Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Drony namiesto múru: Bulharsko plní podmienku vstupu do schengenu

Bulharsko začalo monitorovať svoju hranicu s Tureckom pomocou moderných dronov, čo je výsledok dohody s EÚ, ktorá umožnila krajine vstup do schengenského priestoru.

Rakúsko pôvodne podmienilo svoj súhlas s výstavbou fyzickej bariéry, no po odmietnutí tohto návrhu zo strany Európskej komisie sa pristúpilo k alternatíve technologického dohľadu. Viedeň následne začiatkom roka 2024 stiahla svoje veto voči Bulharsku.

Projekt sa oneskoril o takmer dva roky a je súčasťou širšej snahy EÚ posilniť ochranu vonkajších hraníc. Bulharsko spolu s Rumunskom vstúpilo do schengenského priestoru k 1. januáru 2025, čím sa stali plnohodnotnými členmi najväčšej zóny voľného pohybu osôb na svete. Tá aktuálne zahŕňa 29 krajín a 420 miliónov obyvateľov.

Rozšírenie schengenu je významným krokom pre integráciu novších členských štátov a zároveň podlieha prísnym bezpečnostným požiadavkám.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Si Ťin-pching sľubuje miliardový úver a víza pre Latinskú Ameriku

Čínsky prezident Si Ťin-pching na konferencii s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC) v Pekingu oznámil posilnenie hospodárskych a politických väzieb s týmto regiónom. V rámci prejavu označil vzťahy medzi Čínou a CELAC za pevné a historicky priateľské.

Prisľúbil regiónu úver vo výške 8,3 miliardy eur na rozvoj a oznámil zavedenie bezvízového styku s piatimi zatiaľ nemenovanými krajinami.

Si tiež varoval pred obchodnými a colnými vojnami, ktoré podľa neho vedú k sebaizolácii, a nepriamo kritizoval politiku USA.

Na samite vystúpil aj brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva a kolumbijský prezident Gustavo Petro, ktorý vyzval na diplomaciu bez autoritárstva. V pozadí rokovaní stojí snaha Číny o upevnenie globálnych partnerstiev a odpor proti americkým clám.

(tasr, lipa

Minúta  |  

Von der Leyenová spozná verdikt pre kauzu SMSiek so šéfom Pfizeru

Európska komisia bude v stredu čeliť dôležitému rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ, ktorý posúdi, či porušila pravidlá transparentnosti odmietnutím zverejniť textové správy medzi jej predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a šéfom Pfizeru Albertom Bourlom v súvislosti s miliardovou zmluvou na nákup vakcín.

Prípad známy ako „Pfizergate“ bol iniciovaný americkým denníkom New York Times a otvára otázku, či sú esemesky úradníkov verejnými dokumentmi.

Komisia trvá na tom, že správy nemajú relevantný význam, no počas vypočúvania súdu zaznela kritika jej nejasných argumentov a nedostatočného vyšetrovania.

Transparency International označuje rozhodnutie za možný zlom v európskej transparentnosti. Európsky ombudsman už v roku 2022 vyhlásil, že nezverejnenie predstavuje administratívne zlyhanie.

Prípad môže oslabiť pozíciu von der Leyenovej, najmä vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie Úradu európskeho prokurátora (EPPO) o okolnostiach uzavretia zmluvy a jej predošlé kontroverzie z obdobia pôsobenia v Nemecku.

(lipa)

Minúta  |  

Parížsky súd rozhodne o prípade Gérarda Depardieua a obťažovania

V utorok má parížsky súd vyhlásiť verdikt v prípade sexuálneho obťažovania, v ktorom čelí obvineniam francúzsky herec Gérard Depardieu. Vysokoprofilový proces je považovaný za jeden z najvýznamnejších v rámci hnutia #MeToo vo Francúzsku, tvrdí Reuters.

Depardieu je obvinený z obťažovania dvoch žien počas nakrúcania filmu Les Volets Verts v roku 2021. Jedna z poškodených, výtvarníčka Amelie K., vypovedala, že ju Depardieu obchytkával a vulgárne komentoval, druhá tvrdí, že k obťažovaniu došlo na pľaci aj na ulici.

Prokuratúra požaduje podmienečný trest 18 mesiacov a pokutu 20-tisíc eur.

Herec vinu odmieta a tvrdí, že niektoré ženy sú „príliš citlivé“. Zároveň však čelí aj ďalšiemu vyšetrovaniu pre údajné znásilnenie herečky v roku 2018.

Prípad zvýraznil generačný konflikt v otázke sexuálneho obťažovania vo francúzskej spoločnosti. Hoci hnutie #MeToo má vo Francúzsku menší ohlas ako v USA, rastúci počet obvinení ukazuje na zmenu postoja verejnosti.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

V Ríme sa stretnú ministri obrany piatich štátov EÚ, témou bude Ukrajina

Ministri obrany Talianska, Británie, Francúzska, Nemecka a Poľska budú 16. mája v Ríme rokovať o ďalšej podpore pre Ukrajinu a posilnení európskej obrany. Stretnutie prichádza v čase diplomatickej aktivity súvisiacej s návrhom na 30-dňové prímerie, ktoré by malo vstúpiť do platnosti 12. mája.

Tento návrh podporili lídri viacerých európskych krajín pri návšteve Kyjeva, pričom varovali, že v prípade ruského odmietnutia sú pripravení uvaliť nové sankcie v spolupráci s USA. Kremeľ návrh označil za nátlak.

Ruský prezident Vladimir Putin následne navrhol priame rokovania s Ukrajinou 15. mája v Istanbule, ale o prímerí sa nezmienil. Prezident Zelenskyj súhlasil so stretnutím, ak Moskva prijme prímerie.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Irán čelí novým sankciám USA: Obohacuje urán vysoko nad limit

Spojené štáty v pondelok zaviedli nové sankcie voči Iránu kvôli jeho jadrovému programu, hoci rokovania s Teheránom stále prebiehajú.

Sankcie sa týkajú troch iránskych občanov a jednej spoločnosti napojenej na Organizáciu pre obranné inovácie a výskum (SPND). Týmto subjektom sa zmrazujú aktíva v USA a Američanom sa zakazuje s nimi obchodovať.

Americký minister zahraničia Marco Rubio uviedol, že Irán rozširuje svoj jadrový program a vyvíja technológie s potenciálom využitia pre jadrové zbrane.

Teherán obohacuje urán na 60 percent, čo je výrazne nad 3,67 percenta stanoveným limitom v jadrovej dohode z roku 2015, od ktorej USA odstúpili v roku 2018.

Sankcie prichádzajú krátko po štvrtom kole rokovaní v Ománe, kde síce nebol dosiahnutý prelom, ale zaznel opatrný optimizmus. Cieľom rozhovorov je nová dohoda, ktorá by zabránila Iránu v získaní jadrovej zbrane, hoci Irán tvrdí, že o jej vývoj neusiluje.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.