Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Peking a Soul majú podľa Siho vniesť istotu do nestabilného regiónu

Čínsky prezident Si Ťin-pching v utorok telefonicky rokoval s novozvoleným juhokórejským prezidentom I Če-mjongom. Vyzval ho na prehĺbenie spolupráce medzi Pekingom a Soulom, obzvlášť v oblasti voľného obchodu a podpory multilateralizmu.

Podľa Siho by mali obe krajiny prispievať k stabilite v regióne a vo svete a spoločne posilniť strategické partnerstvo.

Zároveň apeloval na ochranu dodávateľských reťazcov a celosvetovej hospodárskej rovnováhy.

Pre I Če-mjonga, ktorý len nedávno vyhral predčasné voľby, išlo o prvý rozhovor s čínskym lídrom a tretí so zahraničným predstaviteľom – predtým hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a japonským premiérom Šigeruom Išibom.

Vzťahy medzi Pekingom a Soulom ochladli za vlády predchádzajúceho prezidenta Jun Sok-jola, ktorý sa priblížil k USA.

Novozvolený prezident však počas kampane deklaroval záujem o zlepšenie vzťahov s Čínou, čo vzbudilo kontroverzie najmä po jeho výroku, že prípadný konflikt medzi Čínou a Taiwanom by sa Južnej Kórey netýkal.

(tasr, sin-chua, max)

Minúta  |  

USA navrhli prímerie v Gaze, Trump potvrdil účasť Iránu na rokovaniach

Donald Trump prekvapil vyhlásením, že do rokovaní o prepustení izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom v Gaze je zapojený aj Irán.

Spojené štáty sa pokúšajú sprostredkovať 60-dňové prímerie medzi Izraelom a Hamasom, v rámci ktorého by malo dôjsť k výmene väzňov a tiel obetí.

Podľa návrhu by Hamas v prvom týždni prepustil 28 izraelských rukojemníkov, živých aj mŕtvych, výmenou za 1 236 palestínskych väzňov a telá 180 zosnulých Palestínčanov. Izrael plán podporil, Hamas ho zatiaľ odmieta.

Trump konkrétne podmienky rokovaní nezverejnil, no potvrdil, že Irán je priamo zapojený. USA dlhodobo považujú Irán za kľúčového podporovateľa Hamasu, pričom Washington odhaduje, že Teherán poskytuje palestínskym militantným skupinám ročne až 100 miliónov dolárov.

USA tvrdia, že Irán patrí medzi najväčších podporovateľov Hamasu a je súčasťou koalície militantných skupín na Blízkom východe známej aj ako "os odporu".

(tasr, reuters, max)

Minúta  |  

Zdravotné poisťovne v Česku sú v mínusoch, štát zvažuje ich fúzie

Česká Vojenská zdravotná poisťovňa čelí vážnej finančnej kríze a hrozí jej zlúčenie s konkurenciou. Vyčerpala svoje rezervy a nemocniciam posiela platby s oneskorením, často až mesiac po splatnosti.

Pohľadávky po splatnosti dosahujú podľa portálu Aktuálne.cz v prepočte takmer 40,3 milióna eur.

Člen správnej rady Vojenskej zdravotnej poisťovne Zoltán Bubeník aktuálny stav pripisuje aj zlému vedeniu v minulosti a vysokému podielu starších klientov.

Situácia najviac postihuje veľké nemocnice a ambulantných špecialistov, ktorí upozorňujú na pomalé uhrádzanie a hrozbu nepreplatenia starostlivosti.

Na stole je preto návrh zlúčenia so Zdravotnou poisťovňou ministerstva vnútra ČR, ktorý už začali obe strany analyzovať. Fúziu podporil aj rezort zdravotníctva.

Zlé čísla trápia aj ostatné poisťovne. Hlavným dôvodom sú podľa odborníkov štátom stanovené úhradové vyhlášky, ktoré nútia poisťovne platiť za zdravotnú starostlivosť viac, než koľko vyberú na poistnom. Vzniká deficit, ktorý dlhodobo prehlbuje rozdiel medzi príjmami a výdavkami celého systému.

Podľa prezidenta Zväzu zdravotných poisťovní Martina Baladu samotné zlučovanie poisťovní problém nevyrieši.

(max)

Minúta  |  

Prokuratúra vyšetruje exprezidenta Bolívie pre terorizmus a blokády ciest

Bolívijská prokuratúra začala vyšetrovanie bývalého prezidenta Eva Moralesa pre podozrenie z terorizmu. Dôvodom je údajné nariadenie svojim stúpencom, aby zablokovali cesty po tom, čo mu volebná komisia zakázala opätovne kandidovať v prezidentských voľbách.

V dôsledku blokád boli prerušené dodávky do hlavného mesta La Paz a podľa vlády spôsobovali ekonomické škody vo výške až 150 miliónov dolárov denne.

Minister spravodlivosti exprezidenta obvinil aj z podnecovania trestnej činnosti a narušenia bezpečnosti verejných služieb.

Morales, ktorý v minulosti rezignoval pod tlakom armády a strávil rok v exile, tvrdí, že je terčom súdnej perzekúcie. V decembri čelil aj zatykaču pre podozrenie zo sexuálneho zneužitia.

Právne spory sa vyostrili po tom, čo súd potvrdil obmedzenie dvoch funkčných období prezidenta, čím Moralesovi definitívne znemožnil ďalšiu kandidatúru. V čele Bolívie bol v rokoch 2006 až 2019.

V roku 2006 sa stal pritom prvým prezidentom krajiny pochádzajúcim z radov domorodého obyvateľstva.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Pásmo Gazy: WHO varuje pred kolapsom zdravotnej starostlivosti

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Ghebreyesus upozornil, že nemocnica al-Amal v Pásme Gazy je kvôli prebiehajúcim bojom prakticky mimo prevádzky.

Prístup k zariadeniu je zablokovaný, čo znemožňuje príchod nových pacientov a vedie k úmrtiam, ktorým sa dá predísť.

Zdravotnícke tímy s obmedzenými zásobami sa stále snažia poskytovať pomoc. Po zatvorení al-Amal zostáva jedinou nemocnicou s jednotkou intenzívnej starostlivosti v Chán Júnise Násirov komplex.

WHO varuje, že zdravotnícke zariadenia čelia kritickému nedostatku liekov a vybavenia. Najmä po dvoch mesiacoch takmer úplného zablokovania humanitárnej pomoci do regiónu, aj keď Izrael nedávno povolil obmedzený vstup pomoci.

Ghebreyesus vyzval na okamžité prímerie. Po takmer 20 mesiacoch konfliktu medzi Izraelom a Hamasom čelí Gaza jednej z najvážnejších humanitárnych kríz.

V pondelok pri streľbe v meste Rafah pri distribučných centrách potravinovej pomoci zomrelo najmenej 14 ľudí a 99 utrpelo zranenia. Podľa izraelskej armády sa tisíce civilistov pokúsili preniknúť do ich areálu, čo vojaci vnímali ako hrozbu.

(tasr, afp, ap, max)

Minúta  |  

Kennedy zrušil vakcinačnú komisiu, menoval ju exprezident Biden

Americký minister zdravotníctva Robert F. Kennedy mladší odvolal všetkých 17 členov Poradného výboru pre očkovacie postupy, ktorý radí Centru pre kontrolu a prevenciu chorôb v otázkach vakcín.

Tvrdí, že cieľom je "obnova dôvery verejnosti" a že členovia mali konflikty záujmov. Zatiaľ neoznámil, kto ich nahradí, no nová komisia má zasadať o dva týždne v Atlante.

"Verejnosť musí vedieť, že nezaujatá veda - hodnotená prostredníctvom transparentného procesu a chránená pred konfliktami záujmov - riadi odporúčania našich zdravotníckych agentúr," podotkol Kennedy.

Rozhodnutie vyvolalo ostrú kritiku odborníkov a organizácií v oblasti verejného zdravia. Komisiu pôvodne menovala administratíva predošlého prezidenta Joea Bidena, pričom jej členovia museli transparentne deklarovať možné konflikty.

Kennedy, známy svojím skeptickým postojom k vakcínam, sa snaží reformovať zdravotníctvo v duchu politiky Donalda Trumpa - obmedzovania federálnej moci.

(tasr, ap, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.