Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Minister spravodlivosti kritizuje dohodu so Suchobom, podal dovolanie

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) podal dovolanie proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste s podnikateľom Michalom Suchobom.

Toho súd uznal vinným z podplácania a uložil mu peňažný trest 90-tisíc eur, pričom v prípade nezaplatenia mu hrozí šesť mesiacov väzenia. Minister žiada zrušenie tohto rozhodnutia a opätovné rozhodovanie súdu.

Dôvodom dovolania má byť absencia znakov skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý Suchobu odsúdili.

Podľa Suska tak dohoda vyznieva nespravodlivo, čo predstavuje kvalifikačný dôvod na jej napadnutie.

Suchoba sa v máji 2023 priznal k úplatku 70-tisíc eur exfunkcionárovi polície Ľudovítovi Makóovi. Úplatok, ktorý odovzdal v lete 2018, údajne súvisel s kauzou zaistených registračných pokladníc spoločnosti Medusa Group.

Dohodu s prokurátorom uzavrel v marci 2024. Celý prípad je súčasťou širšej kauzy Očistec.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ruskí wagnerovci odchádzajú z Mali, ich úlohu preberá Africký zbor

Ruská žoldnierska skupina wagnerovcov oznámila, že po viac než troch rokoch opúšťa Mali, kde pôsobila v boji s protivládnymi militantmi.

V krajine podľa vyhlásenia splnila svoju misiu, keď údajne dostala všetky regióny späť pod kontrolu malijskej armády a eliminovala kľúčových vodcov povstalcov.

Oznámenie nasleduje po sérii útokov, pri ktorých podľa povstalcov zomrelo viac ako 100 malijských vojakov a niekoľko žoldnierov. Ďalšie plány skupiny po návrate do Ruska zatiaľ zrejmé nie sú.

Wagnerovci prišli do Mali po tom, ako miestna vojenská junta po prevratoch v rokoch 2020 a 2021 vyhnala jednotky Francúzska a OSN.

Aj keď ozbrojenci oficiálne opustia Mali, ruská prítomnosť v oblasti pretrvá. Ich úlohu preberá takzvaný Africký zbor - nová štruktúra podporovaná ruským ministerstvom obrany.

Zbor históriu započal po tom, ako zakladateľ wagnerovcov Jevgenij Prigožin a veliteľ Dmitrij Utkin viedli neúspešnú vojenskú vzburu proti vedeniu ruskej armády a potom s ďalšími žoldniermi opustili Rusko a odišli do Bieloruska.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nórsko sprísnilo zákon: znásilnenie aj bez násilia, stačí absencia súhlasu

Nórsky parlament schválil zákon, ktorý definuje znásilnenie ako sex bez výslovného súhlasu, čím sa krajina zaradila medzi viaceré škandinávske štáty, ktoré v posledných rokoch sprísnili legislatívu v oblasti sexuálnych trestných činov.

Doteraz museli prokurátori dokazovať, že páchateľ použil násilie alebo osoba nebola schopná odporu.

Po novom však postačí, ak k pohlavnému styku došlo bez jasného slovného alebo neverbálneho súhlasu. Cieľom reformy je lepšia ochrana obetí a zosúladenie práva s princípmi osobnej autonómie.

Nórsko tak nasleduje príklad Švédska, Dánska, Fínska či Islandu, kde podobné úpravy zaviedli už skôr.

Vo Švédsku takýto zákon viedol k 75-percentnému nárastu počtu odsúdení za znásilnenie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nemeckej výrobe elektriny po roku opäť dominujú fosílne palivá

Nemecko v prvom štvrťroku 2025 prvýkrát od roku 2023 vyrobilo viac elektriny z fosílnych palív než z obnoviteľných zdrojov.

Podľa údajov štatistického úradu Destatis pochádzalo 50,5 percenta elektriny z uhlia a zemného plynu, čo je výrazný nárast oproti 41,5 percenta v rovnakom období minulého roka.

Hlavným dôvodom bol nedostatok vetra, ktorý znížil podiel veternej energie na 27,8 percenta z vlaňajších 38,5 percenta.

Uhlie tak pokrylo 27 percent produkcie (oproti 23 percentám vlani) a zemný plyn 20,6 percenta. Solárna energia tvorila 9,2 percenta a bioplyn 6,1 percenta celkovej výroby. Tento vývoj znamená, že fosílne palivá sa opäť stali najväčším zdrojom elektriny v Nemecku.

Odborníci upozorňujú, že prechod na obnoviteľné zdroje je citlivý na výkyvy počasia a vyžaduje ďalšie investície do infraštruktúry a skladovania energie.

Nemecko tak čelí výzve, ako zabezpečiť stabilitu dodávok a plniť klimatické ciele aj v nepriaznivých podmienkach.

(tasr, red)

Minúta  |  

Zánik rezortu školstva v USA sa odkladá: Trump žiada najvyšší súd o zásah

Administratíva Donalda Trumpa požiadala Najvyšší súd USA o zrušenie rozhodnutia, ktoré jej nariaďuje zastaviť kroky smerujúce k zrušeniu ministerstva školstva.

Ide o snahu presunúť školskú politiku výhradne na štáty a miestne samosprávy. Ministerstvo, zriadené v roku 1979, dohliada na verejné aj súkromné školy, spravuje granty i študentské pôžičky za niekoľko miliárd.

Kritici tvrdia, že hromadné prepúšťanie zamestnancov, ktorým sa znížil počet pracovníkov na polovicu, znemožňuje fungovanie základných agend vrátane ochrany občianskych práv.

Sudca Myong Joun nariadil v máji vrátiť prepusteným zamestnancom prácu a pozastaviť reorganizačné kroky. Trump však svoje rozhodnutie obhajuje ako decentralizáciu vzdelávania.

Zároveň avizoval presun študentských pôžičiek na Úrad pre malé podniky a špeciálne programy pod ministerstvo zdravotníctva.

Ministerstvo spravodlivosti rovnako argumentovalo efektívnejším fungovaním, no súdy zatiaľ s Trumpom nesúhlasia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Mierové rozhovory za akcie Starlinku? Rusi sa bavia na konflikte Trump – Musk

Slovná prestrelka a koniec priateľstva medzi Donaldom Trumpom a Elonom Muskom vyvolali v Moskve skôr pobavenie než obavy.

Ruskí politici reagovali s humorom – exprezident Dmitrij Medvedev ponúkol sprostredkovanie ich uzmierenia výmenou za akcie Starlinku.

Exšéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin zasa pozval Muska do Ruska, ak by v USA čelil problémom.

Nechýbali ani ironické poznámky z úst štátnej propagandistky Margarity Simonjanovej, ktorá to okomentovala: "Je to ako anglická priemyselná revolúcia. Lenže obrátená – namiesto pokroku úpadok."

Zatiaľ čo Kremeľ prostredníctvom hovorcu Dmitrija Peskova označil konflikt za čisto americkú záležitosť, oligarcha Konstantin Malofejev ho vníma ako vhodnú príležitosť – podľa neho je teraz najlepší čas „udrieť na Ukrajinu“.

Šéf ruského investičného fondu Kirill Dmitriev sa dokonca obrátil na Muskov AI četbot Grok s otázkou, ako by sa dalo dosiahnuť zmierenie.

Ruská elita tak spor využila na výsmech USA a zdôraznila výhodu, ktorú jej vnútorné napätie vo Washingtone prináša.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.