Preskočiť na obsah
  |  

Najvyšší deficit v eurozóne: Francúzsko pod tlakom na úsporné opatrenia

Francúzska ministerka rozpočtu Amelie de Montchalinová varovala, že ak Francúzsko nezačne urýchlene konsolidovať verejné financie, hrozí mu dohľad Medzinárodného menového fondu (MMF) alebo európskych inštitúcií.

„Ak si nedáme do poriadku vlastný dom, rozhodnú o nás iní,“ zdôraznila v rozhovore pre RTL rádio.

Dodala, že riziko dohľadu zo strany medzinárodných veriteľov je reálne, ak krajina nebude konať.

Premiér Francois Bayrou plánuje v júli predstaviť návrhy na ozdravenie verejných financií, pričom cieľom je v roku 2026 dosiahnuť úspory až 40 miliárd eur.

Francúzsko má dlhodobo problém s dodržiavaním rozpočtových pravidiel EÚ a v súčasnosti vykazuje najvyšší deficit verejných financií v eurozóne – odhaduje sa na 5,4 percenta HDP v tomto roku.

Montchalinová apeluje na rýchle prijatie úsporných opatrení, inak môže krajina stratiť kontrolu nad vlastným rozpočtom a čeliť rozhodnutiam zvonku.

(reuters, red)

  |  

Izrael deportoval Gretu Thunbergovú po pokuse dopraviť pomoc do Gazy

Izrael v utorok deportoval Gretu Thunbergovú, ktorá sa deň predtým pokúsila spolu s ďalšími aktivistami dopraviť pomoc do Gazy.

Humanitárna loď Madleen, patriaca koalícii Flotila slobody, bola zadržaná izraelským námorníctvom a eskortovaná do prístavu Ašdod.

Na palube boli okrem Thunbergovej aj aktivisti z Brazílie, Francúzska, Turecka a zo Španielska.

Štyria vrátane Thunbergovej sa rozhodli opustiť krajinu dobrovoľne, ostatní zostávajú v zadržaní.

Cieľom plavby bolo upozorniť na obmedzený prístup humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, ktoré je pod blokádou už niekoľko rokov.

Loď vyplávala z talianskej Catanie 1. júna a symbolicky smerovala k pobrežiu Gazy 9. júna.

(tasr, red)

  |  

Z Kyjeva hlásia najväčší útok od začiatku vojny. Rakety mali prísť zo Severnej Kórey

Ruské útoky na Ukrajinu pokračujú vo veľkej intenzite. V noci zasiahlo krajinu 315 dronov a sedem rakiet, z ktorých dve mali pochádzať zo Severnej Kórey.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ide o jeden z najväčších útokov na Kyjev od začiatku vojny. Terčom boli aj Odesa, Dnepropetrovská a Černihivská oblasť. V Odese došlo k zásahu pôrodnice a obytných domov.

Zahynulo niekoľko ľudí, trinásť ďalších utrpelo zranenia.

Zelenskyj tvrdí, že tieto údery zatláčajú do úzadia snahy medzinárodného spoločenstva o mier. Vyzval preto spojencov, najmä USA a Európu, aby prestali mlčať a podnikli reálne kroky voči Moskve.

Podľa neho Rusko nereaguje na diplomatické výzvy a je nevyhnutné zvýšiť tlak s cieľom dosiahnuť mier.

(tasr, lup)

  |  

Británia stavia na jadrovú budúcnosť: Rolls-Royce prinesie revolúciu

Veľká Británia urobila prelomový krok v energetike – na výstavbu malých modulárnych jadrových reaktorov si vybrala spoločnosť Rolls-Royce SMR.

Tieto „mini“ jadrové elektrárne majú potenciál zmeniť spôsob, akým krajina vyrába čistú energiu: jeden blok dokáže zásobovať elektrinou až milión domácností po celé desaťročia.

Na rozdiel od tradičných jadrových elektrární sú malé modulárne jadrové reaktory navrhnuté ako továrensky vyrábané moduly, čo umožňuje ich rýchlu montáž priamo na mieste a výrazne skracuje čas aj náklady na výstavbu.

Každý reaktor s výkonom 470 MW prinesie nielen stabilnú a bezemisnú energiu, ale aj tisíce nových pracovných miest a podporí britský priemysel.

Rolls-Royce SMR sa presadil v ostrej konkurencii v rámci vládnej iniciatívy Great British Nuclear a jeho technológia už zaujala aj v zahraničí – okrem Česka sa o ňu zaujímajú aj Švédi.

Britská vláda verí, že táto investícia posunie krajinu medzi svetových lídrov v oblasti nízkouhlíkovej energetiky a zabezpečí energetickú bezpečnosť na ďalšie desaťročia.

(reuters, red)

  |  

Trump hlási štvrtok, Irán nedeľu: Omán čakajú ďalšie rozhovory o jadre

Irán a Spojené štáty budú pokračovať v nepriamych rokovaniach o jadrovom programe. Ako v utorok potvrdilo iránske ministerstvo zahraničných vecí, ďalšie kolo sa uskutoční túto nedeľu v ománskom Maskate.

Americký prezident Donald Trump pritom v pondelok podotkol, že stretnutie je naplánované už na štvrtok, čo vyvolalo zmätok v termínoch. Tiež poznamenal, že USA čakajú na iránsky protinávrh k navrhovanej dohode, ktorú Teherán označil za "neprijateľnú".

Od apríla sa konalo už päť kôl rokovaní, pričom hlavným sprostredkovateľom je Omán. Rozhovory zatiaľ nepriniesli definitívny posun – kľúčovým sporným bodom ostáva americká požiadavka, aby sa Irán vzdal svojich zariadení na obohacovanie uránu.

Teherán to odmieta s odôvodnením, že jeho jadrový program je výlučne mierový a nemá ambíciu vyvíjať jadrové zbrane.

(tasr, afp, max)

  |  

Peking a Soul majú podľa Siho vniesť istotu do nestabilného regiónu

Čínsky prezident Si Ťin-pching v utorok telefonicky rokoval s novozvoleným juhokórejským prezidentom I Če-mjongom. Vyzval ho na prehĺbenie spolupráce medzi Pekingom a Soulom, obzvlášť v oblasti voľného obchodu a podpory multilateralizmu.

Podľa Siho by mali obe krajiny prispievať k stabilite v regióne a vo svete a spoločne posilniť strategické partnerstvo.

Zároveň apeloval na ochranu dodávateľských reťazcov a celosvetovej hospodárskej rovnováhy.

Pre I Če-mjonga, ktorý len nedávno vyhral predčasné voľby, išlo o prvý rozhovor s čínskym lídrom a tretí so zahraničným predstaviteľom – predtým hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a japonským premiérom Šigeruom Išibom.

Vzťahy medzi Pekingom a Soulom ochladli za vlády predchádzajúceho prezidenta Jun Sok-jola, ktorý sa priblížil k USA.

Novozvolený prezident však počas kampane deklaroval záujem o zlepšenie vzťahov s Čínou, čo vzbudilo kontroverzie najmä po jeho výroku, že prípadný konflikt medzi Čínou a Taiwanom by sa Južnej Kórey netýkal.

(tasr, sin-chua, max)