Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanec Smeru údajne odpísal celú diplomovú prácu

Denník SME informuje, že poslanec Smeru Marián Kéry údajne odpísal takmer celú svoju diplomovú prácu od bývalej spolužiačky z gymnázia Martiny Brodňanovej - vďaka tejto práci sa mu podarilo získať titul magister.

Kéry v roku 2004, keď už pôsobil ako okresný predseda Smeru, obhájil na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre prácu na tému Zobrazenie človeka v Belkinových poviedkach Puškina.

Práca mala rovnaký názov, rozsah, zoznam literatúry a takmer identický text ako práca Brodňanovej, ktorá ju odovzdala štyri roky pred ním. Rozdiel bol len v menách konzultantov.

Kéry sa ku kvalite svojej práce vyjadril kriticky, tvrdí však, že neodpísal celú prácu. Zarážajúce je, že v minulosti verejne kritizoval iných politikov – Branislava Gröhlinga a Jána Mazáka – za pochybnosti súvisiace s ich akademickými titulmi.

(mja)

Minúta  |  

Nike údajne financuje kontroverznú štúdiu o transšportovcoch

Spoločnosť Nike čelí otázkam po tom, čo denník The New York Times zverejnil správu, že financuje štúdiu zameranú na fyzickú výkonnosť „trans“ tínedžerov počas hormonálnej tranzície.

Štúdia sleduje výsledky 10-krokového fyzického testu pred začiatkom hormonálnej liečby a každých šesť mesiacov počas piatich rokov.

Projekt vedie doktorka Kathryn Ackermanová z Detskej nemocnice v Bostone v spolupráci s „Joannou“ Harperom, výskumníkom v oblasti „transľuďom v športe“, ktoýr sa sám identifikuje ako žena.

Hoci Ackermanová viackrát verejne priznala, že Nike štúdiu financuje, spoločnosť na žiadosti o komentár nereagovala a na svojom webe financovanie nespomína, všimol si športový portál Outkick.

Nike sa aktívne hlási k podpore „LGBTQIA+ komunity“ a „trans mládeže“, čo dokazuje aj jej iniciatíva „No Pride, No Sport“. Kritici však upozorňujú na etické otázky a potenciálne riziká spojené s výskumom liečby predpubertálnych detí s cieľom umožniť ich súťaž v ženských športoch.

(outkick, sab)

Minúta  |  

USA navrhujú mier s uznaním Krymu, Ukrajina to odmieta

Plánované mierové rokovania v Londýne, zamerané na ukončenie vojny Ruska proti Ukrajine, boli znížené na nižšiu úroveň po tom, čo americký minister zahraničia Marco Rubio oznámil, že sa nezúčastní.

Po rozhodnutí Marca Rubia nezúčastniť sa londýnskych mierových rokovaní prebral zastupovanie USA osobitný vyslanec prezidenta Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg.

Oficiálnym dôvodom sú „logistické problémy“, no absencia Rubia ešte viac vyostruje napätie medzi Washingtonom a Kyjevom, ktoré súvisí s budúcnosťou okupovaných ukrajinských území, upozorňuje CNN.

USA presadzujú uzatvorenie dohody, zatiaľ čo Ukrajina odmieta vzdať sa Krymu a častí východnej Ukrajiny. Namiesto pôvodného summitu prebehnú len uzavreté rokovania na úradníckej úrovni. Situáciu ešte viac vyostril viceprezident JD Vance, ktorý počas návštevy Indie pohrozil odchodom USA z rokovaní, ak obe strany neprijmú ich návrh.

Počas londýnskych rokovaní ukrajinský prezidentov štáb uistil amerického vyslanca Keitha Kellogga, že Ukrajina neustúpi zo svojich zásadných pozícií týkajúcich sa suverenity a územnej celistvosti.

Vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak zdôraznil, že tieto princípy sú základom ukrajinskej identity a ich dodržiavanie je nevyhnutné pri akýchkoľvek mierových rokovaniach.

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha zároveň potvrdil, že Ukrajina je pripravená spolupracovať so Spojenými štátmi na ukončení trojročného konfliktu s Ruskom. Vyhlásil, že Ukrajina túži po mieri viac než ktokoľvek iný, no zároveň musí zostať verná svojim hodnotám.

(mja)

Minúta  |  

Farmaceutické firmy žiadajú EÚ o povolenie vyšších cien liekov

Európski farmaceutickí giganti, vrátane Novartisu a Sanofi, vyzvali Európsku komisiu, aby umožnila vyššie ceny liekov v EÚ. Tvrdia, že prísna cenová regulácia brzdí inovácie a odrádza investície, čím Európa zaostáva za USA.

V otvorenom liste adresovanom Ursule von der Leyenovej navrhli zavedenie jednotného európskeho cenníka pre nové lieky a vyzvali na lepšie investičné prostredie pre farmaceutický sektor.

Podľa nich Európa investuje podstatne menej do inovatívnych liekov ako USA, čo ohrozuje zdravotnú bezpečnosť svetadielu. Americká politika podporuje domácu výrobu a prilákala miliardové investície od spoločností ako Roche či Eli Lilly.

Farmaceutické firmy varujú, že bez výraznej zmeny politiky hrozí ďalší presun výskumu a výroby do USA alebo rozvíjajúcich sa krajín. Apelujú na férové príspevky členských štátov a potrebu posilniť konkurencieschopnosť Európy v globálnom prostredí.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Svetové ekonomické fórum vyšetruje svojho zakladateľa Schwaba

Zakladateľ Svetového ekonomického fóra (WEF) Klaus Schwab čelí internému vyšetrovaniu po svojom nedávnom odstúpení z čela organizácie, kde pôsobil 54 rokov, informáciu priniesol denník Wall Street Journal.

Dôvodom vyšetrovania je anonymný list adresovaný správnej rade Fóra, ktorý Schwaba obviňuje zo závažných pochybení pri riadení a zo zneužívania zdrojov organizácie na súkromné účely jeho rodiny.

Fórum potvrdilo prijatie listu a informovalo, že obvinenia berie vážne, hoci zatiaľ neboli potvrdené. Podrobnosti o obvineniach neboli zverejnené. Rodina Schwabovcov prostredníctvom svojho hovorcu všetky tvrdenia poprela a avizovala právne kroky voči autorovi listu a šíriteľom údajne nepravdivých informácií.

Interná kritika Schwabovho vedenia Fóra nie je novinkou – už v minulosti boli zaznamenané sťažnosti zamestnancov na problematickú organizačnú kultúru vrátane obvinení zo sexizmu a rasizmu, ktoré však vedenie odmietlo.

(mja)

Minúta  |  

Si Ťin-pching: Čína nepoľaví v boji proti klimatickým zmenám

Čínsky prezident Si Ťin-pching počas klimatického summitu, ktorý zvolala Brazília, zdôraznil, že Peking neustúpi zo svojho klimatického úsilia bez ohľadu na medzinárodnú situáciu.

Uistil, že Čína chce naďalej podporovať globálnu spoluprácu v boji proti klimatickým zmenám a pred konferenciou COP30 v novembri zverejní nové záväzky na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2035.

Tieto záväzky budú pokrývať všetky typy emisií, nielen oxid uhličitý. Čína, ako najväčší producent skleníkových plynov, si stanovila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Hoci krajina investuje do obnoviteľných zdrojov, jej energetický mix stále ovláda uhlie.

Najnovšie údaje však ukazujú, že Peking nesplnil klimatické ciele na rok 2024 a emisie mierne vzrástli, čo ohrozuje plnenie Parížskej dohody.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.