Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pomoc Sýrii. Saudská Arábia a Katar splatia jej dlh voči Svetovej banke

Saudská Arábia a Katar sa dohodli na vyrovnaní nedoplatkov Sýrie voči Svetovej banke vo výške približne 15 miliónov dolárov. Oznámili to v spoločnom vyhlásení, čím pripravili pôdu pre obnovenie finančnej podpory Sýrii po viac ako štrnástich rokoch.

Ide o prvý známy prípad, keď Saudská Arábia poskytne finančné prostriedky Sýrii od minuloročného zvrhnutia režimu Bašára Asada islamistickými povstalcami. Tento krok zároveň naznačuje obnovenie podpory Sýrie zo strany arabských krajín Perzského zálivu po období neistoty spôsobenej obavami z amerických sankcií.

Vyrovnanie nedoplatkov umožní Sýrii prístup k grantom a ďalším formám pomoci zo strany skupiny Svetovej banky. Saudská Arábia a Katar zároveň vyzvali medzinárodné a regionálne finančné inštitúcie, aby urýchlili obnovenie a rozšírenie rozvojových programov v Sýrii.

V najbližšom období by tak Sýria mohla získať podporu pre obnovu kritických sektorov, čo by mohlo zmierniť následky dlhoročného konfliktu na verejné služby a infraštruktúru krajiny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kyjev poprel ruské víťazstvo v Kurskej oblasti, boje pokračujú

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že ukrajinská armáda naďalej bojuje v Kurskej oblasti. Rusko pritom v sobotu oznámilo „úplné oslobodenie“ tejto oblasti.

Zelenskyj v statuse na Telegrame zdôraznil, že ukrajinské jednotky „aktívne bránia isté oblasti Kurskej a Belgorodskej oblasti“, pričom priznal, že situácia na fronte zostáva zložitá. Správu o stave bojov mu predložil hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj, ktorý potvrdil náročné podmienky v regióne.

Ruský generálny štáb na čele s Valerijom Gerasimovom v sobotu informoval prezidenta Vladimira Putina o dobytí Kurskej oblasti, pričom vyzdvihol aj pomoc severokórejských jednotiek. Ukrajinská armáda tieto tvrdenia ihneď poprela ako propagandistické klamstvá.

Ukrajinské jednotky sa dostali do Kurskej oblasti, ktorá hraničí s ukrajinskou Sumskou oblasťou, vlani v auguste.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Ekologická havária na Hvare: Do mora unikli tony paliva

Na chorvátskom ostrove Hvar riešia vážny ekologický incident po prasknutí nádrže na čerpacej stanici INA v zátoke Križna Luka. Do mora uniklo približne 15 ton ropných látok. Informoval o tom portál Danas.

Splitská polícia incident potvrdila. Podľa ich vyjadrenia bola kontaminácia mora nahlásená v nedeľu okolo pol desiatej dopoludnia. Na mieste aj v poobedňajších hodinách zasahujú príslušníci policajnej stanice Hvar, stanice námornej polície, hasiči, chorvátska pobrežná stráž a zamestnanci prístavnej správy.

Ministerstvo mora, dopravy a infraštruktúry uviedlo, že nemá o udalosti žiadne informácie.

Príčina prasknutia nádrže a rozsah škôd zatiaľ nie sú známe. Polícia vedie vyšetrovanie, ktoré má objasniť všetky okolnosti havárie. Úrady zároveň začali s odstraňovaním následkov úniku paliva. Podľa dostupných informácií ide o jednu z najvážnejších ekologických nehôd na chorvátskych ostrovoch v posledných rokoch.

(max)

Minúta  |  

Biely dom chystá radikálne škrty v rozpočte: Výrazne chce znížiť sociálne výdavky

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa plánuje v návrhu rozpočtu na rok 2026 výrazné škrty v oblasti sociálnych programov. Podľa predbežných dokumentov, ktorými disponuje New York Times, by sa mali znížiť výdavky o miliardy dolárov na podporu starostlivosti o deti, zdravotný výskum, vzdelávanie, rozvoj komunít a bývanie.

Úrad pre riadenie a rozpočet zatiaľ potvrdil, že „neboli prijaté žiadne konečné rozhodnutia“, no úplné znenie návrhu by mal Biely dom predstaviť už budúci týždeň.

Súčasťou pripravovaného plánu je aj samostatné opatrenie, ktoré zníži viac ako deväť miliárd dolárov z už schválených výdavkov na fiškálny rok 2025. Toto opatrenie sa dotkne aj financovania verejných médií, ako sú PBS a NPR.

Trumpova administratíva sa od januárového nástupu do úradu sústreďuje na zmenšovanie federálnej vlády. Začiatkom roka Kongres schválil republikánsky rozpočtový plán pre rok 2025, ktorý obsahuje málo detailov, ale kladie dôraz na škrty výdavkov a predĺženie daňových úľav.

(tasr, reuters, max)

Minúta  |  

Gazda: Kardináli sú pripravení, nový pápež môže byť zvolený rýchlo

Konkláve, teda voľba nového pápeža, by sa mohlo začať 5. mája, povedal pre TASR cirkevný analytik a zástupca šéfredaktora denníka Postoj Imrich Gazda. Vatikánske pravidlá určujú, že konkláve sa musí začať najskôr 15. a najneskôr 20. deň po smrti pápeža, pričom deväťdňový smútok za pápežom Františkom sa skončí 4. mája.

Gazda očakáva, že samotná voľba nebude trvať dlho, keďže kardináli už uplynulé dni viedli diskusie a formovali si názory. Pripomenul, že pápeži František a Benedikt XVI. boli zvolení na druhý deň konkláve, Ján Pavol II. na tretí deň.

Do nadchádzajúceho konkláve vstúpi rekordný počet 133 kardinálov oprávnených voliť, pričom dvaja z pôvodných 135 sa ospravedlnili. Gazda tiež upozornil, že favoriti často vo voľbe neuspejú, hoci výnimkou bol Benedikt XVI. Voľba pápeža Františka podľa neho bola, naopak, v roku 2013 veľkým prekvapením.

Ak by sa voľba nepredvídane predĺžila, vatikánske pravidlá umožňujú prijatie ďalších postupov na zabezpečenie úspešného zvolenia nového pápeža.

(max)

Minúta  |  

Napätie s USA vedie Grónsko k užšej spolupráci s Dánskom

Grónsko plánuje posilniť svoje vzťahy s Dánskom v reakcii na nedávnu neúctivú rétoriku zo strany americkej administratívy. Vyhlásil to v nedeľu premiér arktického ostrova Jens-Frederik Nielsen počas spoločnej tlačovej konferencie v Kodani s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou.

„Nachádzame sa v zahraničnopolitickej situácii, čo znamená, že sa musíme zblížiť,“ zdôraznil Nielsen. Podľa jeho slov sú súčasné geopolitické podmienky dostatočným dôvodom na užšiu spoluprácu medzi Grónskom a Dánskom, ktoré ostrov spravuje v rámci širšieho kráľovského spoločenstva.

Napätie medzi Grónskom a Spojenými štátmi vzrástlo po sérii kontroverzných vyjadrení amerických predstaviteľov o strategickej hodnote arktického územia. Dánska premiérka Frederiksenová vyjadrila plnú podporu Grónsku a ocenila jeho význam v arktickom regióne.

USA tu prevádzkujú strategickú vojenskú základňu Thule. Americký prezident Donald Trump už v roku 2019 vyvolal rozruch, keď prejavil záujem kúpiť Grónsko, čo vtedy vyvolalo ostrú diplomatickú reakciu Kodane. Po návrate do Bieleho domu v januári tohto roka vo svojom záujme pokračuje.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.