Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecká vláda schválila rozpočet: viac investícií do infraštruktúry a obrany

Nemecký vládny kabinet v utorok schválil návrh štátneho rozpočtu na rok 2025 a rámcový rozpočtový plán na rok 2026.

Podľa ministra financií Larsa Klingbeila sú na tento rok naplánované výdavky vo výške 503 miliárd eur, pričom viac ako 140 miliárd eur má byť krytých úvermi.

Vláda zároveň počíta s ďalšími pôžičkami aj v budúcom roku.

Kľúčovou prioritou rozpočtu je investovanie do modernizácie infraštruktúry – najmä do opráv a výstavby mostov, ciest a energetických sietí.

Významná časť prostriedkov pôjde aj na obranu, keďže cieľom je zvýšiť výdavky v tejto oblasti na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu do roku 2029.

Na podporu investícií do infraštruktúry už koaličné strany schválili vytvorenie osobitného fondu v hodnote 500 miliárd eur, ktorý bude fungovať 12 rokov a bude financovaný z dlhu.

Tento fond má umožniť rozsiahle modernizačné projekty a pripraviť krajinu na budúce výzvy.

Rozpočtové plány novej vlády, ktorá je pri moci od mája, majú za cieľ podporiť ekonomický rast, zvýšiť bezpečnosť a zabezpečiť udržateľný rozvoj Nemecka.

(reuters, tasr, financialtimes, red)

Minúta  |  

Kauza limuzíny pre Šimkovičovú: Matovič podáva trestné oznámenie

Opozičné hnutie Slovensko podáva trestné oznámenie v súvislosti s podozrivým nákupom luxusnej limuzíny pre ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (nom. SNS).

"Ak niekto v mene štátu vyhlási tender na nové auto, nemôže akceptovať ponuku bazáru a tváriť sa, že to bude adekvátna ponuka porovnateľná s ponukou z autosalónu," ozrejmil Igor Matovič.

Doplnil, že ak niekto niečo takéto urobí, ide o trestný čin manipulácie verejného obstarávania, pretože súťažiaci si neboli rovní.

Bývalý minister vnútra Roman Mikulec z hnutia upozornil, že ministerstvo chcelo kúpiť trojmesačné vozidlo za viac než 158-tisíc eur, čo považuje za neprimerané. V roku 2022 - za vlády Matoviča - vraj podobné limuzíny stáli zhruba polovicu.

Ministerstvo kultúry v pondelok spresnilo, že ustúpilo od zámeru nákupu a požiadalo už rezort vnútra, aby zabezpečil adekvátne služobné vozidlo pre ministerku. Tá potrebu nákupu obhajovala tým, že rezort žiadne vlastné auto nemá.

Vnútro reagovalo, že Šimkovičová už má pridelené dve vozidlá od Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a spĺňajú všetky technické, bezpečnostné i výkonnostné parametre.

(tasr, max)

Minúta  |  

Britský regulátor navrhuje špeciálny dohľad nad Googlom

Britský Úrad pre hospodársku súťaž a trhy navrhol udeliť spoločnosti Google štatút „strategického trhového postavenia“.

Tento status by mu umožnil cielene zasahovať do fungovania vyhľadávacích služieb firmy Google zo strany regulátora.

Ide o prvý návrh využitia rozšírených právomocí britského Úradu pre hospodársku súťaž a trhy voči veľkým technologickým firmám.

Ak tento úrad v októbri návrh potvrdí, Google by bol nútený zmeniť spôsob, akým zoraďuje firmy vo výsledkoch vyhľadávania, zvýšiť transparentnosť pre vydavateľov a zjednodušiť prístup ku konkurenčným vyhľadávačom či k prenositeľnosti dát.

Šéfka britského úradu pre hospodársku súťaž Sarah Cardell uviedla, že Google, ktorý v Británii ovláda viac než 90 percent vyhľadávacích dopytov, síce prináša benefity, no chce, aby trh otvorili väčšej konkurencii.

Medzi prioritné kroky patrí aj férovejšie zaraďovanie firiem vo výsledkoch a „choice screens“ pre výber alternatívnych vyhľadávačov.

Google reagoval, že rozsah opatrení je „príliš široký a nejasný“ a podľa ich názoru tento úrad zvažuje zásahy ešte predtým, než boli predložené dôkazy.

Firma upozorňuje na možné dosahy na britské podniky a spotrebiteľov.

Britský Úrad pre hospodársku súťaž a trhy zároveň vedie ďalšie vyšetrovania voči Google aj Apple v oblasti mobilných operačných systémov.

(reuters, red)

Minúta  |  

Orbán zvyšuje bezpečnostné opatrenia v reakcii na iránsko-izraelský konflikt

Maďarský premiér Viktor Orbán oznámil zavedenie zvýšených policajných kontrol v reakcii na napätie medzi Iránom a Izraelom.

Bezpečnostné opatrenia sa budú týkať najmä frekventovaných miest a budapeštianskeho letiska Ferenca Liszta. Rozkaz vydal šéf polície János Balogh.

Orbán zároveň vyzval verejnosť, aby nahlasovala akékoľvek podozrivé udalosti.

K tomuto kroku došlo krátko po tom, čo Donald Trump informoval o dohode o prímerí medzi obomi krajinami. Hoci platí od utorkového rána, jeho dodržiavanie zostáva nejasné.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Exvyšetrovateľ NAKA pred súdom: Chcem ostať s rodinou a nestratiť prácu

Marián Kučerka, bývalý policajný vyšetrovateľ odsúdený za prijímanie úplatku, požiadal Špecializovaný trestný súd (ŠTS) o miernejší trest.

Tvrdí, že chce zostať so svojou rodinou, finančne ju nezaťažiť a ďalej pracovať. Aj keď sa v obnovenom konaní nerozhoduje o jeho vine, opakovane vyhlásil svoju nevinu.

Exvyšetrovateľ sa rozhodol nevypovedať s odôvodnením, že čelí ďalšej obžalobe v inom procese.

Sudca zároveň zrušil poriadkovú pokutu pre neho aj jeho obhajcu – dôvod na jej ponechanie po jeho príchode na pojednávanie podľa neho odpadol. Pojednávanie má pokračovať 1. augusta záverečnými rečami.

Dva roky strávil Kučeka v Bosne a Hercegovine, kde požiadal o politický azyl. Napokon sa vrátil na Slovensko.

ŠTS ho uznal v roku 2022 za vinného z trestného činu prijímania úplatku. Najvyšší súd SR mu vymeral nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní desať a pol roka a prepadnutie majetku.

Vlani však súdy povolili obnovu konania v časti týkajúcej sa trestu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Izrael hlási raketový útok z Iránu krátko po začiatku prímeria

Izraelská armáda v utorok oznámila, že približne dve a pol hodiny po začiatku prímeria, sprostredkovaného americkým prezidentom Donaldom Trumpom, zaznamenala raketové útoky z Iránu.

Podľa Reuters izraelské úrady hlásili, že iránske rakety zasiahli južné mesto Beer Ševa, pričom zahynuli najmenej štyria ľudia a ďalší utrpeli zranenia. 

Poplašné sirény sa rozozvučali v severnom aj južnom Izraeli a obyvatelia boli vyzvaní, aby zostali v blízkosti krytov.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac následne nariadil armáde silnú odvetu voči cieľom v Teheráne, pričom označil iránsky útok za jasné porušenie prímeria. 

Premiér Benjamin Netanjahu potvrdil, že Izrael súhlasil s Trumpovým návrhom na prímerie po tom, ako podľa jeho slov krajina dosiahla svoj cieľ – neutralizovať iránsku jadrovú a raketovú hrozbu. 

Zároveň však zdôraznil, že akékoľvek ďalšie porušenie prímeria bude čeliť ráznej odpovedi.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí však poprel existenciu formálnej dohody o prímerí, no uviedol, že Teherán nebude pokračovať v útokoch, ak Izrael zastaví svoje operácie. 

Iránske médiá informovali, že posledné rakety boli vypálené krátko pred začiatkom prímeria a že ďalšie útoky neplánujú, pokiaľ Izrael neobnoví letecké údery.

Situácia zostáva napätá a krehká, keďže obe strany deklarujú pripravenosť reagovať na ďalšie porušenia prímeria. Medzinárodné spoločenstvo pozorne sleduje vývoj a vyzýva na zdržanlivosť.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.