Preskočiť na obsah
  |  

Obranný fond Únie našiel podporu, štáty nechcú blokovať ďalšie rokovania

Vlády krajín Európskej únie sa dohodli na spustení nového obranného programu v hodnote 1,5 miliardy eur. Európsky program obranného priemyslu má podporiť spoločné investície do zbrojárstva, v reakcii na bezpečnostné výzvy po ruskej invázii na Ukrajinu.

Aj keď sa podarilo dosiahnuť kompromis, niektoré štáty upozorňujú na obmedzenia pri uplatňovaní pravidiel "kupujme európske".

Francúzsko presadzovalo prísnu priorizáciu európskych dodávateľov, zatiaľ čo krajiny ako Holandsko či pobaltské štáty žiadali väčšiu flexibilitu, najmä pri dovoze komponentov zo Spojených štátov.

Výsledkom kompromisu je, že minimálne 65 percent nákladov musí pochádzať z Únie alebo pridružených štátov – s výnimkami v špecifických prípadoch.

Skupina desiatich štátov, vrátane Slovenska a Česka, varovala, že obranný priemysel Spoločenstva je zatiaľ závislý od komponentov a technológií mimo Únie.

Napriek výhradám nechcú brániť začatiu rokovaní s Európskym parlamentom.

(reuters, max)

  |  

Srbi vyjednávajú novú zmluvu o ruskom plyne, má byť najlacnejší v Európe

Srbsko pripravuje novú dlhodobú zmluvu o dodávkach plynu s ruským Gazpromom, ktorá mu má zabezpečiť najvýhodnejšiu cenu v celej Európe.

Potvrdil to v rozhovore pre agentúru Reuters šéf štátneho Srbijagasu Dušan Bajatović. Kontrakt má začať platiť od septembra a trvať tri až desať rokov. Presné podmienky nekonkretizoval, no uistil, že cena bude „veľmi dobrá“.

Srbsko je jednou z posledných európskych krajín, ktoré stále vo veľkom odoberajú ruský plyn – vlani šlo o približne tri miliardy kubíkov.

V čase, keď Európska únia plánuje právne záväzný zákaz dovozu ruského plynu a LNG od roku 2027, Bajatović tvrdí, že aj západné krajiny sa napokon budú musieť k ruským dodávkam vrátiť, ak chcú udržať prijateľné ceny.

Šéf Srbijagasu sa zúčastnil ruskej ekonomickej konferencie v Petrohrade, ktorú západné firmy z veľkej časti ignorujú pre vojnu na Ukrajine.

Vyjadril podporu aj návrhu, aby americkí investori obnovili plynovod Nord Stream, poškodený výbuchmi v roku 2022.

(reuters, max)

  |  

Aj opozícia už má svojho podpredsedu Národnej rady, do kresla zasadol Dubéci

Poslanci Národnej rady SR zvolili v stredu v tajnej voľbe na post podpredsedu parlamentu šéfa poslaneckého klubu opozičného PS Martina Dubéciho.

Zo 79 platných lístkov od zákonodarcov hlasovalo za 78, nikto nebol proti a jeden poslanec sa zdržal. Výsledky voľby vyhlásili v pléne.

"Ja to vnímam ako malý krok k normalizácii pomerov tu v Národnej rade. Myslím si, že je to absolútne štandardné, aby opozícia bola zastúpená vo vedení Národnej rady," povedal o svojom zvolení Dubéci s dôvetkom, že plánuje brániť hranice inštitúcií, ktoré sú "dennodenne skúšané".

Opozícii patrí tradične jeden post podpredsedu parlamentu. Funkcia bola dlhšie neobsadená po tom, čo z nej odvolali poslanci vlani v septembri lídra PS Michala Šimečku. Ten sa rozhodol, že už nebude opätovne kandidovať.

Okrem Dubéciho sú podpredsedami parlamentu ešte Tibor Gašpar (Smer), šéf SNS Andrej Danko a Peter Žiga (Hlas).

(tasr, max)

  |  

Rusko varuje USA: Útok na Irán by mohol spustiť jadrovú katastrofu

Rusko vyzýva USA, aby sa nezapájali do útokov na Irán, pretože by to podľa Moskvy mohlo viesť k destabilizácii Blízkeho východu a jadrovej katastrofe.

Námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov upozornil, že akýkoľvek zásah by mal ďalekosiahle následky. Napätie medzi Iránom a Izraelom sa zvyšuje po tom, čo Izrael údajne zasiahol iránsku jadrovú infraštruktúru.

Moskva tvrdí, že svet je „milimetre“ od katastrofy, a pripomína incident vo Fukušime. Ruskú ponuku na sprostredkovanie rokovaní medzi Iránom a Izraelom zatiaľ neprijali. Putin a iránsky prezident síce podpísali strategickú dohodu, no vojenská pomoc nie je zaručená.

Zároveň sa objavujú špekulácie, že konflikt by mohol Rusku paradoxne prospieť – zvýšením cien ropy či oslabením amerického vplyvu na Ukrajine.

(reuters, lup)

  |  

Pellegrini prijal riaditeľov troch inštitúcií, stretne sa so Šimkovičovou

Prezident Peter Pellegrini prijal v stredu generálnych riaditeľov troch hlavných kultúrnych inštitúcií – Slovenského národného divadla, Slovenskej národnej galérie a STVR. Oboznámiť sa chcel s aktuálnym stavom v inštitúciách a plánmi.

Stretnutia boli prípravou na nadchádzajúci rozhovor s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou (nom. SNS), ktorý je naplánovaný v Prezidentskom paláci na budúci týždeň.

Riaditeľka Slovenského národného divadla Zuzana Ťapáková prezidenta informovala o stabilizácii divadla a jeho pripravenosti na ďalšiu sezónu. Divákom má ponúknuť bohatý program.

Generálny riaditeľ Slovenskej národnej galérie Juraj Králik hovoril o dlhodobých aj krátkodobých plánoch a prezradil, že SNG už pripravuje nové výstavy.

Generálna riaditeľka Slovenskej televízie a rozhlasu Martina Flašíková sa zamerala na zmeny v programovej štruktúre STVR, s dôrazom na posilnenie regionálneho obsahu a vlastnej tvorby, čo považuje za kľúčové oblasti pôsobenia verejnoprávneho média.

(tasr, max)

  |  

Izrael tvrdí, že v stredu zničil sídlo iránskej bezpečnostnej služby v Teheráne

Izrael v stredu pokračoval vo vzdušných útokoch na Irán a podľa ministra obrany Jisraela Kaca zničil sídlo iránskej vnútornej bezpečnostnej služby. Ako uviedol, cieľom je zasahovať symboly vlády ajatolláhov „kdekoľvek“.

Výbuchy zaznamenali na severe a východe Teheránu, čo si vyžiadalo aj dočasné uzávery hlavných ciest. Útoky potvrdili AFP aj izraelská armáda.

Konflikt sa prudko vyostruje – Izrael hlási, že Irán od piatka odpálil viac ako 400 balistických rakiet a tisícku dronov. Priame zásahy do obývaných oblastí v Izraeli spôsobili smrť 24 ľudí a zranenia ďalším 500.

Napriek tomu sú podľa izraelských armádnych zdrojov straty nižšie, než sa pôvodne očakávalo.

(tasr, lup)