Preskočiť na obsah
Minúta  |  

McCannová zmizla pred osemnástimi rokmi ako trojročná, stále ju hľadajú

Portugalská polícia obnovila pátranie po Madeleine McCannovej, ktorá zmizla v roku 2007 z letoviska Praia da Luz ako trojročná. Stalo sa tak len deň pred jej narodeninami, a to v čase, kým jej rodičia večerali v neďalekej reštaurácii.

Aktuálne hľadanie v meste Lagos vyhlásili na žiadosť nemeckých úradov, ktoré vyšetrujú Christiana Brücknera pre podozrenie z vraždy dievčaťa.

Polícia ozrejmila, že až do piatku bude podnikať "rozsiahlu škálu operácií" v blízkosti letoviska, kde dievčatko zmizlo. Všetky nové dôkazy budú postúpené nemeckej Spolkovej polícii.

Britská polícia podotkla, že je o pátraní informovaná a je pripravená spolupracovať.

Brückner si v súčasnosti odpykáva trest odňatia slobody za znásilnenie 72-ročnej americkej turistky z roku 2005. Vlani v októbri ho súd v Nemecku zbavil všetkých obvinení v nesúvisiacom procese týkajúcom sa znásilnenia a sexuálneho zneužívania detí v Portugalsku.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Medzinárodné adopcie vo Švédsku: kradnuté deti, falošné doklady

Švédske vládne vyšetrovanie odhalilo rozsiahle porušovanie ľudských práv v oblasti medzinárodného osvojovania detí. Píše Guardian.

Vyše 60-tisíc detí si od 50. rokov minulého storočia adoptovali zo zahraničia, tisíce z nich odobrali neeticky. Často aj bez súhlasu rodičov a na základe sfalšovaných dokumentov.

Vlani takto prostredníctvom autorizovanej organizácie medzinárodne adoptovali 54 detí.

Adopčnú komisiu vymenovala v októbri 2021 vtedajšia ministerka sociálnych vecí Lena Hallengrenová po zisteniach denníka DN. Tie poukazovali na adopcie z diktatúrnych režimov, často s vedomím politikov.

Medzi dotknuté krajiny patria Čile, Thajsko, Vietnam, Poľsko, Etiópia a Rusko.

Vedúca vyšetrovacej komisie Anna Singerová označila niektoré prípady za obchodovanie s deťmi a odporučila zastaviť medzinárodné adopcie, zriadiť národné podporné centrum a finančne zabezpečiť návrat detí.

Ministerka sociálnych vecí Camilla Grönvallová označila zistenia za šokujúce a prisľúbila dôkladné vyhodnotenie odporúčaní.

Viaceré európske štáty ako Holandsko, Nórsko či Dánsko už adopcie zo zahraničia obmedzili.

(max)

Minúta  |  

Chlapci v sukniach, dievčatá v sakách. Školská aktivita vyvolala vášne

Plánovaná akcia školákov z Vsetína, počas ktorej mali dievčatá prísť v sakách a chlapci v sukniach, vzbudila nespokojnosť. A to napriek tomu, že sa napokon ani neuskutočnila. Píše ČT24.

Kým jeden týždeň prišli žiaci do školy v pyžamách, ďalší zasa v teplákoch, teraz mali v rámci "podujatia", ktoré vymyslel školský parlament, prísť v oblečení ako opačné pohlavie.

O tomto type školskej aktivity však nevedeli rodičia a viacerých to pobúrilo.

Starosta Vsetína Jiří Čunka vysvetlil, že rodičia sa domnievali, že to súvisí s "nejakou genderovou alebo transgenderovou výchovou". Odporučil preto odložiť akciu, kým sa s rodičmi nedohodnú.

Škola však vo svojom vyjadrení argumentovala, že cieľom bola len podpora kreativity a spolupráce.

Rozhodnutie o zrušení vyústilo do protestov. Pred radnicu prišla demonštrovať bývalá žiačka s tým, že oblečenie neurčuje pohlavie. Predsedníčka školského parlamentu zdôraznila, že nešlo o politický zámer.

(max)

Minúta  |  

Trump: Dohoda s Iránom neumožní Teheránu obohacovať žiadny urán

Americký exprezident Donald Trump na platforme Truth Social vyhlásil, že v rámci potenciálnej dohody medzi USA a Iránom nebude Teheránu povolené žiadne obohacovanie uránu.

Reagoval tak na správu portálu Axios, podľa ktorej by Washington mohol Iránu povoliť obmedzené obohacovanie uránu na nízkej úrovni a na neurčený čas. Takúto ponuku údajne predložil Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff. Axios citoval dva zdroje blízke rokovaniam.

Trump obvinil exprezidenta Joea Bidena, že Iránu „už dávno“ mal zabrániť v obohacovaní uránu. Od polovice apríla sa konalo päť kôl rokovaní sprostredkovaných Ománom, no bez dohody. Obe strany však deklarovali ochotu pokračovať.

Obohacovanie uránu zostáva hlavným sporným bodom. Teherán ho považuje za súčasť mierového jadrového programu, USA ho označujú za červenú čiaru.

(tasr, est)

Minúta  |  

Ruské oblasti pri fronte čelia výpadkom, Záporožie a Cherson bez prúdu

Masívne výpadky elektriny zasiahli Ruskom okupované časti Záporožskej a Chersonskej oblasti v dôsledku útokov ukrajinských síl.

Podľa Moskvou dosadeného gubernátora v Záporožskej oblasti Jevgenija Balického poškodilo ostreľovanie vysokonapäťové vedenie na severozápade Záporožskej oblasti, pričom celý región kontrolovaný Ruskom zostal bez prúdu.

Bez elektriny je aj viac než 100-tisíc obyvateľov v 150 mestách a obciach Chersonskej oblasti.

Rozvodne v Geničesku a Melitopole poškodili úlomky dronov. Napriek tomu zostáva Záporožská jadrová elektráreň v prevádzke. Tamojšie úrady aktivovali záložné zdroje energie.

Útoky potvrdzujú rastúcu intenzitu ukrajinských úderov na infraštruktúru v okupovaných zónach, čo môže znížiť schopnosť Ruska udržať kontrolu nad oblasťami blízko frontovej línie.

Odohrávajú sa pritom v pozadí druhého priameho mierového rokovania, ktoré sa konalo v pondelok v Istanbule.

(tasr, bbc, tass, ria novosti, max)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada Trumpa o tvrdšie sankcie na Rusko, cieľom je úplné prímerie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Donalda Trumpa na sprísnenie sankcií voči Rusku, aby Moskva súhlasila s úplným prímerím. Reagoval tak na opätovné odmietnutie návrhu na 30-dňové zastavenie bojov zo strany Ruska.

Zelenskyj zdôraznil, že čiastočné prímerie navrhnuté Kremľom považuje len za taktickú pauzu, nie skutočné riešenie. Sankčný tlak podľa neho i šéfa kancelárie Andrija Jermaka ostáva kľúčový.

V Istanbule zároveň prebehli rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou, kde si strany vymenili návrhy na mierové ukončenie vojny a dohodli sa na výmene vojnových zajatcov – najmenej tisíc z každej strany.

Turecký prezident Erdogan rokovania ocenil a ponúkol sprostredkovanie summitu za účasti USA, Ruska a Ukrajiny.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.