Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tisíce Bulharov protestujú proti zavedeniu eura, žiadajú referendum

V bulharskej Sofii a ďalších veľkých mestách sa tisíce ľudí zapojili do protestov proti plánovanému prijatiu eura od roku 2026. Demonštranti žiadajú minimálne referendum, tvrdia, že zmena meny by mohla priniesť infláciu, stratu kúpnej sily a zvýšenie chudoby.

Protesty podporili nacionalistické strany aj občianske združenia, pričom účastníci spievali vlastenecké piesne a skandovali heslá ako „sloboda za bulharský lev“.

Bulharsko vstúpilo do EÚ v roku 2007, no napriek tomu patrí k jej najchudobnejším členom. Obavy z hospodárskeho dopadu a nedôvery voči euru podľa AP ešte zosilnili dezinformačné kampane.

Prezident Rumen Radev sa postavil na stranu odporcov eura a navrhol referendum, no parlament ho odmietol a obvinil prezidenta z proruského postoja. V najbližších dňoch majú Európska komisia a ECB rozhodnúť, či Bulharsko splnilo podmienky na vstup do eurozóny.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Pri Brodskom sa zrútila časť mosta nad železničnou traťou, vlaky premávajú

V sobotu sa zrútila časť cestného nadjazdu pri obci Brodské v okrese Skalica, ktorý vedie ponad železničnú trať Kúty – Břeclav.

Podľa Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) však nejde o železničný most, preto situácia priamo neovplyvnila prevádzku vlakov ani cestujúcich. Osobná doprava v úseku ostáva nepretržitá, keďže už dlhodobo premávajú len diaľkové vlaky kategórie EuroCity.

Tie sú počas víkendov presmerované cez Holíč a Hodonín. Regionálne osobné vlaky v tomto úseku nahrádza už viac ako rok autobusová doprava. ZSSK informovala, že situáciu aktívne sleduje a je v kontakte s manažérom železničnej infraštruktúry, Železnicami Slovenskej republiky.

Informácie o prípadných výlukách sú dostupné verejnosti online. Zrútenie mosta tak zatiaľ nemá výrazný vplyv na železničnú dopravu v regióne.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajinská rozviedka: Rusko zavádza digitálny rubeľ pre kontrolu občanov

Od roku 2026 budú ruskí štátni zamestnanci dostávať výplaty v digitálnych rubľoch – novej forme meny spravovanej centrálnou bankou. Podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky (GUR) plánuje Kremeľ tento systém plne kontrolovať, sledovať každú transakciu a dokonca obmedzovať výdavky podľa miesta pobytu alebo typu tovaru.

Nová digitálna mena, ktorá má každý rubeľ identifikovateľný jedinečným kódom, umožní režimu blokovať účty, automaticky strhávať dane a pokuty bez súdneho rozhodnutia.

Kým Kremeľ propaguje výhody ako bezpečnosť pri krachu banky a nižšie transakčné náklady, kritici upozorňujú na výrazný nárast štátneho dohľadu a obmedzenie finančných slobôd občanov.

Podľa denníka Meduza budú peniaze ukladať v peňaženkách na špeciálnej platforme centrálnej banky. Novinka sa tak javí ako nástroj digitálnej kontroly pod rúškom modernizácie finančného systému.

(mja)

Minúta  |  

Omán už predstavil časti amerického návrhu jadrovej dohody s Iránom

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araqčí potvrdil, že jeho ománsky náprotivok počas krátkej návštevy v Teheráne predstavil časti nového návrhu USA na jadrovú dohodu medzi Teheránom a Washingtonom.

Araqčí na platforme X napísal, že Teherán na návrh odpovie „v súlade so svojimi princípmi, národnými záujmami a právami iránskeho ľudu“.

Toto vyhlásenie prichádza pred očakávaným šiestym kolom rokovaní, ktoré by mali prispieť k vyriešeniu dlhoročného sporu o iránsky jadrový program. Presný dátum a miesto rokovaní zatiaľ nezverejnili.

Napriek napätým vzťahom a vzájomnej nedôvere sa obe strany snažia nájsť cestu k diplomatickému riešeniu, ktoré by mohlo viesť k uvoľneniu sankcií a obnoveniu medzinárodnej dôvery v civilný charakter iránskeho jadrového programu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Bývalý šéf CIA Pompeo: Rusko môže znova zaútočiť, nielen na Ukrajinu

Bývalý šéf CIA a minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo počas bezpečnostného fóra v Odese priznal, že Spojené štáty v rokoch 2014 a 2022 neurobili dosť pre zastavenie ruskej agresie na Ukrajine, informuje agentúra Unian.

Poukázal na nedostatočný účinok rokovaní v Minsku, ktoré podľa neho nepriniesli reálny mier. Varoval, že Rusko môže kedykoľvek zamerať svoju agresiu na iné regióny, ako je sever či Stredomorie, a preto Západ nesmie opätovne dôverovať Moskve ani sa vracať k dovozu jej plynu.

Bývalý americký veľvyslanec William Taylor zároveň uviedol, že Donald Trump napriek kontroverziám okolo jeho vzťahu k Rusku pravdepodobne prijme tvrdé opatrenia voči Kremľu – vrátane sankcií a vojenskej pomoci Ukrajine – ak to bude potrebné na zastavenie vojny. Naznačil, že Trumpov vplyv by mohol byť kľúčový pri donútení Putina ustúpiť.

(mja)

Minúta  |  

Antifa útočila na kresťanskom podujatí, vraj chce „chrániť menšiny“

Pastor Russell Johnson sa postavil na obranu kresťanského podujatia Mayday USA v meste Seattle, ktoré bolo počas víkendu terčom násilných útokov zo strany radikálnych aktivistov.

Pokojné bohoslužobné stretnutie, ktoré ponúkalo modlitby, potraviny a duchovnú podporu, podľa Johnsona nespravodlivo označili za „proti-LGBT zhromaždenie“, informuje Fox News.

Počas incidentu došlo k narušeniu zhromaždenia ozbrojenými členmi hnutia Antifa. Výsledkom bolo viac než 20 zatknutých osôb. Namiesto odsúdenia násilia sa starosta Bruce Harrell postavil na stranu protestujúcich a kritizoval kresťanských organizátorov za údajné „provokovanie“.

Pastor Johnson zdôraznil, že cieľom stretnutia nebolo na niekoho útočiť, ale ponúknuť nádej a možnosť zmeny prostredníctvom viery v Ježiša Krista. Vystúpenia detranzicionovaných osôb a svedectvá rodičov podľa neho neboli nenávistné, ale hlboko ľudské a povzbudivé.

Kresťanskí predstavitelia varujú, že pokiaľ budú násilné útoky na vieru ospravedlňovať „ochranou menšín“, pôjde o nebezpečný precedens pre slobodu prejavu a vyznania v Amerike.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.