Preskočiť na obsah
  |  

Europarlament bude hlasovať o vyslovení nedôvery von der Leyenovej

V Európskom parlamente sa pripravuje hlasovanie o nedôvere predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej pre škandál „Pfizergate“.

Rumunský poslanec Gheorghe Piperea získal podporu 70 poslancov na otvorenie hlasovania, no šance na úspech sú minimálne. Na zosadenie Komisie treba dvojtretinovú väčšinu v 720-člennom parlamente, píše web Politico.

Hlavné frakcie vrátane ľudovcov (EPP), socialistov (S&D) či liberálov zo strany Renew Europe sa však postavili proti návrhu. Zelení sa zrejme tiež postavia proti. Podporu návrhu vyjadrili predovšetkým pravicovo a národne orientované frakcie (Patrioti za Európu a Európa suverénnych národov) a časť slovinských ľudovcov, ktorí už vlani hlasovali proti znovuzvoleniu von der Leyenovej.

Piperea kritizuje tajné esemesky medzi von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej firmy Pfizer o dodávkach vakcín počas pandémie COVID-19. Tvrdí, že jeho cieľom je priniesť transparentnosť do „bruselskej byrokracie“ a pripomína, že Súdny dvor EÚ nedávno nariadil Komisii zverejniť detaily zmlúv s Pfizerom.

Očakáva sa, že hlasovanie by sa mohlo konať v júli, ak návrh schvália parlamentné orgány.

(mja)

  |  

Financovanie potratov z verejných zdrojov v Južnej Karolíne ukončili

Najvyšší súd Spojených štátov vo štvrtok rozhodol v prospech štátu Južná Karolína, ktorý sa rozhodol ukončiť financovanie kontroverznej organizácie Planned Parenthood z verejných zdrojov v rámci programu Medicaid, informuje portál CBC News.

V prípade Medina vs. Planned Parenthood South Atlantic sudcovia pomerom hlasov 6 : 3 zamietli žalobu organizácie a jej pacientky, ktorá sa odvolávala na federálny zákon o občianskych právach. Verdikt zvrátil predchádzajúce rozhodnutie nižšieho súdu, ktoré umožňovalo pokračovanie v súdnom spore.

Konzervatívni lídri víťazstvo označujú za kľúčový krok k tomu, aby jednotlivé štáty mohli slobodne rozhodovať, koho budú podporovať z verejných prostriedkov, najmä ak ide o organizácie spojené s potratovým priemyslom.

Guvernér Južnej Karolíny už v roku 2018 zdôraznil, že poskytovatelia potratov nemajú miesto v štátnych zdravotníckych programoch, ktoré by mali prioritne podporovať zdravie a život, nie ich umelé ukončovanie.

Hoci prípad sa netýkal priamo zákazu potratov, signalizuje rastúce odhodlanie konzervatívnych štátov obmedziť vplyv a financovanie organizácií, ktoré pod zámienkou „zdravotnej starostlivosti“ podporujú potratovú agendu.

(mja)

  |  

Tretie kolo rusko-ukrajinských rokovaní zatiaľ bez termínu

Rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa zatiaľ nepohnú dopredu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov oznámil, že termín tretieho kola rokovaní ešte nestanovil a závisí od dokončenia výmeny väzňov, informuje agentúra Interfax.

„Momentálne pracujeme na implementácii tých humanitárnych dohôd, ktoré boli dosiahnuté v druhom kole priamych rusko-ukrajinských rokovaní v Istanbule. Po ukončení všetkých dohodnutých postupov – výmeny – bude čas určiť termín tretieho kola,“ povedal Peskov.

Druhé kolo rusko-ukrajinských rozhovorov sa konalo 2. júna v Istanbule. Peskov zdôraznil, že o prípadnom dátume ďalšieho stretnutia verejnosť informujú, keď nastane posun.

(mja)

  |  

Americké útoky mali podľa Trumpa zničiť jadrový potenciál Iránu

Donald Trump tvrdí, že Iránu sa pred víkendovými útokmi amerických bombardérov nepodarilo odviezť žiadny jadrový materiál zo zariadenia Fordú.

Satelitné snímky áut v oblasti označil za záznam aktivít betonárov. Minister obrany Pete Hegseth dodal, že nie sú dôkazy o presune obohateného uránu. Odborníci ale upozorňujú, že Teherán zásoby pravdepodobne ukryl na neznámych miestach.

Americké sily cez víkend zasiahli aj zariadenia v Natanze a Isfaháne. USA sa tým zapojili do vojny medzi Iránom a Izraelom, ktorú Trump následne oznámil ako pozastavenú.

Prímerie sprostredkovali USA a Katar. Hegseth tvrdí, že útoky zdecimovali iránsky jadrový potenciál, zatiaľ čo uniknuté hodnotenie amerických spravodajcov podľa neho len šíri dezinformácie o obmedzenom dopade úderov.

(tasr, mja)

  |  

Maďarská strana plánuje blokovať mosty počas Budapest Pride

V Budapešti to cez víkend môže byť poriadne napäté. Hnutie Mi Hazánk nahlásilo na sobotu viacero demonštrácií vrátane blokády všetkých budapeštianskych mostov v čase plánovaného pochodu Budapest Pride.

Polícia ich síce schválila, k samotnému blokovaniu sa zatiaľ nevyjadrila. Organizátori pochodu očakávajú, že podujatie podporené magistrátom bude mať prednosť a polícia zabezpečí trasu pochodu.

Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že právo na ochranu detí je nadradené všetkým slobodám. Práve s týmto argumentom polícia Pride oficiálne zakázala.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vyzvala na zrušenie zákazu a podporila LGBT komunitu. Starosta Budapešti Gergely Karácsony však pochod plánuje zorganizovať aj napriek zákazu.

(tasr, mja)

  |  

NKÚ varuje: Vodárne môžu ovládnuť súkromníci, štát stráca prehľad

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) Slovenskej republiky upozorňuje na riziká oslabovania vplyvu samospráv na vodárenské spoločnosti, ktoré by mohli viesť k ich skrytej privatizácii.

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy varuje, že strata kontroly nad vodárenskou infraštruktúrou by mohla negatívne ovplyvniť každodenný život občanov aj budúce generácie.

Podľa NKÚ sa niektorí podnikatelia snažia obísť zákony zakladaním dcérskych spoločností mimo kontroly verejných akcionárov. Vodárenské firmy pritom vykonávajú verejnú službu a ich akcionármi sú verejné inštitúcie.

Napriek tomu sa niektorí manažéri tvária, že ide o čisto súkromné firmy. Problém je aj v tom, že vodárne nemajú jasného zakladateľa a zodpovednosť za výkon verejného záujmu je rozdrobená medzi rôzne štátne inštitúcie.

Úrad tak vyzýva na legislatívne zmeny, ktoré by posilnili transparentnosť a verejnú kontrolu. Vláda ani parlament momentálne nemajú komplexný prehľad o stave tejto kritickej infraštruktúry.

Výnimku predstavujú len správy z auditov NKÚ, ktoré však nepokrývajú všetky súvisiace podnikateľské subjekty.

(tasr, max)