Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda USA škrtla Harvardu ďalších 450 miliónov dolárov v grantoch

Americká vláda v utorok oznámila zrušenie ďalších federálnych grantov pre Harvardovu univerzitu v hodnote 450 miliónov dolárov (približne 403 miliónov eur). Opatrenie prišlo po zisteniach vládnej pracovnej skupiny proti antisemitizmu, ktorá tvrdí, že univerzita nedokázala riešiť „rozšírenú rasovú diskrimináciu a antisemitské obťažovanie“ na akademickej pôde.

„Harvard svojím zlyhaním pri zabezpečení zodpovednosti stratil nárok na podporu daňových poplatníkov,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Univerzita už podala žalobu proti skoršiemu zmrazeniu viacročných grantov v hodnote 2,2 miliardy dolárov. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa podmieňuje obnovenie financovania reštrukturalizáciou vedenia, revíziou prijímacích procesov, zrušením niektorých programov a hlásením zahraničných študentov, ktorí porušili interné pravidlá.

Prezident univerzity Alan M. Garber tieto požiadavky označil za nezákonné zasahovanie do autonómie školy. Ministerstvá školstva a vnútornej bezpečnosti pohrozili aj ďalšími sankciami vrátane obmedzenia príjmu zahraničných študentov.

Garberova predchodkyňa Claudine Gayová odstúpila 2. januára 2024 po tlaku republikánov v Kongrese, ktorí ju a ďalších prezidentov prominentných univerzít vyšetrovali v súvislosti s nedostatočnými krokmi voči propalestínskym demonštrantom. Tí rok predtým obsadili kampusy univerzít ako Harvard či Columbia, pričom vyzývali na bojkot Izraela a dopúšťali sa násilností.

Gayovú obvinili aj z plagiátorstva, keď vyšlo najavo, že nesprávne citovala časti svojich prác vrátane dizertačnej práce. Dodnes však pôsobí na Harvarde na katedre politológie a afrických a afroamerických štúdií.

(reuters, ap, tasr, sab)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. bude využívať oficiálne účty na X a Instagrame

Pápež Lev XIV. bude komunikovať s veriacimi prostredníctvom oficiálnych účtov na sieti X a Instagram, ktoré využívali jeho predchodcovia - pápež František a pápež Benedikt XVI. V tlačovej správe to v utorok uviedlo vatikánske Dikastérium pre komunikáciu.

„Svätý Otec Lev XIV. sa rozhodol udržiavať aktívnu prítomnosť na sociálnych sieťach prostredníctvom oficiálnych pápežských účtov na X a Instagrame,“ uviedol Vatikán vo vyhlásení.

Svoj prvý príspevok zverejnil nový pápež v utorok na Instagrame, kde má oficiálny účet názov @Pontifex – Pope Leo XIV. Obsahuje jeho prvé verejné vystúpenie bezprostredne zvolení 8. mája a niekoľko fotografií z prvých dní jeho pontifikátu.ň

Na sieti X má pápež oficiálny účet @Pontifex, ktorý má celkovo 52 miliónov sledovateľov. Príspevky sú publikované v deviatich jazykoch - angličtine, španielčine, portugalčine, taliančine, francúzštine, nemčine, poľštine, arabčine a latinčine.

(tasr)

Minúta  |  

Paríž je pripravený rokovať o nasadení lietadiel s jadrovými zbraňami v Európe

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že Francúzsko je pripravené začať s ďalšími európskymi krajinami diskusie o nasadení francúzskych bojových lietadiel vyzbrojených jadrovými zbraňami na ich území - ako to v niektorých štátoch robia USA.

„Američania majú bomby v lietadlách v Belgicku, Nemecku, Taliansku a Turecku,“ objasnil Macron v utorkovom rozhovore v štúdiu televízie TF1, informovala agentúra AFP. Macron doplnil, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch definuje rámec týchto diskusií, a to „veľmi konkrétnym spôsobom.“

Uviedol súčasne tri podmienky pre angažovanosť svojej krajiny: „Francúzsko nebude platiť za bezpečnosť iných“; toto nasadenie „nebude na úkor“ toho, čo potrebuje Francúzsko; a „konečné rozhodnutie bude vždy na prezidentovi republiky ako najvyššiemu veliteľovi (francúzskych) ozbrojených síl.“

AFP pripomenula, že podľa predpokladov Spojené štáty majú na leteckej základni Incirlik na juhu Turecka uskladnených približne 50 jadrových bômb.

Francúzsko je jediným štátom EÚ s jadrovými zbraňami. Diskusia o rozšírení francúzskeho jadrového odstrašovania na jeho partnerov v Európe sa začala po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Poľsko, ktoré je podobne ako Francúzsko kľúčovým spojencom Ukrajiny a čoraz významnejším pilierom v EÚ, už jasne dalo najavo, že by francúzsky jadrový „dáždnik“ využilo.

(tasr)
    

Minúta  |  

Zomrel bývalý uruguajský prezident José Mujica

Vo veku 89 rokov zomrel v utorok bývalý uruguajský prezident José „Pepe“ Mujica, ktorý bol známy svojím nenáročným životným štýlom. Ako informovala uruguajská vláda, Mujica podľahol rakovine.

Mujica – bývalý povstalecký vodca – bol kedysi známy ako „najchudobnejší prezident“ sveta, pretože počas svojho pôsobenia v úrade v rokoch 2010-15 rozdával väčšinu svojho platu a jazdil na starom aute Volkswagen Beetle. Medzinárodnú popularitu si získal aj vďaka svojmu odporu proti konzumizmu.

Počas jeho pôsobenia v prezidentskej funkcii Uruguaj schválil množstvo progresívnych zákonov – legalizoval potraty i manželstvá osôb rovnakého pohlavia a v roku 2013 sa stal prvou krajinou na svete, ktorá povolila rekreačné užívanie marihuany.

Mujica bol súčasťou povstaleckej skupiny Hnutie národného oslobodenia – Tupamaros (MLN-Tupamaros), ktorá v 60. a 70. rokoch 20. storočia viedla v Uruguaji povstanie. Hoci sa táto skupina tešila popularite, mnohí Uruguajčania ju obviňovali z vyprovokovania vojenského prevratu v roku 1973, po ktorom v Uruguaji do roku 1985 vládla diktatúra. Mujica počas tohto obdobia strávil 12 rokov vo väzení, väčšinu z nich na samotke.

V januári tohto roku Mujica oznámil, že jeho rakovina, ktorá mu bola minulý rok diagnostikovaná v pažeráku, sa rozšírila a že ukončí liečbu. Jeho manželka Lucia Topolanská v pondelok uviedla, že
89-ročný prezident je v „terminálnom“ štádiu rakoviny a je mu poskytovaná paliatívna starostlivosť.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Západné značky, ktoré opustili ruský trh, sa nebudú môcť vrátiť len tak

Prezident Vladimir Putin na stretnutí s podnikateľskou organizáciou Delovaja Rossija varoval, že západné značky, ktoré opustili ruský trh, sa nebudú môcť vrátiť len prostým ospravedlnením. O ich návrate sa rozhodne na základe národného záujmu a prínosu pre ruský trh, informuje agentúra TASS.

Putin označil ruskú ekonomiku za stabilnú, no poukázal na vysokú infláciu ako hlavný problém. Kritizoval Západ za ekonomické sankcie a politiky, ktoré podľa neho škodia viac samotným krajinám než Rusku.

V súvislosti k vojne na Ukrajine sa vyjadril, že Kyjevské úrady vykonávajú nútenú mobilizáciu. Vyhlásil, že „ľudí chytajú na ulici ako psy“. Tvrdí tiež, že medzitým „50- až 60-tisíc ľudí mesačne prichádza do ruských ozbrojených síl“.

Vyzdvihol význam domácej produkcie a potrebu ochrany investícií občanov, najmä dôchodkových fondov. Zdôraznil, že ruské podniky by sa nemali báť nových sankcií, ale mali by byť pripravené reagovať na ich dôsledky.

(mja)

Minúta  |  

Macron varuje Rusko: Bez prímeria prídu nové európske sankcie

Emmanuel Macron podporil uvalenie nových sankcií na Rusko, ak nepríjme 30-dňové prímerie navrhnuté Ukrajinou a jej spojencami. Opatrenia by sa mohli týkať ruských bánk a energetiky.

Macron v Kyjeve potvrdil dohodu s lídrami Nemecka, Británie a Poľska, no Moskva návrh odmietla a prezident Putin vyzval na rokovania v Turecku, čo podporil aj Trump. Francúzsky prezident zdôraznil, že Európa chce brániť Ukrajinu, no nie eskalovať konflikt do svetovej vojny.

Zároveň priznal, že Ukrajina v súčasnosti nemá kapacity získať späť všetky územia obsadené Ruskom od roku 2014. Rusko síce ovláda značnú časť ukrajinského územia, no okrem Krymu žiadnu oblasť plne nekontroluje.

V septembri 2022 anektovalo štyri oblasti, čo Západ neuznáva. EÚ už schválila 16 sankčných balíkov proti Rusku a pripravuje ďalší, hoci dosiahnutie dohody medzi členskými štátmi je čoraz náročnejšie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.