Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump si nie je istý účasťou Putina na rokovaniach o Ukrajine, zvažuje aj sekundárne sankcie

Americký prezident Donald Trump v stredu v Rijáde vyhlásil, že nevie, či sa ruský prezident Vladimir Putin zúčastní na plánovaných štvrtkových mierových rokovaniach o Ukrajine.

Vyjadril pochybnosti najmä v prípade, že by sa on sám na rokovaniach v Istanbule nezúčastnil.

„Neviem, či tam Putin príde, ak tam nebudem ja,“ uviedol Trump v reakcii na otázky o očakávaných rozhovoroch.

Účasť Putina zatiaľ nebola oficiálne potvrdená, a Kremeľ doteraz nezverejnil zoznam členov svojej delegácie.

Trump zároveň potvrdil, že „vždy zvažuje“ zavedenie sekundárnych sankcií voči Rusku.

Takéto opatrenia by mohli byť zamerané na tretie krajiny alebo spoločnosti, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať existujúce sankčné režimy. Dodal však, že rozhodnutie by záviselo od vývoja situácie.

Podobný sankčný režim zaviedol šéf Bieleho domu voči Iránu, ktorý je hlavným dovozcom fosílnych surovín do Číny.

Ropné a technologické spoločnosti podliehajúce Pekingu sa tak tiež stávajú terčom sankcií.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Raši: Spoločnosť je po atentáte ešte polarizovanejšia, môže sa to zopakovať

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) tvrdí, že slovenská spoločnosť sa ani rok po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer) neupokojila a naopak sa ešte viac polarizovala.

Za hlavného vinníka považuje opozíciu, ktorá podľa neho spochybňuje výsledky demokratických volieb a šíri napätie.

Raši upozornil, že útok z minulého roka sa môže zopakovať a apeloval na utlmenie napätia a rešpektovanie volieb.

V súvislosti s nárastom nenávistných prejavov sa vo štvrtok (14. 5.) uskutoční mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady SR, ako aj výjazdové rokovanie vlády v Handlovej, kde pred rokom došlo k atentátu.

Strana Smer pripravuje podujatie pod názvom „Stačilo nenávisti“. Súdny proces s útočníkom Jurajom Cintulom, ktorý Ficovi spôsobil ťažké zranenia, sa má začať v júli. Hrozí mu doživotný trest.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Mýto sa bude rátať podľa emisií, NDS a Česmad varujú pred špekuláciami

Vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) spoločne so zástupcami zo združenia Česmad Slovakia sa stretli, aby rokovali o zavedení emisného aspektu do výpočtu mýta.

Od 1. júla totiž vstúpi na Slovensku do platnosti nový výpočet mýta, ktorý zohľadní aj emisie CO2 podľa európskej smernice Eurovignette.

Vozidlá budú zaradené do piatich emisných tried, pričom nižšie emisie znamenajú nižšie poplatky. Výhodu získajú aj elektrické a vodíkové vozidlá. Do najnižšej triedy budú automaticky zaradené vozidlá registrované pred 1. júlom 2019.

Dopravcovia môžu preveriť a upraviť zaradenie svojich vozidiel cez portál emyto.sk.

Česmad upozorňuje na potrebu efektívneho výberu mýta a kontroly systému, zároveň avizuje pomoc dopravcom pri premietnutí vyšších nákladov do cien služieb. NDS vyzdvihla konštruktívny prístup Česmad Slovakia ako dôležitý faktor pri implementácii zmien.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Dánsko zvažuje ukončenie 40-ročného zákazu jadrovej energie

Dánska vláda uvažuje o zrušení zákazu jadrovej energie z roku 1985, aby monarchia posilnila svoju energetickú bezpečnosť.

Oznámil to minister pre klímu, energetiku a verejné služby Lars Aagaard v rozhovore pre denník Politiken, ktorý vyšiel v utorok večer.

Aagaard uviedol, že vláda analyzuje výhody nových jadrových technológií, ako sú malé modulárne reaktory.

Správa o potenciáli týchto technológií by mala byť pripravená budúci rok. Minister však upozornil, že nestačí len technologický pokrok – rozhodnutie musí zohľadňovať aj dosah na dánsku spoločnosť.

Zároveň odmietol návrat ku klasickým jadrovým technológiám. „Naďalej budeme presadzovať stratégiu založenú na solárnej a veternej energii – tie sú najrýchlejšou a najlacnejšou cestou k zelenej transformácii,“ dodal.

V stredu popoludní sa má Aagaard zúčastniť verejného vypočutia v parlamente, kde bude čeliť otázkam opozície, ktorá podporuje opätovné zavedenie jadrovej energetiky.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Financovanie zdravotníctva je neisté, asociácie žiadajú urgentné riešenie

Členovia zdravotníckej sekcie Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR vyzývajú vládu na okamžité riešenie financovania zdravotníctva pre rok 2025.

Rokovania s Ministerstvom zdravotníctva zatiaľ nepriniesli žiadne garancie, čo zvyšuje neistotu ambulancií a nemocníc.

Viceprezident AZZZ Igor Pramuk upozornil, že pretrvávajúca finančná neistota negatívne ovplyvňuje nielen zamestnancov, ale aj pacientov.

K výzve sa pridali aj prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth a prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová, ktorí upozorňujú na narastajúce náklady a obmedzenia spôsobené konsolidačným balíčkom.

Ambulantný sektor sa podľa nich nedokáže prispôsobiť zvyšovaním cien, keďže ide o regulované odvetvie. Od štátu očakávajú urgentné riešenie situácie, ktorú považujú za neudržateľnú.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Výnosy v eurozóne klesli, trhy očakávajú údaje z USA a zmiernenie obchodného napätia

Výnosy štátnych dlhopisov eurozóny v stredu klesli z niekoľkotýždňových maxím, ktoré dosiahli v úvode obchodného dňa.

Trhy reagovali na zmierňujúce sa obchodné napätie a čakajú na kľúčové ekonomické údaje zo Spojených štátov, ktoré majú byť zverejnené vo štvrtok.

Napriek slabému dátovému kalendáru investori pozorne sledujú dopady americko-čínskej obchodnej dohody a najmä tvrdú colnú politiku prezidenta Donalda Trumpa z apríla, ktorá podľa niektorých analytikov zvýšila infláciu v USA a oslabila globálny rast.

Nabil Milali z Edmond de Rothschild AM upozornil, že zníženie ciel je len dočasné a priemerná colná sadzba na čínske produkty stále dosahuje 40 percent oproti 20 percentám predtým.

Upozornil aj na riziko oslabenia rastu a pretrvávajúcu inflačnú neistotu, čo môže negatívne ovplyvniť trhovú náladu.

Referenčný 10-ročný nemecký dlhopis klesol o 1,5 bázického bodu na 2,66 percenta po tom, čo predtým dosiahol maximum od 10. apríla na úrovni 2,694 percenta.

Výnosy reagovali aj na komentáre členky Európskej centrálnej banky (ECB) Isabel Schnabelovej, ktorá varovala pred pokračujúcim znižovaním sadzieb.

Peňažné trhy očakávajú sadzbu depozitného nástroja ECB na konci roka na úrovni 1,79 percenta, pričom šanca na júnové zníženie sadzieb je takmer 95 percent.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.