Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ústav pamäti národa chystá konferenciu k 100. výročiu narodenia Vladimíra Jukla

Ústav pamäti národa organizuje spolu s Pedagogickou fakultou Univerzity Komenského konferenciu venovanú 100. výročiu narodenia Vladimíra Jukla, významnej osobnosti kresťanského disentu na Slovensku.

Konferencia s názvom „Sloboda je dar, ktorý je pre všetkých. Vladimír Jukl (1925 – 2012)“ sa uskutoční 28. apríla 2025 na pedagogickej fakulte v Bratislave.

Na podujatí vystúpia historici, rodinní príslušníci aj spolupracovníci, ktorí predstavia Juklov život, odpor voči komunistickému režimu, prácu v oblasti matematiky aj jeho pôsobenie ako tajne vysväteného kňaza.

Podujatie podporili Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Spoločenstvo Fatima a Fórum kresťanských inštitúcií. Záštitu nad konferenciou prevzala dekanka Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Katarína Žilková.

Konferencia je prístupná verejnosti a študentom. Program je dostupný na stránke Ústavu pamäti národa.

(red)

Minúta  |  

Fico chce prelomiť veto prezidenta k zákonu o covidových amnestiách

Predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico (Smer) odporučí klubu poslancov Národnej rady SR za Smer, ako aj ďalším poslancom vládnej koalície, aby za zákon o tzv. covidových amnestiách opätovne hlasovali a prelomili veto prezidenta Petra Pellegriniho.

Vyhlásil to na sociálnej sieti. Zároveň podotkol, že rešpektuje ústavné právo prezidenta vrátiť do parlamentu schválený zákon na opätovné prerokovanie, teda tzv. právo veta.

Podľa neho by to umožnilo občanom, ktorých zasiahli pandemické opatrenia, podať žiadosť o odškodnenie.

Fico pripomenul, že mnohé z opatrení predošlých vlád boli podľa jeho slov protiústavné a nezákonné a ich následkom boli „tisíce nevinných obetí“. Odvolal sa aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR a spochybnil vakcinačnú kampaň aj kvalitu vakcín.

Pellegrini zákon odmietol podpísať s výhradou, že by nemali odškodniť všetkých, ktorí dostali pokutu za porušenie akéhokoľvek pandemického opatrenia. Parlament bude o zákone opäť rokovať.

(tasr, red)

Minúta  |  

Príjazdový turizmus na Slovensku rastie, výrazne stúpa počet čínskych turistov

Slovensko sa podľa generálneho riaditeľa Slovakia Travel Mateja Feketeho stáva čoraz obľúbenejšou destináciou pre zahraničných turistov. Príjazdový turizmus rastie, no organizácia vidí aj priestor na zlepšenie. Cieľom je zvýšiť podiel zahraničných hostí na celkovom počte návštevníkov Slovenska.

Vlani sa na Slovensku ubytovalo vyše 5,9 milióna hostí, ktorí tu strávili viac než 15 miliónov prenocovaní. Najviac turistov prišlo z Česka, Poľska, Nemecka, Maďarska a Ukrajiny.

Až 131-percentný medziročný nárast zaznamenal počet hostí z Číny – z 9 500 na viac ako 22-tisíc. Rástol aj počet návštevníkov z ďalších ázijských krajín.

Medzi najnavštevovanejšie lokality patrili Bratislava, Košice, Vysoké Tatry, Demänovská dolina, Liptovský Mikuláš, Bešeňová a Piešťany. Pribudlo aj 234 nových ubytovacích zariadení, ich celkový počet tak dosiahol 5 265. Vyše štvrtina sa nachádza v Žilinskom kraji.

Tržby ubytovacích zariadení vlani dosiahli takmer 613 miliónov eur bez DPH, čo predstavuje medziročný nárast o deväť percent. Domáci turisti tvorili viac než 60 percent výnosov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Žena v Španielsku predala novorodenca za dvetisíc eur, čin neskôr oľutovala

Španielska polícia zatkla ženu, ktorá podľa vyšetrovateľov predala svoju novorodenú dcéru za dvetisíc eur páru podstupujúcemu liečbu neplodnosti.

K incidentu došlo na madridskom predmestí Móstoles, 37-ročnú ženu zadržali už v marci. Pár, ktorý údajne kúpil dieťa, zatkli v meste Córdoba.

Podľa polície došlo medzi ženou a párom k obchodnej dohode, ktorú však matka neskôr oľutovala a požiadala o vrátenie dcéry.

Pár to odmietol, pokiaľ im žena nevráti nielen pôvodnú sumu, ale aj tisíc eur navyše za výdavky spojené s jej pobytom pred pôrodom.

Prípad začali vyšetrovať po tom, čo matka oznámila údajný únos. Neskoršie zistenia však ukázali, že žena mala v minulosti vážne problémy so starostlivosťou o deti – už v roku 2022 jej úrady odobrali šesť detí pre zanedbávanie výživy.

(tasr, red)

Minúta  |  

V radoch ruskej armády zomrel syn dôstojníka CIA

Ešte koncom roka 2023 údajne zahynul vo vojne na Ukrajine 21-ročný Michael Gloss, bývalý príslušník amerického námorníctva. Jeho matkou je Juliane Gallina Glossová, námestníčka riaditeľa CIA pre digitálne inovácie, informuje ruský opozičný portál Važnyje istoriji, v angličtine vychádzajúci ako Important Stories (iStories). Správu prevzal aj Washington post.

"V roku 2023 sa pridal k hnutiu Dúhová rodina, žil v hippie táboroch a nakoniec sa presťahoval do Ruska. Po vypršaní platnosti víza podpísal zmluvu s ruským ministerstvom obrany," uviedol na sociálnej sieti známy ukrajinský profesor ekonomiky Roman Šeremeta.

Ako zistil iStories, Gloss zanechal štúdium na vysokej škole, presťahoval sa do Talianska, potom odcestoval do Izraela a následne ho deportovali. Do Ruska dorazil v auguste 2023. V radoch Ozbrojených síl Ruskej federácie padol počas bojov v Doneckej oblasti na Ukrajine. Následne ho pochovali v USA.

(hal)

Minúta  |  

Vodári podporili výstavbu elektrárne Málinec, Taraba hovorí o príležitosti

Stredoslovenská vodárenská spoločnosť (StVS) podporila výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec. Oznámilo to ministerstvo životného prostredia po podpise memoranda o spolupráci medzi StVS a štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba.

Obe inštitúcie označili projekt za strategicky významný pre slovenskú energetiku. Málinec má podľa nich prispieť k ekologickému vyrovnávaniu odchýlok v elektrizačnej sústave.

Envirominister Tomáš Taraba (nom. SNS) označil prečerpávacie elektrárne za efektívne, ekologické a ziskové riešenie. Pripomenul, že Rakúsko má 23 takýchto staníc a ďalších 13 stavia.

Podľa memoranda zostanú všetky vodohospodárske funkcie priehrady Málinec zachované – vrátane zásobovania pitnou vodou a ochrany národohospodárskych záujmov.

Taraba projekt označil za "najväčšiu ekologickú a ekonomickú príležitosť pre stredné Slovensko". V regióne Podpoľania však návrh vyvolal odpor. Miestni obyvatelia spísali petíciu a samosprávy kritizovali nedostatočnú komunikáciu štátu.

Projekt zatiaľ nie je vo fáze výstavby. Jeho ďalší vývoj bude závisieť aj od environmentálneho posudzovania a miestnej participácie.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.