Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rast splátok hypoték bude brzdiť spotrebu v eurozóne ešte dlhý čas

Rastúce splátky hypoték budú podľa najnovšej štúdie Európskej centrálnej banky tlmiť spotrebu domácností v eurozóne až do roku 2030.

K tomuto javu dôjde aj napriek tomu, že Európska centrálna banka v poslednom roku viackrát znížila kľúčové úrokové sadzby až na dve percentá. 

Dôvodom je, že mnohí dlžníci si v minulosti zafixovali nízke úroky na obmedzený čas a po refixácii ich čakajú vyššie splátky, ktoré postupne zasiahnu až štvrtinu hypoték v eurozóne do konca dekády. 

Tento efekt bude výraznejší v krajinách s rozšírenými variabilnými sadzbami, ako je Španielsko či Taliansko, zatiaľ čo vo Francúzsku a Nemecku prevládajú dlhšie fixácie.

Podľa Európskej centrálnej banky zvýšenie sadzieb zníži rast spotreby do roku 2030 o približne jeden percentuálny bod, pričom tretina tohto efektu sa ešte len prejaví. 

Najviac budú zasiahnuté chudobnejšie domácnosti, ktoré majú častejšie hypotéky s kratšou fixáciou. 

Hoci nižšie sadzby Európskej centrálnej banky môžu v budúcnosti hypotéky zlacniť, efekt predchádzajúceho sprísnenia menovej politiky bude ešte niekoľko rokov brzdiť spotrebu a ekonomický rast.

(tasr, red)

Minúta  |  

Polícia v Rakúsku získa prístup k správam ľudí, zameria sa na 30 osôb ročne

Rakúska vláda schválila nový bezpečnostný plán, ktorý umožní polícii monitorovať šifrovanú komunikáciu podozrivých osôb – napríklad cez WhatsApp – s cieľom predchádzať teroristickým útokom.

Ide o reakciu na dlhodobé volanie bezpečnostných zložiek po riešení "slepého miesta", ktoré bránilo efektívnemu dohľadu. Rakúsko sa doteraz spoliehalo na informácie od zahraničných partnerov, ako sú USA či Británia.

Zmena legislatívy prichádza po tom, čo sa polícii podarilo odhaliť plánovaný útok na koncert Taylor Swiftovej vo Viedni vďaka zahraničným spravodajským informáciám.

Nový systém počíta s prísnou kontrolou. Monitorovanie bude musieť schváliť trojčlenný senát a bude sa vzťahovať len na 25 až 30 osôb ročne. Pri vyššom počte bude musieť vláda informovať parlamentný výbor.

Minister vnútra Gerhard Karner zdôraznil, že monitorovanie bude možné len pri opodstatnenom podozrení z plánovania útoku.

Systém chcú spustiť v roku 2027, po schválení zákona a výbere dodávateľa technológie. Kabinet označil opatrenie za kľúčový krok v boji proti terorizmu a špionáži.

(reuters, max)

Minúta  |  

Obranný fond Únie našiel podporu, štáty nechcú blokovať ďalšie rokovania

Vlády krajín Európskej únie sa dohodli na spustení nového obranného programu v hodnote 1,5 miliardy eur. Európsky program obranného priemyslu má podporiť spoločné investície do zbrojárstva, v reakcii na bezpečnostné výzvy po ruskej invázii na Ukrajinu.

Aj keď sa podarilo dosiahnuť kompromis, niektoré štáty upozorňujú na obmedzenia pri uplatňovaní pravidiel "kupujme európske".

Francúzsko presadzovalo prísnu priorizáciu európskych dodávateľov, zatiaľ čo krajiny ako Holandsko či pobaltské štáty žiadali väčšiu flexibilitu, najmä pri dovoze komponentov zo Spojených štátov.

Výsledkom kompromisu je, že minimálne 65 percent nákladov musí pochádzať z Únie alebo pridružených štátov – s výnimkami v špecifických prípadoch.

Skupina desiatich štátov, vrátane Slovenska a Česka, varovala, že obranný priemysel Spoločenstva je zatiaľ závislý od komponentov a technológií mimo Únie.

Napriek výhradám nechcú brániť začatiu rokovaní s Európskym parlamentom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Srbi vyjednávajú novú zmluvu o ruskom plyne, má byť najlacnejší v Európe

Srbsko pripravuje novú dlhodobú zmluvu o dodávkach plynu s ruským Gazpromom, ktorá mu má zabezpečiť najvýhodnejšiu cenu v celej Európe.

Potvrdil to v rozhovore pre agentúru Reuters šéf štátneho Srbijagasu Dušan Bajatović. Kontrakt má začať platiť od septembra a trvať tri až desať rokov. Presné podmienky nekonkretizoval, no uistil, že cena bude „veľmi dobrá“.

Srbsko je jednou z posledných európskych krajín, ktoré stále vo veľkom odoberajú ruský plyn – vlani šlo o približne tri miliardy kubíkov.

V čase, keď Európska únia plánuje právne záväzný zákaz dovozu ruského plynu a LNG od roku 2027, Bajatović tvrdí, že aj západné krajiny sa napokon budú musieť k ruským dodávkam vrátiť, ak chcú udržať prijateľné ceny.

Šéf Srbijagasu sa zúčastnil ruskej ekonomickej konferencie v Petrohrade, ktorú západné firmy z veľkej časti ignorujú pre vojnu na Ukrajine.

Vyjadril podporu aj návrhu, aby americkí investori obnovili plynovod Nord Stream, poškodený výbuchmi v roku 2022.

(reuters, max)

Minúta  |  

Aj opozícia už má svojho podpredsedu Národnej rady, do kresla zasadol Dubéci

Poslanci Národnej rady SR zvolili v stredu v tajnej voľbe na post podpredsedu parlamentu šéfa poslaneckého klubu opozičného PS Martina Dubéciho.

Zo 79 platných lístkov od zákonodarcov hlasovalo za 78, nikto nebol proti a jeden poslanec sa zdržal. Výsledky voľby vyhlásili v pléne.

"Ja to vnímam ako malý krok k normalizácii pomerov tu v Národnej rade. Myslím si, že je to absolútne štandardné, aby opozícia bola zastúpená vo vedení Národnej rady," povedal o svojom zvolení Dubéci s dôvetkom, že plánuje brániť hranice inštitúcií, ktoré sú "dennodenne skúšané".

Opozícii patrí tradične jeden post podpredsedu parlamentu. Funkcia bola dlhšie neobsadená po tom, čo z nej odvolali poslanci vlani v septembri lídra PS Michala Šimečku. Ten sa rozhodol, že už nebude opätovne kandidovať.

Okrem Dubéciho sú podpredsedami parlamentu ešte Tibor Gašpar (Smer), šéf SNS Andrej Danko a Peter Žiga (Hlas).

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko varuje USA: Útok na Irán by mohol spustiť jadrovú katastrofu

Rusko vyzýva USA, aby sa nezapájali do útokov na Irán, pretože by to podľa Moskvy mohlo viesť k destabilizácii Blízkeho východu a jadrovej katastrofe.

Námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov upozornil, že akýkoľvek zásah by mal ďalekosiahle následky. Napätie medzi Iránom a Izraelom sa zvyšuje po tom, čo Izrael údajne zasiahol iránsku jadrovú infraštruktúru.

Moskva tvrdí, že svet je „milimetre“ od katastrofy, a pripomína incident vo Fukušime. Ruskú ponuku na sprostredkovanie rokovaní medzi Iránom a Izraelom zatiaľ neprijali. Putin a iránsky prezident síce podpísali strategickú dohodu, no vojenská pomoc nie je zaručená.

Zároveň sa objavujú špekulácie, že konflikt by mohol Rusku paradoxne prospieť – zvýšením cien ropy či oslabením amerického vplyvu na Ukrajine.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.