Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia stavia na jadrovú budúcnosť: Rolls-Royce prinesie revolúciu

Veľká Británia urobila prelomový krok v energetike – na výstavbu malých modulárnych jadrových reaktorov si vybrala spoločnosť Rolls-Royce SMR.

Tieto „mini“ jadrové elektrárne majú potenciál zmeniť spôsob, akým krajina vyrába čistú energiu: jeden blok dokáže zásobovať elektrinou až milión domácností po celé desaťročia.

Na rozdiel od tradičných jadrových elektrární sú malé modulárne jadrové reaktory navrhnuté ako továrensky vyrábané moduly, čo umožňuje ich rýchlu montáž priamo na mieste a výrazne skracuje čas aj náklady na výstavbu.

Každý reaktor s výkonom 470 MW prinesie nielen stabilnú a bezemisnú energiu, ale aj tisíce nových pracovných miest a podporí britský priemysel.

Rolls-Royce SMR sa presadil v ostrej konkurencii v rámci vládnej iniciatívy Great British Nuclear a jeho technológia už zaujala aj v zahraničí – okrem Česka sa o ňu zaujímajú aj Švédi.

Britská vláda verí, že táto investícia posunie krajinu medzi svetových lídrov v oblasti nízkouhlíkovej energetiky a zabezpečí energetickú bezpečnosť na ďalšie desaťročia.

(reuters, red)

Minúta  |  

Trump hlási štvrtok, Irán nedeľu: Omán čakajú ďalšie rozhovory o jadre

Irán a Spojené štáty budú pokračovať v nepriamych rokovaniach o jadrovom programe. Ako v utorok potvrdilo iránske ministerstvo zahraničných vecí, ďalšie kolo sa uskutoční túto nedeľu v ománskom Maskate.

Americký prezident Donald Trump pritom v pondelok podotkol, že stretnutie je naplánované už na štvrtok, čo vyvolalo zmätok v termínoch. Tiež poznamenal, že USA čakajú na iránsky protinávrh k navrhovanej dohode, ktorú Teherán označil za "neprijateľnú".

Od apríla sa konalo už päť kôl rokovaní, pričom hlavným sprostredkovateľom je Omán. Rozhovory zatiaľ nepriniesli definitívny posun – kľúčovým sporným bodom ostáva americká požiadavka, aby sa Irán vzdal svojich zariadení na obohacovanie uránu.

Teherán to odmieta s odôvodnením, že jeho jadrový program je výlučne mierový a nemá ambíciu vyvíjať jadrové zbrane.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Peking a Soul majú podľa Siho vniesť istotu do nestabilného regiónu

Čínsky prezident Si Ťin-pching v utorok telefonicky rokoval s novozvoleným juhokórejským prezidentom I Če-mjongom. Vyzval ho na prehĺbenie spolupráce medzi Pekingom a Soulom, obzvlášť v oblasti voľného obchodu a podpory multilateralizmu.

Podľa Siho by mali obe krajiny prispievať k stabilite v regióne a vo svete a spoločne posilniť strategické partnerstvo.

Zároveň apeloval na ochranu dodávateľských reťazcov a celosvetovej hospodárskej rovnováhy.

Pre I Če-mjonga, ktorý len nedávno vyhral predčasné voľby, išlo o prvý rozhovor s čínskym lídrom a tretí so zahraničným predstaviteľom – predtým hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a japonským premiérom Šigeruom Išibom.

Vzťahy medzi Pekingom a Soulom ochladli za vlády predchádzajúceho prezidenta Jun Sok-jola, ktorý sa priblížil k USA.

Novozvolený prezident však počas kampane deklaroval záujem o zlepšenie vzťahov s Čínou, čo vzbudilo kontroverzie najmä po jeho výroku, že prípadný konflikt medzi Čínou a Taiwanom by sa Južnej Kórey netýkal.

(tasr, sin-chua, max)

Minúta  |  

USA navrhli prímerie v Gaze, Trump potvrdil účasť Iránu na rokovaniach

Donald Trump prekvapil vyhlásením, že do rokovaní o prepustení izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom v Gaze je zapojený aj Irán.

Spojené štáty sa pokúšajú sprostredkovať 60-dňové prímerie medzi Izraelom a Hamasom, v rámci ktorého by malo dôjsť k výmene väzňov a tiel obetí.

Podľa návrhu by Hamas v prvom týždni prepustil 28 izraelských rukojemníkov, živých aj mŕtvych, výmenou za 1 236 palestínskych väzňov a telá 180 zosnulých Palestínčanov. Izrael plán podporil, Hamas ho zatiaľ odmieta.

Trump konkrétne podmienky rokovaní nezverejnil, no potvrdil, že Irán je priamo zapojený. USA dlhodobo považujú Irán za kľúčového podporovateľa Hamasu, pričom Washington odhaduje, že Teherán poskytuje palestínskym militantným skupinám ročne až 100 miliónov dolárov.

USA tvrdia, že Irán patrí medzi najväčších podporovateľov Hamasu a je súčasťou koalície militantných skupín na Blízkom východe známej aj ako "os odporu".

(tasr, reuters, max)

Minúta  |  

Zdravotné poisťovne v Česku sú v mínusoch, štát zvažuje ich fúzie

Česká Vojenská zdravotná poisťovňa čelí vážnej finančnej kríze a hrozí jej zlúčenie s konkurenciou. Vyčerpala svoje rezervy a nemocniciam posiela platby s oneskorením, často až mesiac po splatnosti.

Pohľadávky po splatnosti dosahujú podľa portálu Aktuálne.cz v prepočte takmer 40,3 milióna eur.

Člen správnej rady Vojenskej zdravotnej poisťovne Zoltán Bubeník aktuálny stav pripisuje aj zlému vedeniu v minulosti a vysokému podielu starších klientov.

Situácia najviac postihuje veľké nemocnice a ambulantných špecialistov, ktorí upozorňujú na pomalé uhrádzanie a hrozbu nepreplatenia starostlivosti.

Na stole je preto návrh zlúčenia so Zdravotnou poisťovňou ministerstva vnútra ČR, ktorý už začali obe strany analyzovať. Fúziu podporil aj rezort zdravotníctva.

Zlé čísla trápia aj ostatné poisťovne. Hlavným dôvodom sú podľa odborníkov štátom stanovené úhradové vyhlášky, ktoré nútia poisťovne platiť za zdravotnú starostlivosť viac, než koľko vyberú na poistnom. Vzniká deficit, ktorý dlhodobo prehlbuje rozdiel medzi príjmami a výdavkami celého systému.

Podľa prezidenta Zväzu zdravotných poisťovní Martina Baladu samotné zlučovanie poisťovní problém nevyrieši.

(max)

Minúta  |  

Prokuratúra vyšetruje exprezidenta Bolívie pre terorizmus a blokády ciest

Bolívijská prokuratúra začala vyšetrovanie bývalého prezidenta Eva Moralesa pre podozrenie z terorizmu. Dôvodom je údajné nariadenie svojim stúpencom, aby zablokovali cesty po tom, čo mu volebná komisia zakázala opätovne kandidovať v prezidentských voľbách.

V dôsledku blokád boli prerušené dodávky do hlavného mesta La Paz a podľa vlády spôsobovali ekonomické škody vo výške až 150 miliónov dolárov denne.

Minister spravodlivosti exprezidenta obvinil aj z podnecovania trestnej činnosti a narušenia bezpečnosti verejných služieb.

Morales, ktorý v minulosti rezignoval pod tlakom armády a strávil rok v exile, tvrdí, že je terčom súdnej perzekúcie. V decembri čelil aj zatykaču pre podozrenie zo sexuálneho zneužitia.

Právne spory sa vyostrili po tom, čo súd potvrdil obmedzenie dvoch funkčných období prezidenta, čím Moralesovi definitívne znemožnil ďalšiu kandidatúru. V čele Bolívie bol v rokoch 2006 až 2019.

V roku 2006 sa stal pritom prvým prezidentom krajiny pochádzajúcim z radov domorodého obyvateľstva.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.