Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Slováci si šetria na dôchodok, no do investícií sa nehrnú

Väčšina Slovákov vo veku 50 až 65 rokov očakáva, že po odchode do dôchodku zaznamená pokles životnej úrovne – vyplýva to z prieskumu investičnej platformy Portu a agentúry Ipsos.

Tento názor zdieľa 65,7 percenta respondentov, pričom u Čechov ide o 60,6 percenta. Pesimizmus je vyšší u pracujúcich než u dôchodcov – pokles očakáva až 70 percent pracujúcich a už ho zažilo 58,8 percenta dôchodcov.

Najväčšie obavy majú ľudia v manažérskych pozíciách, keďže výška dôchodku z prvého piliera je obmedzená. Až 83,2 percenta Slovákov si na dôchodok šetrí..

Najčastejšie si ľudia odkladajú peniaze bez konkrétneho účelu (41,1 percenta), prípadne na nečakané výdavky (36,6 percenta) alebo priamo na dôchodok (26,7 percenta). Viac ako 60 percent plánuje úspory využiť na cestovanie či návštevu kúpeľov. S vyšším príjmom a vzdelaním rastie ochota investovať.

(tasr, lup)

  |  

Bývalý riaditeľ moslimského združenia poprel masakrovanie Izraelčanov

Anas Altikriti, bývalý prezident Muslim Association of Britain, označil branie rukojemníkov Hamasom za „veľmi dôležitú súčasť“ odporu a vojenských stratégií, informuje denník Telegraph.

V jednom z dostupných videí tvrdí, že rukojemníci predstavujú vyjednávaciu hodnotu a sú pre Hamas dokonca cennejší než bežní obyvatelia Gazy, pretože môžu slúžiť ako „karta pri rokovaniach“.

Altikriti zároveň poprel, že by došlo k masakru a znásilneniam izraelských civilistov 7. októbra 2023, čo označil za „lož“. Združenie sa od jeho výrokov dištancovalo, vyhlásilo, že Altikriti nehovorí za organizáciu.

Tá bola založená bývalým vodcom Hamasu a v novembri 2023 spoluzorganizovala propalestínsky pochod v Londýne na Deň prímeria, mesiac po útoku Hamasu na Izrael.

(mja)

  |  

Kresťania v Indii čelia tvrdému zákonu, hrozia aj tresty smrti

V indickom štáte Madhjapradéš zvažujú sprísnenie už existujúcich protináboženských konverzných zákonov, ktoré by umožnili uložiť trest smrti za samozvané „násilné“ alebo „podvodné“ konverzie, zahrňujúce najmä na kresťanstvo.

Oznámil to premiér štátu Mohan Yadav počas verejného vystúpenia v Bhopále. Zákon Madhya Pradesh Freedom of Religion Act z roku 2021 už dnes kriminalizuje konverzie vykonané pod nátlakom, klamstvom alebo manipuláciou, pričom porušenie môže viesť k trestom až do 10 rokov väzenia.

Navrhovaná novela má podľa Yadava zabezpečiť prísnejšie tresty pre tých, ktorí údajne konvertujú iných „nečestným spôsobom“, informuje Life Site News.

Protikresťanská legislatíva v tomto a ďalších indických štátoch vyvolala vlnu zatýkaní a násilia voči kresťanom, ktorí tvoria len dve percentá populácie krajiny. Návrh vyvolal obavy zo zneužívania zákona na náboženské prenasledovanie v prevažne hinduistickej krajine.

(mja)

  |  

Netanjahu: Víťazstvo nad Hamasom je dôležitejšie než rukojemníci

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že hoci je návrat rukojemníkov z Pásma Gazy dôležitý, hlavným cieľom vojenskej operácie zostáva víťazstvo nad Hamasom.

Z celkového počtu 251 rukojemníkov unesených 7. októbra 2023 je podľa izraelskej armády stále 59 v zajatí, z čoho je 35 považovaných za mŕtvych. Doteraz sa podarilo oslobodiť 147 živých osôb.

Netanjahuove vyjadrenia vyvolali ostrú kritiku zo strany rodín rukojemníkov, ktoré žiadajú, aby bola ich záchrana najvyššou prioritou. Rozhorčenie vyjadrilo aj Fórum rodín rukojemníkov a nezvestných. Niektorí príbuzní sa vyjadrili, že sú ochotní „zvrhnúť“ premiéra, aby získali svojich blízkych späť.

Kritika zaznela aj na adresu ministra financií Bezalela Smotriča, ktorý označil návrat rukojemníkov za menej dôležitý než porážku Hamasu. Výroky oboch politikov prehlbujú napätie v izraelskej spoločnosti a medzi členmi vládnej koalície.

(tasr, mja)

  |  

PS: Slovensko je izolované, vláda ohrozuje naše postavenie v EÚ

Podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík (PS) pri príležitosti 21. výročia vstupu Slovenska do EÚ vyzval na akcieschopnejšiu a demokratickejšiu Európu, schopnú čeliť bezpečnostným aj environmentálnym výzvam.

Podľa PS by sa Únia mala stať veľmocou pripravenou na rozšírenie o Ukrajinu a západný Balkán. Nevyhnutnou podmienkou je podľa neho reforma inštitúcií, posilnenie Európskeho parlamentu a zabezpečenie spravodlivého zdaňovania nadnárodných korporácií.

Predseda strany Michal Šimečka upozornil na údajnú izoláciu Slovenska v spoločenstve. Domnieva sa, že má slabú medzinárodnú pozíciu.

Varoval tiež, že to ohrozuje schopnosť Slovenska presadzovať svoje záujmy v Únii. Za kľúčovú označil aj spoločnú európsku obranu.

(tasr, mja)

  |  

Gazprom je po rekordných stratách opäť v zisku

Ruský energetický gigant Gazprom oznámil návrat k zisku v roku 2024 po rekordnej strate v predchádzajúcom roku, upozornil web Moscow Times.

Firma dosiahla čistý zisk približne 13,15 miliardy eur, čím zvrátila stratu 6,79 miliardy eur z roku 2023 – najvyššiu vo svojej histórii.

Podľa podpredsedu predstavenstva Famila Sadygova boli straty v roku 2023 spôsobené najmä nepeňažnými nákladmi. Spoločnosť sa v dôsledku poklesu európskych dovozov plynu po útoku na Ukrajinu zamerala na ázijské trhy.

V roku 2024 vzrástli tržby Gazpromu o 25 percent, zatiaľ čo náklady klesli o 3 percentá. Zlepšenie hospodárenia pripisuje firma zvýšenému exportu plynu do krajín ako Čína, silnejšiemu rubľu a vyšším úrokom.

(mja)