Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kallasová varuje Izrael: Ak sa v Gaze nič nezlepší, EÚ zváži odpoveď

Európska únia zvažuje nové opatrenia voči Izraelu, ak sa humanitárna situácia v Gaze nezlepší. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová po rokovaní ministrov zahraničia uviedla, že Rada EÚ sa v júli vráti k otázke ďalších krokov.

Ministrom bola predložená správa, ktorá upozorňuje na možné porušenia asociačnej dohody zo strany Izraela – vrátane blokovania pomoci, útokov na nemocnice a núteného vysídľovania Palestínčanov.

Hoci sa úplné pozastavenie dohody nezdá reálne pre nejednotu medzi členskými štátmi, uvažuje sa o cielených obmedzeniach v oblastiach ako obchod, výskum či technológie.

Celú situáciu komplikuje eskalácia na Blízkom východe – krátko pred zasadnutím EÚ sa totiž USA zapojili do útokov na iránske jadrové zariadenia, čo vyvolalo opatrnosť v diplomatických kruhoch.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Košice chcú opäť zatočiť s herňami. Otočil aj staromestský starosta

Radnica metropoly východu sa znova pokúša obmedziť hazard, tentoraz s návrhom nového nariadenia, ktoré by herne a kasína povoľovalo len v hoteloch, moteloch a penziónoch. Píše Korzár Košice.

Zároveň by museli byť aspoň 200 a vzdušných 500 metrov od škôl, zdravotníckych či sociálnych zariadení. Návrh vzbudil kritiku – podľa prevádzkovateľov herní zvýhodňuje vybraný segment trhu a ohrozuje legálny biznis.

Reguláciu presadzujú viceprimátorka Lucia Gurbáľová a starosta Starého Mesta Igor Petrovčik, ktorý pritom v minulosti podobné návrhy odmietal.

Mesto tvrdí, že chce predísť nárastu patologického hráčstva, kriminality a sociálnych problémov.

Úrad pre reguláciu hazardných hier však varuje, že takéto kroky zvyšujú výskyt nelegálnych prevádzok – ako príklady uvádza Nitru či Bratislavu.

Aj keď počet legálnych herní na Slovensku klesol o polovicu, úrady odhalili vyše 500 nelegálnych, ktoré v roku 2020 spôsobili štátu škodu vyše troch miliónov eur.

(max)

Minúta  |  

Lagardová: Krátkodobé vyhliadky eurozóny sú pochmúrne

Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová označila krátkodobé hospodárske vyhliadky eurozóny za pochmúrne.

Uviedla to počas vystúpenia vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti.

Podľa Lagardovej môže vývoz v najbližšom období utlmiť silnejšie euro a vyššie clá. Investičné rozhodnutia firiem navyše brzdí zvýšená miera neistoty.

Lagardová zároveň poukázala na faktory, ktoré by mohli v strednodobom horizonte podporiť rast ekonomiky eurozóny.

Za tieto faktory označila silný trh práce, rast reálnych príjmov, robustné bilancie súkromného sektora a voľnejšie podmienky financovania, ktoré sú čiastočne výsledkom nedávneho zníženia úrokových sadzieb zo strany ECB.

Najbližšie rozhodnutie o úrokových sadzbách ECB plánuje na 24. júla. Začiatkom júna banka sadzby opäť znížila, pričom naznačila, že v júli môže dôjsť k prestávke v ďalšom uvoľňovaní menovej politiky.

Guvernér portugalskej centrálnej banky Mário Centeno sa nedávno vyjadril za ďalšie zníženie sadzieb, keďže podľa neho ekonomika eurozóny potrebuje ďalšie stimuly.

(tasr, red)

Minúta  |  

Vojna na Ukrajine zmenila Švédsko: najväčšia obranná investícia od 90. rokov

Švédsko pokračuje v budovaní modernej armády. Krajina oznámila nákup nemeckých systémov protivzdušnej obrany IRIS-T SLM od firmy Diehl Defence za približne 809 miliónov eur.

Podľa premiéra Ulfa Kristerssona ide o historicky významný krok, ktorý predstavuje prvú veľkú akvizíciu tohto druhu od nákupu systémov Patriot v 90. rokoch.

Minister obrany Pal Jonson zdôraznil, že vojna na Ukrajine Švédsku otvorila oči, pokiaľ ide o význam silnej protivzdušnej obrany.

Švédsko, ktoré po studenej vojne výrazne zredukovalo výdavky na armádu, sa po anexii Krymu v roku 2014 vrátilo k intenzívnejšiemu zbrojeniu.

Koncom marca pritom oznámili, že chcú v nasledujúcom desaťročí zvýšiť svoje výdavky na obranu o približne 300 miliárd švédskych korún (takmer 28 miliárd eur), čo by do roku 2030 znamenalo posun zo súčasných 2,4 percenta HDP na obranu na 3,5 percenta.

Krajina sa tiež po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 vzdala po dvoch storočiach neutrality a stala sa členom NATO.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Proruskí hackeri útočili na Holandsko, samit NATO sprevádza napätie

Proruská hackerská skupina NoName057(16) v pondelok zaútočila na viacero samospráv a organizácií napojených na samit NATO v Haagu. Cieľom série internetových útokov bolo vyradiť z prevádzky webové stránky a sieťové systémy prostredníctvom zahltenia falošnými požiadavkami.

Holandské Národné centrum kybernetickej bezpečnosti potvrdilo, že za útokmi je pravdepodobne proruská ideologická motivácia.

Centrum podotklo, že ide o takzvané DDoS útoky, ktoré môžu dočasne ochromiť služby pre bežných používateľov. V súčasnosti spolupracuje s domácimi aj medzinárodnými partnermi na vyhodnotení situácie a znížení rizík.

Podľa samosprávy v Haagu boli útokmi zasiahnuté viaceré obce po celom Holandsku. Napriek zvýšenému počtu návštev na niektorých webstránkach však zatiaľ v samotnom Haagu nenastali žiadne zásadné výpadky.

Na ochranu pred prípadnými incidentmi už pred samitom Aliancie spustila holandská vláda bezpečnostnú operáciu s názvom "Oranžový štít".

Samit sa koná 24. a 25. júna a očakáva sa zvýšená kybernetická aktivita, ktorú bezpečnostné zložky pozorne monitorujú.

(tasr, ap, max)

Minúta  |  

Vojenské výdavky aj povinná služba? Európska verejnosť je v názore rozpoltená

Plánované navyšovanie výdavkov na obranu v rámci NATO rozdeľuje európsku verejnosť. Z aktuálneho prieskumu Európskej rady pre zahraničné vzťahy vyplýva, že kým Poliaci a Dáni sú nadšení, Taliani sa stavajú striktne proti.

V Poľsku a Dánsku podporuje vyššie obranné rozpočty až 70 percent opýtaných. Vyššiu mieru súhlasu zaznamenali aj v Británii (57 percent), Estónsku (56 percent), Portugalsku (54 percent) a Nemecku (47 percent).

V Taliansku sa, naopak, s myšlienkou nestotožňuje 57 percent respondentov, súhlasí len 17 percent.

Zaujímavý je aj pohľad na návrat povinnej vojenskej služby. Tú by privítalo 62 percent Francúzov, niečo viac ako polovica opýtaných Poliakov a 37 percent respondentov v Španielsku a Spojenom kráľovstve.

V krajinách, kde je branná povinnosť zavedená, sa prieskum verejnej mienky na túto tému neuskutočnil.

Prieskum Rada realizovala v máji a zapojilo sa doň viac ako tisíc ľudí z každej krajiny. Dáta zbierali inštitúty Norstat, YouGov a Datapraxis.

(tasr, dpa, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.