Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko chce za 57 miliárd postaviť vlastný Starlink a raketu ako SpaceX

Rusko spúšťa ambiciózny vesmírny projekt za 57 miliárd dolárov, ktorý má do roku 2036 zabezpečiť návrat krajiny medzi popredné kozmické mocnosti, uvádza portál Moscow Times.

Plán zahŕňa vybudovanie konštelácie 900 satelitov na poskytovanie internetu v rámci systému Rassvet – alternatívy k americkému Starlinku – aj vyvinutie opakovane použiteľnej rakety Amur-LNG na metánový pohon.

Okrem toho modernizuje navigačný systém GLONASS a pripravuje nové systémy pre riadenie dronov z vesmíru. Projekt nadväzuje na neúspešný plán Sphere z roku 2018, ktorý zmarili západné sankcie a vojna.

Podľa odborníkov však Rusko aj napriek týmto investíciám technologicky zaostáva – krajina v roku 2024 uskutočnila len 17 štartov, zatiaľ čo USA ich mali 145. Spochybňuje sa aj spolupráca s Čínou, ktorá si v oblasti vesmíru stráži svoju samostatnosť.

Kremeľ napriek tomu dúfa, že sa počet štartov do roku 2030 vyšplhá na 68 ročne.

(moscow times, lup)

Minúta  |  

Flašíková po stretnutí s prezidentom: Posilníme správy, aj pozitívne relácie

Prezident Peter Pellegrini sa v stredu stretol v Prezidentskom paláci s generálnou riaditeľkou Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) Martinou Flašíkovou.

Témou stretnutia bola aktuálna situácia vo verejnoprávnom médiu, pričom osobitnú pozornosť venovali rozvoju spravodajstva a programovej ponuke.

Flašíková po stretnutí podotkla, že prezidenta informovala o plánovanom posilňovaní spravodajských obsahov, ako aj o celkovom smerovaní STVR.

"Rozprávali sme sa o televízii ako takej, o programoch, o nastavení," priblížila. Zároveň zdôraznila potrebu zamerať sa aj na pozitívne programy, ktoré by mohli prispieť k zmierneniu spoločenského napätia a ponúknuť divákom vyváženejší obsah.

Flašíková sa ujala funkcie riaditeľky STVR len pred pár týždňami. Dovtedy pracovala ako šéfka televíznej sekcie STVR, vo verejnoprávnej televízii sa však pracovne angažovala už v minulosti. Počas svojej kariéry v audiovizuálnom prostredí sa tiež venovala producentskej činnosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Školstvo čakajú zmeny: väčšia zodpovednosť rodičov a modernizácia

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) predstavil balík legislatívnych návrhov na reformu slovenského školstva, ktorý vstupuje do medzirezortného pripomienkového konania.

Návrhy sa týkajú viacerých oblastí: reforma špeciálnych výchovných zariadení, povinné predprimárne vzdelávanie, zvýšenie bezpečnosti a duševného zdravia na školách, modernizácia učebnicovej politiky, zatraktívnenie odborného vzdelávania a nový systém financovania škôl.

Drucker upozorňuje, že v návrhoch kladú dôraz aj na väčšiu zodpovednosť rodičov pri monitorovaní rizikového správania detí.

Vecne návrhy reagujú na dlhodobé výzvy slovenského školstva: potrebu lepšej prípravy detí na budúcnosť, zníženie odchodov žiakov do zahraničia, zvýšenie kvality výučby a efektívnejšie využívanie verejných zdrojov.

Reforma špeciálnych zariadení má riešiť inklúziu a individuálny prístup, povinná škôlka podporí rovnosť šancí. Nový zákon o financovaní škôl má zabezpečiť adresnejšie a transparentnejšie rozdeľovanie zdrojov.

Návrhy reflektujú aj potrebu reagovať na fenomény ako dezinformácie a digitálne hrozby, čo je v súlade s trendmi v európskom vzdelávaní. Minister očakáva intenzívnu odbornú diskusiu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Belgicko vlani umožnilo eutanáziu 120 cudzincom, väčšinou z Francúzska

Belgicko sa v roku 2024 stalo miestom poslednej cesty pre 120 pacientov zo zahraničia, ktorí tam podstúpili eutanáziu. Predstavovali tri percentá zo všetkých 3 991 prípadov.

Až 106 z nich boli Francúzi, čo zrejme súvisí s tým, že vo Francúzsku eutanázia zatiaľ povolená nie je. Zvyšok tvorili jednotlivci z iných krajín vrátane Nemecka, Holandska či Španielska.

Belgická legislatíva síce nevyžaduje trvalý pobyt, podmienky sú však rovnaké pre domácich aj cudzincov. Tí musia preukázať neznesiteľné fyzické alebo psychické utrpenie spôsobené nevyliečiteľnou chorobou.

Väčšina zahraničných pacientov boli ľudia vo veku 60 až 79 rokov trpiaci neurologickými ochoreniami či pokročilými nádormi. Podľa belgického lekára Wima Distelmansa je pre Francúzov často jedinou legálnou možnosťou paliatívna sedácia.

Eutanáziu chcela podstúpiť aj francúzska speváčka Nicole Croisilleová. Po tom, čo jej diagnostikovali nádor v obličke, podstúpila chemoterapiu a vyskúšala tiež agresívnejšiu liečbu, ktorá nebola úspešná. Speváčka však zomrela začiatkom júna ešte pred plánovanou eutanáziou.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Vláda schválila správu o štátnej pomoci, najviac išlo na podporu hospodárstva

V roku 2024 poskytli v Slovenskej republike štátnu pomoc v celkovej výške 840,17 milióna eur, pričom 61 percent pochádzalo z národných zdrojov a zvyšok z fondov Európskej únie. Oproti roku 2023 ide o pokles o 111,6 milióna eur. 

Najväčšia časť pomoci smerovala na podporu hospodárstva v súvislosti s agresiou Ruska voči Ukrajine (131,4 milióna eur) a menšia suma bola určená na riešenie následkov pandémie COVID-19 (1,46 milióna eur).

Z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti poskytli 15,44 milióna eur.

Štátnu pomoc poskytovali najmä formou grantov, dotácií (90,46 percenta), ale aj formou daňových zvýhodnení (8,91 percenta) či služieb (0,63 percenta). 

V kontexte Európskej únie je štátna pomoc prísne regulovaná, keďže môže ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. 

Každý príjemca pomoci musí spĺňať podmienky stanovené v schémach štátnej pomoci a pomoc musí byť v súlade s legislatívou EÚ.

(tasr, red)

Minúta  |  

Súdna rada sa zastala sudcu Cisarika, ktorý čelí útokom za verdikt pre Kažimíra

Súdna rada SR sa na svojom stredajšom zasadnutí jednohlasne postavila za sudcu Milana Cisarika, ktorý čelí verejným útokom za rozhodovanie v prípade neprávoplatne odsúdeného guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra.

Predsedníčka rady Marcela Kosová potvrdila, že rada dôrazne odmietla verbálne útoky najmä zo strany predstaviteľov vládnej moci, ale aj iných verejných činiteľov, politikov a právnikov.

Podľa nej ide o širší trend, ktorý sa prejavuje naprieč Európou a súvisí s celkovou spoločenskou polarizáciou.

Zo strany politikov sa podľa Kosovej takéto útoky dejú v prípadoch exponovaných káuz. "Tam, kde oni vidia svoj záujem, pokiaľ je rozhodnutie v súlade s ich predstavami, sú spokojní a neútočia. Pokiaľ je rozhodnutie v rozpore s ich predstavou, útočia," okomentovala.

Predsedníčka Súdnej rady si želá, aby už podobné body nemuseli byť súčasťou programu zasadnutí.

Upozorňuje, že v spoločnosti chýba schopnosť rešpektovať rozdielne názory a že kritika justície sa často zvrháva na osobné útoky, čo ohrozuje nezávislosť súdnictva.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.