Preskočiť na obsah
  |  

Belgicko vlani umožnilo eutanáziu 120 cudzincom, väčšinou z Francúzska

Belgicko sa v roku 2024 stalo miestom poslednej cesty pre 120 pacientov zo zahraničia, ktorí tam podstúpili eutanáziu. Predstavovali tri percentá zo všetkých 3 991 prípadov.

Až 106 z nich boli Francúzi, čo zrejme súvisí s tým, že vo Francúzsku eutanázia zatiaľ povolená nie je. Zvyšok tvorili jednotlivci z iných krajín vrátane Nemecka, Holandska či Španielska.

Belgická legislatíva síce nevyžaduje trvalý pobyt, podmienky sú však rovnaké pre domácich aj cudzincov. Tí musia preukázať neznesiteľné fyzické alebo psychické utrpenie spôsobené nevyliečiteľnou chorobou.

Väčšina zahraničných pacientov boli ľudia vo veku 60 až 79 rokov trpiaci neurologickými ochoreniami či pokročilými nádormi. Podľa belgického lekára Wima Distelmansa je pre Francúzov často jedinou legálnou možnosťou paliatívna sedácia.

Eutanáziu chcela podstúpiť aj francúzska speváčka Nicole Croisilleová. Po tom, čo jej diagnostikovali nádor v obličke, podstúpila chemoterapiu a vyskúšala tiež agresívnejšiu liečbu, ktorá nebola úspešná. Speváčka však zomrela začiatkom júna ešte pred plánovanou eutanáziou.

(tasr, lup)

  |  

Vláda schválila správu o štátnej pomoci, najviac išlo na podporu hospodárstva

V roku 2024 poskytli v Slovenskej republike štátnu pomoc v celkovej výške 840,17 milióna eur, pričom 61 percent pochádzalo z národných zdrojov a zvyšok z fondov Európskej únie. Oproti roku 2023 ide o pokles o 111,6 milióna eur. 

Najväčšia časť pomoci smerovala na podporu hospodárstva v súvislosti s agresiou Ruska voči Ukrajine (131,4 milióna eur) a menšia suma bola určená na riešenie následkov pandémie COVID-19 (1,46 milióna eur).

Z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti poskytli 15,44 milióna eur.

Štátnu pomoc poskytovali najmä formou grantov, dotácií (90,46 percenta), ale aj formou daňových zvýhodnení (8,91 percenta) či služieb (0,63 percenta). 

V kontexte Európskej únie je štátna pomoc prísne regulovaná, keďže môže ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. 

Každý príjemca pomoci musí spĺňať podmienky stanovené v schémach štátnej pomoci a pomoc musí byť v súlade s legislatívou EÚ.

(tasr, red)

  |  

Súdna rada sa zastala sudcu Cisarika, ktorý čelí útokom za verdikt pre Kažimíra

Súdna rada SR sa na svojom stredajšom zasadnutí jednohlasne postavila za sudcu Milana Cisarika, ktorý čelí verejným útokom za rozhodovanie v prípade neprávoplatne odsúdeného guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra.

Predsedníčka rady Marcela Kosová potvrdila, že rada dôrazne odmietla verbálne útoky najmä zo strany predstaviteľov vládnej moci, ale aj iných verejných činiteľov, politikov a právnikov.

Podľa nej ide o širší trend, ktorý sa prejavuje naprieč Európou a súvisí s celkovou spoločenskou polarizáciou.

Zo strany politikov sa podľa Kosovej takéto útoky dejú v prípadoch exponovaných káuz. "Tam, kde oni vidia svoj záujem, pokiaľ je rozhodnutie v súlade s ich predstavami, sú spokojní a neútočia. Pokiaľ je rozhodnutie v rozpore s ich predstavou, útočia," okomentovala.

Predsedníčka Súdnej rady si želá, aby už podobné body nemuseli byť súčasťou programu zasadnutí.

Upozorňuje, že v spoločnosti chýba schopnosť rešpektovať rozdielne názory a že kritika justície sa často zvrháva na osobné útoky, čo ohrozuje nezávislosť súdnictva.

(tasr, max)

  |  

Po napätí v SNG prichádzajú výstavy a stabilita, uisťuje riaditeľ Králik

Situácia v Slovenskej národnej galérii (SNG) sa podľa generálneho riaditeľa Juraja Králika po turbulentných mesiacoch upokojila.

Informoval o tom po stretnutí s prezidentom Petrom Pellegrinim v Prezidentskom paláci. Zdôraznil, že sa podarilo stabilizovať aj personálne zázemie inštitúcie, čo považuje za dôležitý krok smerom k jej ďalšiemu rozvoju.

"Budúci týždeň otvárame dve veľké výstavy," ozrejmil Králik s výzvou pre verejnosť, aby navštívila galériu a presvedčila sa, že "v galérii sa naozaj niečo deje".

Králik vedie SNG po Jaroslavovi Niňajovi, ktorý galérii šéfoval dočasne od konca vlaňajšieho novembra. Bol už tretím povereným riaditeľom po tom, ako ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) odvolala z funkcie Alexandru Kusú.

Terajší riaditeľ SNG uspel vo výberovom konaní dvakrát. Prvýkrát vo februári, no Šimkovičová vtedy konkurz zrušila pre konflikt záujmov. Dôvodom bolo pôsobenie Vladislava Rostoku v komisii, ktorý s Králikom v minulosti podnikal.

(tasr, max)

  |  

Železničiari vyhlásili štrajkovú pohotovosť, rezort dopravy verejnosť upokojuje

Železničiari vyhlásili od stredajšej 16. hodiny štrajkovú pohotovosť. Dôvodom je neúspešné kolektívne vyjednávanie so zamestnávateľom v otázke odmeňovania na aktuálny rok.

Odborové združenie železničiarov (OZŽ) zároveň zdôraznilo ochotu rokovať ďalej.

Odborári kritizujú nesystémové financovanie podniku a žiadajú, aby sa do riešenia situácie aktívne zapojili minister financií Ladislav Kamenický (Smer), minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smeru) aj vláda.

"Zamestnanci Železníc SR nie sú zodpovední za infláciu ani za rast cien. Ich životná úroveň však trpí,“ skonštatovali vo vyhlásení. Apelujú preto na štát, ktorý je zriaďovateľom a zároveň Železnice financuje, aby zabezpečil sociálny zmier a stabilitu.

Ministerstvo dopravy reagovalo, že rešpektuje právo na štrajkovú pohotovosť. Zároveň ubezpečilo verejnosť, že vlaková doprava bude fungovať bez obmedzení a rokovania medzi vedením Železníc SR a odbormi pokračujú.

(tasr, max)

  |  

Smrteľná améba: Úrad verejného zdravotníctva upozorňuje na riziká nákazy

Na Slovensku vyvolal pozornosť prípad úmrtia jedenásťročného chlapca, u ktorého preverujú možnú nákazu zriedkavou amébou Naegleria fowleri, známou ako slzovičkovka zhubná.

Ide o extrémne vzácnu a takmer vždy smrteľnú infekciu, ktorá sa vyskytuje najmä v teplých sladkovodných jazerách, riekach či zle udržiavaných bazénoch a v dôsledku klimatických zmien sa objavuje čoraz častejšie aj v Európe.

Úrad verejného zdravotníctva upozorňuje, že nákaza vzniká, keď sa kontaminovaná voda dostane do nosa, odkiaľ améba prenikne do mozgu a spôsobí primárnu amébovú meningoencefalitídu.

Ochorenie sa prejaví jeden až dvanásť dní po expozícii, najčastejšie do piatich dní, príznakmi sú horúčka, silná bolesť hlavy, vracanie, stuhnutie šije, neskôr zmätenosť či záchvaty.

Viac ako 97 percent prípadov sa končí smrťou. Prevenciou je vyhýbať sa vniknutiu vody do nosa, používať nosové svorky a po kúpaní si nos vypláchnuť sterilnou vodou.

Kúpalisko v Štúrove, ktoré chlapec navštívil začiatkom júna, preventívne uzavreli a vykonávajú laboratórne testy.

(tasr, red)