Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina plánuje rozšíriť výrobu zbraní aj mimo svoje hranice

Ukrajina počíta s intenzívnejšou podporou svojich spojencov v podobe zbraní a technológií, ako potvrdil minister obrany Rustem Umerov na stretnutí Kontaktnej skupiny v Bruseli.

Zároveň vyjadril záujem presunúť výrobu moderných zbrojných systémov mimo územia Ukrajiny. Krajina plánuje spoločnú produkciu dronov, rakiet a munície, čo považuje za strategický posun.

Umerov zdôraznil, že ukrajinské drony výrazne zmenili situáciu na bojisku a podobne môžu ovplyvniť aj bezpečnostné stratégie spojencov. Nemecko prisľúbilo rozšírenie protivzdušnej obrany a elektronickej vojny, pričom sa do týchto iniciatív zapoja aj ďalšie krajiny.

Britský minister John Healey apeloval na prímerie, no zároveň pripomenul, že agresia Kremľa pokračuje, čo posilňuje význam tejto aliancie.

(tasr, mja)

  |  

Meškajúce doklady ich nútili k zmene: Harry a Meghan zvažovali iné priezvisko

Britský princ Harry a jeho manželka Meghan zvažovali, že svojim deťom zmenia priezvisko na Spencer. Dôvodom boli mesiace meškania s vydaním britských pasov pre Archiho a Lilibet.

Podľa Guardianu sa Harry domnieval, že dôvodom oneskorenia bolo použitie priezviska Sussex, ktoré rodina začala verejne používať - do roku 2023 mal Archie americké a britské pasy pod menom Mountbatten-Windsor.

Problém mohol byť aj titul "Jeho kráľovská výsosť".

Princ mal dokonca konzultovať možnú zmenu priezviska so strýkom - Charlesom Spencerom, bratom zosnulej princeznej Diany. Niektoré médiá tvrdili, že Spencer mu túto zmenu neodporučil.

Harry a Meghan žijú v Kalifornii od roku 2020, keď sa vzdali kráľovských povinností. Odvtedy sa voči britskej monarchii často vyhraňujú. Kritizovali ju v dokumentoch, rozhovoroch, aj v Harryho knihe.

Vzťahy princa s členmi kráľovskej rodiny ostávajú napäté. S otcom, kráľom Karlom III., a bratom princom Williamom, prakticky nekomunikuje.

V nedávnom rozhovore naznačil, že stojí o zmierenie, aj keď sa s kráľom nezhodnú ani v otázke jeho bezpečnosti.

(reuters, max)

  |  

Blažek sa ospravedlnil za prijatie bitcoinov, kauzu už ďalej komentovať nechce

Český minister spravodlivosti v demisii Pavel Blažek sa ospravedlnil za morálne a reputačné pochybenie pri prijatí daru v bitcoinoch od osoby s kriminálnou minulosťou.

Priznal, že podcenil etický rozmer transakcie a neskoro informoval vládu a verejnosť. Zdôraznil však, že zo situácie nemal osobný prospech a že dar priniesol finančný zisk pre štát.

Zároveň sa vyjadril, že sa už k celej veci verejne vyjadrovať nebude, aby neovplyvnil vyšetrovanie.

Odmietol aj účasť na mimoriadnej schôdzi Poslaneckej snemovne, ktorú zvolala opozícia a na ktorej mal celú kauzu vysvetliť. Aj keď podľa neho je politickou zodpovednosťou rezignácia, opozícia žiada pád celej vlády.

Premiér Petr Fiala už inicioval aj bezpečnostnú radu. Chce zistiť, čo o prípade vedia tajné služby a ako je krajina pripravená na nové hrozby, najmä v kyberpriestore.

Súčasne predstavil svoju nominantku na post ministerky spravodlivosti Evu Decroix. Poslankyňu a podpredsedníčku Občianskej demokratickej strany odporučí prezidentovi Petrovi Pavlovi na vymenovanie.

(tasr, max)

  |  

Poľsko vydalo komplica nihilistického teroristu pre útok na kliniku reprodukcie

Americké federálne orgány v stredu zatkli Daniela Parka z Washingtonu pre bombový útok pri klinike liečby neplodnosti v Palm Springs. Zadržali ho na letisku v New Yorku po jeho deportácii z Poľska, kde ho zadržali tamojšie úrady.

Dôvody jeho pobytu v Európe zostávajú nejasné. Park však čelí obvineniam z poskytovania materiálnej podpory teroristovi – konkrétne Guyovi Bartkusovi, ktorý pri výbuchu zomrel.

Podľa úradov mu Park zabezpečil dusičnan hlinitý, ktorý sa bežne používa práve na výrobu výbušnín.

Explózia nastala 17. mája pred klinikou American Reproductive Center krátko pred jedenástou hodinou dopoludnia. Okrem smrti Bartkusa útok zranil niekoľko ďalších ľudí.

FBI vyhlásila, že čin bol teroristickým aktom a že útočník mal nihilistické sklony. Podľa najnovších zistení zdieľal podobné názory aj Park, pričom ich publikoval na internetových fórach.

(reuters, max)

  |  

Švédov trápi málo miest vo väzniciach, prenajali si stovky ciel v Estónsku

Švédsko podľa podpísanej dohody s Estónskom má právo z nájmu k dovedna 400 celám v estónskej väznici v meste Tartu. Krajina tak reaguje na akútny nedostatok kapacít vo vlastných väzniciach spôsobený rastúcim počtom odsúdených.

Minister spravodlivosti Gunnar Strömmer prízvukoval, že dohoda si vyžiada zmenu zákona, ktorej schválenie zatiaľ nie je isté – viaceré opozičné strany aj odbory sú totiž proti.

Väzni by mali však byť do Estónska presúvaní len v prípade, ak nevyžadujú komplexnú zdravotnú starostlivosť a nepredstavujú vysoké bezpečnostné riziko. Podľa Strömmera má byť výkon trestu v Estónsku čo najviac podobný švédskym podmienkam.

Vo Švédsku v posledných rokoch výrazne narástla násilná trestná činnosť, predovšetkým pre zločinecké gangy.

Stredopravá vláda premiéra Ulfa Kristerssona reaguje sprísňovaním trestov a posilňovaním právomocí polície, čo zvyšuje tlak na väzenský systém.

Koaličný politik Ingemar Kihlstrom pripomenul, že reformy v trestnej politike budú naďalej zvyšovať počet väzňov, a tým aj nároky na infraštruktúru väzníc.

(tasr, afp, max)

  |  

Pride pochodu v Maďarsku dal zelenú šéf úradu vlády, ponúka aj miesto konania

Budapeštiansky pochod Pride sa tento rok môže uskutočniť, ak sa bude konať v súlade so zákonom o ochrane detí.

Šéf maďarského úradu vlády Gergely Gulyás prízvukoval, že vláda nechce postupovať proti sexuálnym menšinám, ale má za cieľ chrániť deti.

Vláda zároveň ponúkla organizátorom ako alternatívny priestor Kincsem Park - dostihovú dráhu mimo centra. Vybrať si však môžu aj iné miesto.

Usporiadanie 30. ročníka Pride, naplánovaného na koniec júna, však zostáva otázne. Dôvodom je marcové sprísnenie zákona o zhromažďovaní, ktoré prijala vláda Viktora Orbána.

Ako píše CNN, podľa novej legislatívy môžu byť účastníci Pride vystavení sankciám vrátane pokút do výšky zhruba 500 eur a identifikácii s použitím technológie rozpoznávania tváre.

Napriek tomu potvrdilo účasť na pochode minimálne 70 europoslancov z rôznych politických skupín. Holandská europoslankyňa Kim van Sparrentaková povedala, že ide o silné politické gesto na obranu práv LGBT+ ľudí.

(tasr, magyernemzet, max)