Preskočiť na obsah
  |  

Lagardová: Colný konflikt USA môže spomaliť rast eurozóny

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová varovala pred negatívnymi dôsledkami colného konfliktu, ktorý odštartoval prezident USA Donald Trump.

Na stretnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo Washingtone upozornila, že zvýšené obchodné napätie a neistoty môžu oslabiť rast eurozóny, najmä znížením vývozu, investícií a spotreby.

Lagardová tiež poukázala na riziko sprísnenia podmienok financovania, čo by mohlo oddialiť rozhodnutia firiem a domácností.

ECB už vo svojej marcovej prognóze predpokladá rast eurozóny v roku 2025 len na úrovni 0,9 percenta a infláciu 2,3 percenta. Zároveň banka znížila kľúčovú sadzbu na 2,25 percenta. Lagardová nevylúčila ďalšiu revíziu výhľadu v dôsledku pretrvávajúcich rizík. Infláciu by mohli ovplyvniť nižšie ceny energií a silnejšie euro, no znížený dopyt po exporte a vyššie clá predstavujú dodatočné hrozby pre ekonomiku regiónu.

(tasr, lipa)

  |  

Zelenskyj zvažuje vynechať pohreb pápeža, uprednostní vojenské stretnutia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil, že sa mu možno nepodarí zúčastniť na pohrebe pápeža Františka pre dôležité vojenské stretnutia na Ukrajine. Informoval, že krajinu v Ríme dôstojne zastúpia minister zahraničných vecí a prvá dáma.

Zelenskyj počas návštevy miesta ruského útoku v Kyjeve povedal, že stretnutia budú zamerané aj na obrannú situáciu po poslednom útoku. V súvislosti s polostrovom Krym opätovne vyhlásil, že patrí Ukrajine a len ukrajinský ľud má právo rozhodovať o jeho príslušnosti.

Reagoval tak na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v rozhovore pre Time uviedol, že mierová dohoda s Ruskom by mohla znamenať uznanie Krymu ako ruského územia. Zelenskyj priznal, že Ukrajina v súčasnosti nemá dostatok vojenských kapacít na jeho opätovné získanie, no trvá na legitímnom nároku Ukrajiny na všetky dočasne okupované územia.

(tasr, lipa)

  |  

Orbán uisťuje Tuska: Maďarsko ostáva v EÚ, plánuje ju však zmeniť

Maďarský premiér Viktor Orbán poprel tvrdenia o možnom vystúpení Maďarska z Európskej únie, ktoré zazneli zo strany poľského premiéra Donalda Tuska. Ten vo štvrtok na platforme X varoval pred úmyslami Budapešti opustiť EÚ.

Orbán v reakcii ubezpečil, že Maďarsko v Únii zostane, no spolu s frakciou Patrioti pre Európu sa ju usiluje reformovať. Zdôraznil, že cieľom je návrat k pôvodným hodnotám únie, aké platili pri vstupe Poľska a Maďarska v roku 2004.

Kritizoval tiež súčasné vedenie EÚ za zasahovanie do vnútorných záležitostí členských krajín. Pripomenul, že pred dvadsiatimi rokmi slúžili európski byrokrati ľuďom, nie vlastným záujmom.

V minulosti tiež poznamenal, že ak by únia v roku 2004 vyzerala ako dnes, Maďarsko by pravdepodobne nebolo medzi novými členmi.

(tasr, lipa)

  |  

EÚ a USA musia rokovať o dohode, vyzýva šéf Medzinárodného menového fondu

Riaditeľ Medzinárodného menového fondu pre Európu Alfred Kammer počas jarného zasadnutia fondu a Svetovej banky vo Washingtone vyzval na deeskaláciu napätia a uzatvorenie obchodnej dohody medzi EÚ a USA.

Tvrdí, že dohoda by podporila slabý hospodársky rast v Európe. Zdôraznil, že medzi európskymi lídrami panuje zhoda o dôležitosti vzájomných vzťahov.

Súčasné napätie umocnili americké clá, ktoré prezident Trump oznámil, vrátane 20 percent sadzby pre EÚ, hoci ich zavedenie odložil o 90 dní. Tieto clá však dopĺňajú stále platné 25-percentné clá na oceľ, hliník a autá. Termín odkladu vyprší v júli a rokovania s USA sú v rôznych štádiách – Francúzsko je skeptické, Nemecko optimistickejšie.

Kammer poprel tvrdenia o nekonkurencieschopnosti Európy, no upozornil na problém nízkej produktivity práce ako hlavný dôvod zaostávania za USA.

(tasr, lipa)

  |  

FBI zadržala sudkyňu, ktorá údajne pomohla migrantovi vyhnúť sa zatknutiu

Americká FBI v piatok zadržala sudkyňu Hannah Duganovú z Milwaukee (Wisconsin), ktorú obvinili z marenia zatýkacieho procesu voči ilegálnemu migrantovi Eduardovi Floresovi Ruizovi.

Podľa riaditeľa FBI Kasha Patela sudkyňa úmyselne odviedla federálnych agentov od miesta, kde sa Ruiz nachádzal, čím mu umožnila vyhnúť sa zatknutiu. Polícia však Ruiza neskôr zadržala a momentálne je vo väzbe.

Patel upozornil, že konanie sudkyne mohlo ohroziť verejnosť. Duganová sa postavila pred federálny súd, ktorý ju do väzby nevzal, pričom jej právnik protestoval proti zadržaniu.

Prípad sa považuje za výraznú eskaláciu napätia medzi súdnictvom a Trumpovou administratívou, ktorá presadzuje prísnejší postoj k ilegálnej migrácii. Ministerstvo spravodlivosti už skôr avizovalo zásahy proti lokálnym autoritám, ktoré podľa neho bránia federálnej imigračnej politike.

(tasr, lipa)

  |  

Rokovania USA a Ruska o Ukrajine sa posúvajú, plán však vyvolal aj kritiku

V piatok sa v Moskve uskutočnilo trojhodinové stretnutie medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a osobitným vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa, realitným magnátom Stevom Witkoffom.

Podľa Kremľa boli rozhovory konštruktívne a priblížili pozície Ruska a USA nielen v otázke vojny na Ukrajine, ale aj v ďalších medzinárodných témach.

Hlavným bodom diskusie bola možnosť obnovenia priamych rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom, ktoré sú prerušené od začiatku vojny vo februári 2022.

Witkoff, ktorý nemá diplomatické skúsenosti, čelí kritike za blízkosť k naratívu Kremľa a návrh mierového plánu USA, ktorý údajne zahŕňa uznanie ruskej kontroly nad Krymom a časťami juhovýchodnej Ukrajiny, vyvolal odpor v Kyjeve aj Európe.

Ukrajinský prezident Zelenskyj upozornil, že uznanie anexie Krymu je protiústavné. Trump zároveň varoval, že USA stiahnu podporu, ak nenastane skutočný pokrok v rokovaniach.

(reuters, tasr, lipa)