Preskočiť na obsah
  |  

Macron vo Vietname: Airbus uzavrel dohodu s VietJet na 20 lietadiel

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas návštevy Vietnamu podpísal dohodu o predaji 20 lietadiel Airbus A330neo nízkonákladovej spoločnosti VietJet. Ide o súčasť širšieho balíka spolupráce zahŕňajúceho aj jadrovú energetiku, železnice, satelity a vakcíny od spoločnosti Sanofi.

Macronova cesta, prvá po takmer dekáde, má za cieľ posilniť francúzsky vplyv v bývalej kolónii v čase napätých obchodných vzťahov medzi EÚ a USA. Vietnam sa snaží odvrátiť hrozbu vysokých amerických ciel prostredníctvom obchodných ústupkov, čo vyvoláva obavy v Európe.

Prezident tiež zdôraznil význam slobody plavby v Juhočínskom mori a rozšírenie obrannej spolupráce. Týmto krokom chce Paríž upevniť väzby s Hanojom, ktorý čelí rastúcemu tlaku z Pekingu.

(reuters, lipa)

  |  

Spojené štáty zrejme plánujú znížiť vojenskú prítomnosť v Európe, NATO má obavy

Diplomati sa domnievajú, že americká vláda oznámi zníženie svojej vojenskej prítomnosti v Európe. S odvolaním na vlastné zdroje o tom informuje denník Handelsblatt.

Ide vraj o súčasť širšej stratégie Bieleho domu pod vedením Donalda Trumpa, hoci zatiaľ nie je jasné, kedy a v akom rozsahu sa stiahnutie vojsk udeje.

Hlavným vedúcim tejto zmeny má byť stratég Pentagónu Elbridge Colby, ktorý dlhodobo tvrdí, že USA preceňujú svoju úlohu globálneho lídra a mali by sa sústrediť na rastúce hrozby v Indo-Pacifiku. Stály predstaviteľ USA pri Aliancii Matthew Witaker oznámil, že diskusie o tejto otázke sa začnú po samite NATO v Haagu, ktorý je naplánovaný na jún.

Vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO Christopher Cavoli pred Kongresom varoval, že sťahovanie vojsk z Európy by mohlo oslabiť obranyschopnosť Aliancie, píše Unian.

Európske štáty už prijímajú opatrenia. Nemecko oznámilo rozmiestnenie 45. tankovej brigády v Litve, čo bude prvým trvalým zahraničným dislokovaním nemeckých vojsk od čias druhej svetovej vojny.

(lipa)

  |  

Rusko tvrdí, že zostrelilo 96 ukrajinských dronov, narušilo to prevádzku letísk

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že protivzdušná obrana zostrelila 96 ukrajinských dronov, z toho šesť nad Moskovskou oblasťou. Informovala o tom agentúra Reuters v pondelok s odvolaním sa na vyhlásenie ruskej armády.

Incident vyvolal dočasné prerušenie letovej prevádzky na dvoch moskovských letiskách – Domodedovo a Žukovskij, uviedol ruský letecký dohľad Rosaviacija.

Hoci bližšie detaily o škodách neboli zverejnené, ide o jeden z najrozsiahlejších útokov dronmi, ktoré Moskva pripisuje Ukrajine. Tá sa k incidentu zatiaľ nevyjadrila.

(reuters, lipa)

  |  

Šéf humanitárnej nadácie v Gaze odstúpil, OSN odmieta spolupracovať

Jake Wood, šéf nadácie Gaza Humanitarian Foundation (GHF), podporovanej Izraelom a USA, rezignoval len pár dní pred plánovaným začiatkom distribúcie humanitárnej pomoci v Gaze.

Ako dôvod uviedol nemožnosť realizovať pomoc tak, aby boli zachované základné humanitárne princípy ako neutralita či nezávislosť.

GHF vznikla ako nový mechanizmus pod izraelskou a americkou koordináciou a mala nahradiť tradičné organizácie, ktoré v dôsledku vojny stratili prístup. Projekt čelil kritike pre úzke väzby na izraelskú armádu, netransparentné financovanie a obmedzenie pomoci len na juh Gazy.

OSN a viaceré mimovládky odmietli spoluprácu. Rezignácia Wooda predstavuje vážny zásah do plánov Izraela, ktorý sa snaží kontrolovať humanitárne toky podľa vlastných pravidiel.

(tasr, lipa)

  |  

Začínajú sa ústne maturity, pred komisie predstúpi takmer 41-tisíc študentov

Na slovenských stredných školách sa od pondelka začínajú ústne maturitné skúšky, ktoré budú trvať do 13. júna. Podľa ministerstva školstva sa na nich zúčastní takmer 41-tisíc študentov.

Maturanti budú odpovedať pred odbornými komisiami, pričom konkrétne termíny skúšok určujú jednotlivé školy v spolupráci s regionálnymi úradmi školskej správy.

V prípade neúspechu je možnosť opravy. Ústna časť sa dá opakovať v septembri alebo vo februári nasledujúceho roka, písomná časť v septembri alebo marci. Žiak má celkovo tri roky od ukončenia štúdia na to, aby si maturitu opravil.

(tasr, lipa)

  |  

Trump: Chcem dohodu, nie bomby. Jadrové rokovania s Iránom budú pokračovať

Americký prezident Donald Trump označil posledné rokovania s Iránom o jadrovom programe za veľmi sľubné. Po piatom kole rokovaní v Ríme, ktoré sprostredkoval Omán, vyjadril nádej, že v najbližších dňoch by mohli prísť dobré správy.

Trump dúfa v dohodu, ktorá by zabránila vojenskej eskalácii. Rokovania sú prvým vážnym diplomatickým kontaktom od roku 2018, keď USA z pôvodnej dohody jednostranne odstúpili.

Irán v reakcii prestal dohodu dodržiavať a dnes obohacuje urán na úroveň 60 percent. Spojené štáty požadujú úplné zastavenie obohacovania, čo Teherán odmieta, no pripúšťa prísnejšie kontroly.

Iránsky vyjednávač Abbás Arákčí však upozornil, že diskusia je príliš komplikovaná na rýchlu dohodu. Omán označil posledné rokovania za čiastočne úspešné, no zatiaľ nie presvedčivé.

(tasr, lipa)