu po tom, ako ho chytili v ruskej Kurskej oblasti bojovať na strane Ukrajiny. Podľa AFP ho odsúdili na 19 rokov väzenia.

(tasr, afp, lud)

  |  

Ukrajina a Rusko si na Veľký piatok vymenili telá 950 padlých vojakov

Ukrajina a Rusko si na Veľkonočný piatok vymenili telá padlých vojakov, pričom na Ukrajinu vrátili pozostatky 909 vojakov a do Ruska telá 41 vojakov.

Výmenu sprostredkoval Medzinárodný Červený kríž a ide už o druhú výmenu počas troch týždňov, pričom predchádzajúca sa konala 28. marca s takmer rovnakým počtom.

Ukrajinskí vojaci padli prevažne v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej, Sumskej a Charkovskej oblasti. Mnohé telá ostávajú po bojoch na mieste, keďže ukrajinské jednotky sú pre postupujúcu ruskú ofenzívu nútené ustupovať.

Oficiálne údaje o stratách oboch armád sú zriedkavé. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári odhadol, že od začiatku invázie v roku 2022 zahynulo vyše 46-tisíc ukrajinských vojakov a ďalších 380-tisíc utrpelo zranenia.

Nezávislé zdroje uvádzajú ešte vyššie čísla: až 70-tisíc mŕtvych a 35-tisíc nezvestných. Odhady západných médií hovoria o 50-tisíc až 100-tisíc ukrajinských obetiach.

Rusko svoje straty nezverejnilo od roku 2022, no podľa Mediazony a BBC mohlo prísť o viac než 91-tisíc vojakov.

(tasr, lup)

  |  

Litva posilní druhú trasu cez strategický Suwalský koridor

Litva chce v spolupráci s Poľskom modernizovať druhú hlavnú trasu cez Suwalský koridor – strategické územie medzi Poľskom a Litvou, uvádza portál Politico.

Suwalský koridor je riedko osídlený, asi 100 kilometrov široký pás územia, ktorý spája Poľsko a Litvu, a susedí s ruským Kaliningradom a Bieloruskom.

Je označovaný za najzraniteľnejšie miesto NATO, pretože tvorí jedinú pozemnú spojnicu medzi Baltskými štátmi a zvyškom aliancie.

Litva plánuje modernizovať cestu Vilnius–Augustów ako doplnok k hlavnej trase Via Baltica. Projekt by mal zahŕňať rekonštrukciu 113 km ciest, renováciu ôsmich mostov a zavedenie bezpečnostných opatrení vrátane kontrolných stanovíšť a betónových zátarás.

Portál tiež informoval, že dôležitým cieľom je zvýšiť vojenskú mobilitu, uľahčiť presun vojsk a zlepšiť logistiku v prípade krízovej situácie. Opatrenia sa týkajú aj obrany proti rušeniu GPS signálu. Práce by mali dokončiť do roku 2028, no počítajú s možným oneskorením.

Litva plánuje získať finančnú podporu z rozpočtu EÚ, no zatiaľ ide o bilaterálny projekt s Poľskom, tvrdí Politico. Iniciatíva zapadá do širšej stratégie EÚ na budovanie duálnej infraštruktúry pre civilné aj vojenské účely.

(politico, lup)