Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zmeny v eRecepte mieria do parlamentu, Dôvera varuje pred prehlbovaním chaosu

Ministerstvo zdravotníctva SR pripravuje legislatívne zmeny týkajúce sa systému eRecept, ktoré majú byť predložené na júnovú schôdzu parlamentu. Úprava má zabezpečiť súlad spracúvania elektronických záznamov zdravotnými poisťovňami s nariadením GDPR.

Podľa zdravotnej poisťovne Dôvera však návrh nerieši problém so spracúvaním eReceptov od nezmluvných poskytovateľov. Týmto lekárom totiž poisťovne nemôžu preplácať služby, čím vzniká informačná medzera o liečbe pacientov a zvýšená administratíva.

Problém potvrdila aj VšZP, ktorá uvádza, že nezmluvní lekári môžu eRecepty vystaviť len v prípade neodkladnej starostlivosti. Aktuálne preto pacienti musia lieky predpisované nezmluvnými lekármi vybavovať osobne. VšZP deklaruje pripravenosť prispôsobiť sa legislatívnym zmenám.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Krétu a Santorini zasiahlo silné zemetrasenie, otrasy cítili aj na Cypre

Grécke ostrovy Kréta a Santorini vo štvrtok zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 6,1. Epicentrum sa nachádzalo v hĺbke 68 km, 82 km severovýchodne od mesta Iraklion.

Otrasy bolo cítiť v celom Egejskom mori, vrátane Peloponézu, Kyklad a Cypru. Grécky geodynamický inštitút upokojil verejnosť vyhlásením, že sa neočakávajú ďalšie otrasy.

Ako preventívne opatrenie však úrady vydali varovanie pred cunami a rozoslali varovné SMS, hoci vlna napokon nevznikla. Región je dlhodobo seizmicky aktívny, ale podľa expertov ide o najsilnejšie otrasy od roku 1964.

V nedávnych mesiacoch sa v oblasti Santorini a Kyklad zaznamenali tisíce slabších otrasov, čo viedlo k dočasnému uzavretiu škôl. Napriek sile zemetrasenia neboli hlásené žiadne zranenia ani škody.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Nemecko a Francúzsko v Moskve vzdali hold sovietskym obetiam vojny

Nemecko a Francúzsko si v Moskve pripomenuli 80. výročie konca druhej svetovej vojny malým podujatím mimo oficiálnych osláv. Veľvyslanci Alexander Graf Lambsdorff a Nicolas de Rivière vzdali hold obetiam Sovietskeho zväzu a zdôraznili význam mieru.

Lambsdorff zároveň ostro kritizoval ruskú rétoriku, ktorá vojnu na Ukrajine vykresľuje ako pokračovanie boja proti nacizmu. Uviedol, že je to urážka pamiatky sovietskych vojakov. De Rivière poukázal na príklad zmierenia medzi Francúzskom a Nemeckom.

Diplomati EÚ, vrátane nemeckého a francúzskeho veľvyslanca, sa nezúčastnili oficiálnych osláv Dňa víťazstva, ktoré organizoval Kremeľ.

Naopak, ruskí predstavitelia neboli pozvaní na oficiálne spomienkové akcie v Nemecku, čo odzrkadľuje napäté vzťahy v dôsledku vojny na Ukrajine.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Streľba vo Washingtone: Izrael hlási obete, hovorí o antisemitskom čine

Izraelský prezident Jicchak Herzog vyjadril zdesenie nad smrteľným útokom na dvoch zamestnancov izraelského veľvyslanectva v USA, ktorých v stredu zastrelili pri Židovskom múzeu a pobočky FBI vo Washingtone. Informáciu potvrdila americká ministerka vnútornej bezpečnosti Kristi Noemová.

Polícia zadržala podozrivého 30-ročného Eliasa Rodriqueza z Chicaga, ktorý počas zatýkania kričal „Slobodu Palestíne“.

Podľa agentúry Reuters boli obeťami muž a žena, ktorí tvorili pár a plánovali zásnuby v Jeruzaleme.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon označil incident za „zvrhlý akt antisemitského terorizmu“ a vyzval americké orgány na razantné opatrenia.

Udalosť vyvolala výrazné medzinárodné napätie a zvýšila obavy o bezpečnosť izraelských diplomatov. Izrael vyhlásil, že bude naďalej chrániť svojich občanov po celom svete. Prezident Trump vyjadril sústrasť a zdôraznil, že nenávisť nemá v USA miesto.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Kanada zvažuje účasť na americkom projekte Zlatá kupola, rozhodne národný záujem

Kanada zvažuje účasť v americkom programe protiraketovej obrany Zlatá kupola, ktorý nedávno predstavil prezident Donald Trump. Kanadský premiér Mark Carney potvrdil prebiehajúce rokovania na vysokej úrovni, hoci výška kanadskej investície zatiaľ nebola určená.

Trump uviedol, že Ottawa prejavila záujem o zapojenie a USA očakávajú férový finančný príspevok. Kanadský premiér označil projekt za odpoveď na reálne hrozby zo strany Severnej Kórey, Ruska, Číny a možných útokov z vesmíru. Štít má byť schopný zasahovať rakety vo všetkých fázach letu a má byť dokončený do roku 2029.

Carney zároveň zdôraznil, že Kanada bude spolupracovať s USA len v prípade, ak to bude v jej národnom záujme. Zverejnil aj nový vládny dokument, ktorý ako prioritu uvádza bezpečnostné partnerstvo s USA a ochranu suverenity.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Senát USA podporil návrh sankcií proti Rusku, čaká sa na krok Bieleho domu

Americký Senát vyjadril výraznú podporu návrhu zákona, ktorého cieľom je zvýšiť tlak na Rusko prostredníctvom nových sankcií. Zákon, ktorý podporilo viac ako 80 senátorov z oboch strán, zatiaľ nebol predložený na hlasovanie, keďže líder väčšiny John Thune čaká na pokyny z Bieleho domu.

Návrh predpokladá uvalenie tvrdých sankcií, ak Rusko odmietne rokovať o trvalom mieri s Ukrajinou, a zavádza aj 500-percentné clo na dovoz z krajín obchodujúcich s ruskými energetickými surovinami.

Senátori Richard Blumenthal (demokrat) a senátor Lindsey Graham (republikán) označili zákon za reakciu na agresiu Moskvy, pričom Graham zdôraznil, že je čas zvýšiť náklady vojny pre prezidenta Putina.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.