Preskočiť na obsah
  |  

EK zavádza 18. balík sankcií, cieľom je energetika a banky Ruska

Európska komisia predstavila 18. balík sankcií proti Rusku, zameraný najmä na energetiku, bankový sektor a boj proti obchádzaniu sankcií.

Predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že cieľom je ďalej oslabiť schopnosť Moskvy financovať vojnu.

Leyenová uviedla, že ruská ekonomika je hlboko zasiahnutá sankciami, rezervy centrálnej banky Ruska vo výške 210 miliárd eur sú zmrazené a príjmy z ropy a plynu v porovnaní s obdobím spred vojny klesli takmer o 80 percent.

Dodala, že ruský štátny deficit raketovo narastá, úrokové sadzby sú neúmerne vysoké a inflácia je na vzostupe.

Navrhuje sa zníženie cenového stropu na ruskú ropu zo 60 na 45 dolárov za barel, zákaz transakcií súvisiacich s plynovodmi Nord Stream 1 a 2, a rozšírenie čierneho zoznamu lodí o ďalších 77 plavidiel z ruskej tieňovej flotily.

V bankovom sektore EÚ plánuje úplne zakázať transakcie 22 ruským bankám a sankcionovať finančných operátorov v tretích krajinách.

Súčasťou balíka sú aj zákazy vývozu kľúčových surovín a technológií, vrátane tovaru s vojenským využitím, a sankcie na firmy podporujúce ruský vojenský komplex.

EÚ zároveň zmrazila ruské devízové rezervy v hodnote 210 miliárd eur.

(tasr, red)

  |  

Útok na Kyjev zasiahol chrám sv. Sofie, pamiatku UNESCO

Pri ruskom útoku na Kyjev v noci na utorok bol poškodený Chrám svätej Sofie, ktorý sa nachádza v historickom centre mesta a je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Informoval o tom ukrajinský minister kultúry Mykola Točyckyj, podľa ktorého výbuch poškodil rímsu hlavnej apsidy chrámu.

Na sociálnej sieti uviedol, že išlo o útok na „samotné srdce našej identity“ a katedrálu z 11. storočia označil za dušu Ukrajiny.

Ide o prvé poškodenie tejto pamiatky od začiatku vojny. Úrady upozorňujú, že nízko letiace ruské drony, ktoré sú súčasťou neustálych útokov na hlavné mesto, predstavujú vážnu hrozbu.

Chrám bol v roku 1990 vďaka svojmu architektonickému významu zaradený na zoznam UNESCO a v septembri 2023 aj medzi ohrozené pamiatky pre riziko zničenia v dôsledku ruskej ofenzívy.

(tasr, lup)

  |  

Greta Thunbergová obvinila Izrael z únosu. Trumpovi odkázala, že hnev je na mieste

Greta Thunbergová tvrdí, že ju spolu s ďalšími propalestínskymi aktivistami izraelské sily uniesli v medzinárodných vodách a proti ich vôli priviedli do Izraela.

Po deportácii na parížskom letisku oznámila, že odmietla podpísať vyhlásenie o nelegálnom vstupe do krajiny a trvá na tom, že neporušili žiadne zákony.

Podľa nej izraelské námorníctvo zabránilo ich charitatívnej misii doručiť pomoc do Gazy.

Donald Trump reagoval slovami, že Izrael má „dosť problémov aj bez únosu Grety Thunbergovej“ a nazval ju „nahnevanou mladou osobou“, ktorá by mala absolvovať kurz zvládania hnevu.

Švédska aktivistka to okomentovala s humorom a poznámkou, že svet potrebuje viac nahnevaných žien.

Thunbergová zdôraznila, že nejde o PR kampaň, ale o pokračovanie predchádzajúcej misie, ktorú ukončilo bombardovanie lode.

V súčasnosti je späť v Európe, no nie je jasné, kam sa vydá ďalej.

(reuters, telegraph, lup)

  |  

Slovensko a Česko sa dohodli na nových krokoch v zdravotníctve aj obrane

Slovensko a Česko chystajú nové dohody, ktoré majú zjednodušiť život občanov a prehĺbiť spoluprácu oboch krajín.

Ministri zahraničných vecí Slovenska a Česka Juraj Blanár a Jan Lipavský po stretnutí v Topoľčiankach oznámili dohodu o vzájomnom uznávaní e-receptov, či zmluvu o pomoci záchranárov cez hranice.

„Vďaka tomu budú môcť českí záchranári pomáhať občanom v núdzi na slovenskom území a zase naopak,“ skonštatoval Lipavský.

Český minister zároveň uviedol, že sa finalizuje aj zmluva o policajnej spolupráci a pripravujú sa tiež spoločné zbrojné projekty.

Ministri diskutovali aj o situácii v EÚ, Ukrajine a o spolupráci vo formáte V4.

Priznali však rozdiely v názoroch na ruskú inváziu, no zdôraznili, že región čelí podobným výzvam, ktoré si vyžadujú spoločné odpovede.

Lipavský ocenil historické väzby a pripomenul pôvodné západné ideály Vyšehradskej štvorky.

(tasr, red)

  |  

Smer: Zmeny v transakčnej dani budú schválené až v septembri

Zmeny v transakčnej dani sa schvália až na septembrovej schôdzi parlamentu.

Poslanec Ján Richter (Smer) vysvetlil, že medzi prvým a druhým čítaním zákonov je štandardný časový odstup 30 dní, ktorý sa nedal obísť na utorkovej mimoriadnej schôdzi zvolanej opozíciou.

Novela zákona o transakčnej dani má oslobodiť živnostníkov a firmy s obratom do 100 000 eur od platenia tejto dane.

Opozičné strany chceli zmeny v transakčnej dani urýchliť, a preto zvolali na prerokovanie druhého čítania novely zákona o transakčnej dani mimoriadnu schôdzu.

Richter označil snahu opozície za politické taktizovanie, ktoré má narušiť jednotu koalície získanú pri prvom čítaní.

Minister financií Ladislav Kamenický upozornil na legislatívne nedostatky v pôovodnom návrhu a prisľúbil pomoc pri ich odstránení, aby bol zákon čo najčistejšie spracovaný.

Zdôraznil tiež potrebu riešiť situácie, keď firma prekročí alebo klesne pod hranicu obratu 100 000 eur počas roka.

Každá zmena transakčnej dane podľa neho znamená výpadok štátnych príjmov, ktoré treba nahradiť inými zdrojmi.

(tasr, red)

  |  

Saková v Uzbekistane: Slovensko rozširuje horizonty mimo Európy

Ministerka hospodárstva Denisa Saková počas návštevy Uzbekistanu ocenila, že Slovensko sa nebojí nadväzovať vzťahy aj s krajinami mimo Európy.

Vyzdvihla Áziu, kde podľa nej narastajú možnosti investovania a obchodnej spolupráce, pričom Uzbekistan označila za vstupnú bránu do regiónu strednej Ázie s obrovským potenciálom pre slovenské firmy.

Uzbekistan v posledných rokoch zaznamenal výrazný ekonomický rast, zvýšil export a zjednodušil povoľovacie procesy pre investorov.

Práve tieto reformy robia krajinu atraktívnou pre slovenské podniky, ktoré už dnes pôsobia v oblastiach ako automobilový priemysel, informačné technológie, inovácie, poľnohospodárstvo či zbrojárstvo.

Saková tiež pripomenula významné zásoby nerastných surovín v Uzbekistane a Kazachstane, ktoré sú pre slovenský priemysel strategicky dôležité.

Spolupráca s týmito krajinami by sa mala rozšíriť aj do farmaceutického priemyslu a nových technológií.

Slovensko tak signalizuje záujem o globálne partnerstvá a diverzifikáciu svojich ekonomických vzťahov.

(tasr, red)