Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Iránsky minister ide za Putinom, vyzýva OSN na reakciu

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí oznámil, že sa v pondelok stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pričom pôjde o vážne konzultácie v súvislosti s útokmi USA na iránske jadrové zariadenia.

Schôdzka prichádza deň po tom, čo Spojené štáty pod vedením prezidenta Trumpa zaútočili na tri objekty v Iráne.

Arákčí tieto útoky ostro odsúdil, Trumpa označil za tyrana a tvrdil, že zradil nielen Irán, ale aj svojich vlastných voličov.

Zároveň varoval, že medzinárodné mlčanie môže viesť k bezprecedentnému chaosu. Zopakoval výzvu, aby sa situáciou zaoberala Bezpečnostná rada OSN. Rusko nazval dlhoročným priateľom Iránu a zdôraznil, že Teherán Moskvu pravidelne informoval o priebehu rozhovorov s USA.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Blanár varuje pred vojenskými operáciami na cudzej pôde

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár ostro kritizoval americké útoky na iránske jadrové zariadenia, ktoré označil za neprípustné porušenie suverenity iného štátu.

Zdôraznil, že akýkoľvek konflikt by sa mal riešiť výlučne na pôde OSN a nie prostredníctvom vojenských zásahov – bez ohľadu na ich motiváciu.

Slovenská diplomacia podľa neho dlhodobo upozorňuje na potrebu rešpektovania medzinárodného práva a nutnosť návratu k dialógu.

V súvislosti s rastúcim napätím na Blízkom východe apeloval na deeskaláciu a mier. Zároveň uistil, že rezort zahraničia podniká kroky na ochranu slovenských občanov v regióne, pričom ich bezpečnosť a zdravie sú prioritou.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trump podľa Medvedeva rozpútal vojnu, Rusko kritizuje zásahy USA

Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady, ostro kritizoval amerického prezidenta Donalda Trumpa po tom, čo USA podnikli letecké útoky na tri iránske jadrové zariadenia.

Na Telegrame Medvedev vyhlásil, že Trump, ktorý do Bieleho domu prišiel ako mierotvorca, týmto krokom začal novú vojnu.

Spojené štáty v sobotu večer potvrdili útoky na lokality Fordú, Natanz a Isfahán, pričom Trump varoval Teherán, že v prípade neochoty rokovať o mieri budú nasledovať ešte ničivejšie útoky.

Jeho vyjadrenie je ďalším signálom rastúceho napätia medzi Ruskom a Západom, pričom Moskva dlhodobo kritizuje zahraničnú politiku USA v regióne.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Tesná väčšina Slovákov chce zostať v NATO, ukazuje prieskum o neutralite

Viac ako polovica Slovákov nesúhlasí s myšlienkou neutrality Slovenska, ktorá by znamenala vystúpenie z NATO a spoliehanie sa výhradne na vlastnú obranu.

Podľa aktuálneho prieskumu agentúry AKO pre TV Joj nesúhlasí s takouto víziou 50,6 percenta respondentov, zatiaľ čo 30,8 percenta by si želalo, aby sa Slovensko stalo neutrálnym štátom.

Viac ako 16 percent opýtaných nemá na túto tému vyhranený názor a 2,5 percenta odmietlo odpovedať. Výsledky naznačujú, že téma neutrality polarizuje verejnosť, no väčšina zostáva na strane členstva v NATO.

Najviac podporovateľov má táto myšlienka medzi voličmi vládnych strán SNS (67 percent) a Smer (58 percent). Voliči mimoparlamentného hnutia Republika však v tomto meradle vedú so ziskom 70 percent.

Diskusia o statuse Slovenska nabrala na intenzite v súvislosti s aktuálnym geopolitickým napätím a hľadaním bezpečnostných záruk pre budúcnosť.

(mja)

Minúta  |  

USA by mali konať so spojencami, vyzýva Korčok po úderoch na Irán

Podľa Ivana Korčoka, exministra zahraničných vecí a člena predsedníctva Progresívneho Slovenska, predstavujú nočné americké útoky na iránske jadrové zariadenia zlomový bod v snahách zabrániť Teheránu získať jadrové zbrane.

Upozornil však, že riziko eskalácie konfliktu je vysoké a zdôraznil, aby Spojené štáty svoje ďalšie kroky konzultovali so spojencami. Najbližšou príležitosťou má byť nadchádzajúci samit NATO.

Korčok zároveň vyjadril presvedčenie, že aj napriek súčasnému násiliu je nevyhnutné trvať na diplomatických riešeniach.

Vyzval všetkých aktérov konfliktu, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu. Spojené štáty v noci zaútočili na zariadenia vo Fordó, Natanze a Isfaháne.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Prieskum: Muži investujú viac, ženy častejšie ťahajú za kratší koniec

Len približne 40 percent Slovákov má vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu vo výške šesťnásobku mesačného príjmu. U mužov ide o polovicu, u žien menej ako tretinu.

Vyplýva to z prieskumu 365.bank zrealizovaného agentúrou 2muse. Ženy majú výraznejší problém s tvorbou úspor – priznalo to 58 percent z nich, oproti 45 percentám mužov.

Investovanie je takisto oblasťou, v ktorej ženy zaostávajú – venuje sa mu menej ako tretina, zatiaľ čo u mužov sú to takmer dve pätiny. Dôvodom je okrem nižších platov aj takzvané „ženské euro“, podľa ktorého ženy zarábajú v priemere o pätinu menej než muži.

Následne poberajú aj nižšie dôchodky. Podľa banky treba zvýšiť zapojenie otcov do starostlivosti o deti, podporiť ženy v podnikaní a cielene pracovať na ich finančnej stabilite.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.