Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Palestínsky prezident chce odzbrojenie Hamasu a medzinárodnú ochranu Gazy

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyzval hnutie Hamas, aby sa vzdalo zbraní a odovzdalo ich palestínskym bezpečnostným silám.

V liste adresovanom francúzskemu prezidentovi Macronovi a saudskému princovi bin Salmánovi tiež navrhol nasadenie arabských a medzinárodných síl pod mandátom OSN na ochranu civilistov.

Abbás zdôraznil, že Hamas už nebude vládnuť v Pásme Gazy a apeloval na prepustenie všetkých rukojemníkov.

Zároveň vyjadril pripravenosť podpísať mierovú dohodu, ktorá by ukončila izraelskú okupáciu, za podmienky medzinárodného dohľadu a záruk.

Elyzejský palác označil jeho návrhy za „konkrétne a bezprecedentné“, čo podľa Paríža dokazuje skutočnú vôľu napredovať k dvojštátnemu riešeniu.

Konferencia OSN, ktorá sa uskutoční 17. až 20. júna v New Yorku, má túto myšlienku oživiť.

Francúzsko je pripravené uznať palestínsky štát, no trvá na demilitarizácii Hamasu.

V súčasnosti uznáva Palestínu takmer 150 krajín, ale v OSN má len status pozorovateľa, keďže Izrael vznik samostatného palestínskeho štátu odmieta.

(tasr, red)

Minúta  |  

Rusku hrozí vyčerpanie Národného fondu bohatstva už v roku 2026

Rusku hrozí, že v roku 2026 úplne minie svoj Národný fond bohatstva. Rezervy, ktoré sa roky tvorili z prebytočných príjmov z ropy, klesli na minimum – len 2,8 bilióna rubľov (približne 30 miliárd eur), uvádza portál Moscow Times.

Fond sa rýchlo stenčuje, keďže vláda ho využíva na pokrytie rozpočtového deficitu aj na ambiciózne štátne projekty.

Len v máji 2025 z neho odišlo viac než pol bilióna rubľov (približne 5,57 miliardy eur), najmä na vysokorýchlostnú železnicu Moskva – Petrohrad a ďalšie investície. Fond tak môže o rok vyschnúť.

Ministerstvo financií preto zvažuje úsporné opatrenia, ako aj zníženie hranice na čerpanie fondu. Situáciu ešte zhoršuje pokles podnikových ziskov, čo ohrozuje plánované príjmy z dane zo zisku.

Podľa ekonómov je práve táto daň časovanou bombou rozpočtu – výpadok môže byť ešte vážnejší než strata príjmov z ropy a plynu.

(moscow times, lup)

Minúta  |  

Útok nožom v Nogente: pedagogický asistent neprežil zranenia od žiaka

Francúzske mesto Nogent na východe krajiny zasiahla v utorok tragédia – 31-ročná pedagogická asistentka zomrela po útoku nožom, ktorý spáchal 15-ročný žiak počas prehliadky tašky.

Polícia útočníka okamžite zadržala, pri zásahu bol ľahko zranený aj jeden policajt. Chlapca v súčasnosti vypočúva polícia.

Na miesto incidentu zamierila ministerka školstva Elisabeth Borneová, aby vyjadrila podporu školskému kolektívu aj polícii.

Útok ostro odsúdil aj prezident Emmanuel Macron, ktorý na sociálnej sieti X napísal, že pedagogická asistentka sa stala obeťou nezmyselného násilia pri starostlivosti o deti.

Francúzsko v posledných rokoch čelí nárastu násilia na školách.

Polícia od marca náhodne kontroluje tašky žiakov, pričom len v apríli pri 958 kontrolách zaistila 94 nožov.

Tragédia v Nogente opäť otvorila diskusiu o bezpečnosti na školách a potrebe prísnejších opatrení na ochranu pedagógov a žiakov. Vyšetrovanie prípadu pokračuje.

(tasr, red)

Minúta  |  

Dve ruské lietadlá nad Poľskom. NATO nasadilo britské stíhačky

NATO opäť reagovalo na narušenie svojho vzdušného priestoru, uvádza portál Novinky. Tentoraz britské stíhačky RAF Typhoon vzlietli z Poľska, aby zachytili dve ruské prieskumné lietadlá.

Incident sa odohral vo štvrtok a podľa dostupných údajov ruské stroje štartovali z Kaliningradskej oblasti. Aliančné velenie uviedlo, že zásah prebehol v rámci misie Air Policing, ktorá slúži na ochranu vzdušnej suverenity členských štátov.

Hoci NATO nešpecifikovalo presnú lokalitu zásahu, viaceré zdroje naznačujú, že išlo o oblasť medzi Poľskom a Litvou.

Podobné situácie nie sú ojedinelé – len v apríli sa stíhačky NATO vydali zachytiť iný ruský prieskumný stroj, ktorý nerešpektoval medzinárodné bezpečnostné normy. Incident potvrdzuje pretrvávajúce napätie v oblasti východného krídla Aliancie.

(novinky, lup)

Minúta  |  

Trump hlási „dobré správy z Londýna“, no riziko výpadkov výroby trvá

Obchodné rokovania medzi USA a Čínou v Londýne sú v centre pozornosti firiem aj politikov, ktorí dúfajú v zmiernenie napätia a prelom v otázkach exportu vzácnych zemín.

Práve nedostatok týchto strategických surovín, ktoré Čína kontroluje až z 90 percent, vyvolal v posledných týždňoch obavy z narušenia globálnych dodávateľských reťazcov.

Americký prezident Donald Trump označil priebeh rokovaní za „dobré správy“ a jeho ekonomický poradca Kevin Hassett očakáva prelom, a to najmä v otázke čínskych obmedzení na vývoz vzácnych zemín. 

USA žiadajú okamžité uvoľnenie exportu týchto surovín, až potom sú ochotné rokovať o ďalších témach.

Čína už udelila dočasné exportné licencie pre veľkých amerických výrobcov, no napätie pretrváva a firmy na oboch stranách Atlantiku varujú pred hroziacimi výpadkami výroby.

Rokovania pokračujú aj v utorok.

Minúta  |  

Zelenskyj: Orbán stavil na zlého koňa a prehrá svoju hru o plyn

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre portál valaszonline.hu ostro skritizoval Viktora Orbána za jeho proruský kurz.

Podľa neho maďarský premiér verí, že ropou a plynom si zabezpečí stabilitu, no v skutočnosti stavil na nesprávnu kartu – a prehrá.

Zdôraznil, že Orbánov postoj je izolovaný a nekorešponduje s názorom väčšiny Maďarov.

Kriticky sa vyjadril aj k zásahom maďarských agentov na ukrajinskom území, ktoré Kyjev doteraz riešil diskrétne.

Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina disponuje dôkazmi o aktivitách maďarskej vojenskej rozviedky KNBSZ a je pripravená ich zverejniť.

V rozhovore tiež varoval, že Putin neustúpi, pokým nezničí Ukrajinu, a apeloval na spojencov, aby na Rusko vyvíjali hospodársky tlak.

Situáciu prirovnal k nebezpečnému balancovaniu na hrane veľkého globálneho konfliktu.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.