Preskočiť na obsah
  |  

Irán zrejme uchoval urán, USA neposkytli spojencom jasné dôkazy

Irán pravdepodobne ešte pred víkendovým bombardovaním Spojených štátov premiestnil svoje zásoby vysoko obohateného uránu, vyplýva z predbežných analýz európskych spravodajských služieb.

To spochybňuje tvrdenia prezidenta Trumpa, že americké útoky zničili iránsky jadrový program. Jadrový komplex Fordó, kľúčový pre obohacovanie uránu, podľa odhadov síce utrpel značné škody, ale nie úplné zničenie.

USA navyše podľa expertov neposkytli spojencom jasné dôkazy o rozsahu škôd ani o ďalšej stratégii voči Teheránu.

Irán tvrdí, že zásoby premiestnil už pred útokmi, zatiaľ čo odborníci upozorňujú, že ak si ponechal centrifúgy a urán na utajených miestach, stále môže pokračovať vo výrobe štiepneho materiálu na jadrové zbrane.

(tasr, mja)

  |  

Washington Post: Ukrajinská ekonomika balansuje na hrane

Na samite NATO prezident Donald Trump priznal, že ho prekvapuje, že vojna medzi Ukrajinou a Ruskom stále pokračuje, lebo pôvodne očakával, že konflikt rýchlo vyrieši. Podľa ukrajinských predstaviteľov a analytikov je však čoraz jasnejšie, že vojna sa môže natiahnuť až do konca roka 2026.

Ukrajina zatiaľ funguje vďaka výraznej západnej finančnej pomoci, no rastú obavy, že táto podpora nebude stačiť. Ekonomický rast štátu má dosiahnuť len tri percentá.

Prezident Volodymyr Zelenskyj apeluje na Západ, aby krajine poskytol 40 miliárd dolárov ročne na zabezpečenie základných výdavkov, ako sú dôchodky či zdravotníctvo. V súčasnosti sú tieto výdavky kryté hlavne z úrokov zo zmrazených ruských aktív. V roku 2026 však už podpora pokryje iba polovicu potrebnej sumy.

Nádeje na ekonomické oživenie po neúspešnom prímerí v polovici tohto roka postupne vyprchávajú, píše denník Washington Post. Ukrajinská vláda upozorňuje, že už nemá kde škrtať výdavky.

Hoci sektor obnoviteľnej energie, vojenskej výroby a bánk rastie, celková dôvera investorov je nízka. Zahraniční investori zatiaľ veľké investície do krajiny odkladajú, čakajú na prímerie. Väčšina ukrajinských firiem len udržiava prevádzku a veľké projekty realizujú mimo Ukrajiny - vstup zvažujú až po skončení bojov. Konflikt, územné straty či útoky na infraštruktúru podkopávajú ich dôveru.

Kým ruské útoky pokračujú, Ukrajina ekonomicky prežíva – no dlhodobo je takýto stav neudržateľný.

(mja)

  |  

Lídri EÚ podporili Ukrajinu, Maďarsko odmieta spoločné závery

Na samite EÚ v Bruseli sa lídri 26 krajín zhodli na pokračovaní podpory Ukrajiny, jediným odporcom zostalo Maďarsko.

Premiéri a prezidenti vyjadrili podporu spravodlivému mieru na základe Charty OSN a medzinárodného práva a potvrdili pripravenosť zvýšiť tlak na Rusko prostredníctvom nových sankcií, zameraných najmä na energetický sektor a obchádzanie sankcií cez „tieňovú flotilu“.

EÚ sa zaviazala poskytovať Ukrajine dlhodobú finančnú a bezpečnostnú podporu, zároveň ocenila pokrok Kyjeva v reformách a podporila jeho cestu k členstvu v Únii.

Vyhlásenie zdôrazňuje aj potrebu humanitárnej pomoci, výmeny zajatcov či návratu unesených detí. Maďarsko však naďalej odmieta spoločné závery aj vstup Ukrajiny do EÚ.

(tasr, mja)

  |  

Ďalšia výmena zajatcov: Ukrajinci sa vracajú domov, Rusi do Bieloruska

Rusko a Ukrajina si vo štvrtok opäť vymenili vojnových zajatcov, presný počet však nezverejnili. Ide o ďalšiu z mnohých výmen, ktoré prebiehajú od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a predstavujú jednu z mála oblastí spolupráce medzi Moskvou a Kyjevom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že sa domov vracajú vojaci armády, Národnej gardy a pohraničnej služby, pričom mnohí boli zajatí už pred viac ako tromi rokmi pri obrane Mariupolu.

Toto mesto sa stalo symbolom brutality vojny. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ich prepustení vojaci boli prevezení do Bieloruska do zdravotnej a psychologickej starostlivosti a zverejnilo video, ako vojaci skandujú „Rusko“.

(tasr, mja)

  |  

Netanjahu chce odklad výsluchu, hovorí o bezpečnostných prioritách

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu požiadal súd o odklad vypočúvania v korupčnej kauze, s odôvodnením, že sa musí venovať bezpečnostným a diplomatickým otázkam po konflikte s Iránom a pokračujúcich bojoch v Pásme Gazy.

Súdny proces, ktorý trvá od roku 2020, sa už viackrát odložil. Netanjahu čelí obvineniam z prijímania luxusných darov a snahy ovplyvňovať médiá.

Bývalý americký prezident Donald Trump proces označil za „hon na čarodejnice“ a vyzval na jeho zrušenie alebo udelenie milosti.

Opozičný líder Jair Lapid Trumpa upozornil, aby sa neplietol do vnútorných záležitostí Izraela. Netanjahu Trumpovi verejne poďakoval za podporu Izraela a židovského národa.

(tasr, mja)

  |  

Ceny plynu môžu stúpnuť o polovicu, varuje Fico

Premiér Robert Fico na samite v Bruseli rokoval s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou o pláne RePowerEU, ktorý počíta s ukončením dovozu ruského plynu, ropy a jadrového paliva do členských štátov EÚ.

Návrh podľa Fica výslovne spomína Slovensko, ktoré by tým stratilo príjmy z tranzitu plynu a bolo by zásobované z iných zdrojov - zo severu, z juhu a zo západu.

Preto so šéfkou EK riešil, či možno zaistiť, aby plyn, ktorý potečie na Slovensko cez viaceré krajiny, mal rovnaký tranzitný poplatok v porovnaní s tým, čo platí krajina teraz.

Hovorili aj o cene plynu, pretože sú obavy, že po zastavení dodávok z Ruska dôjde k zvýšeniu ceny komodity a môže sa stať, že cena plynu vyletí pre domácnosti o 30 až 50 percent. Zaoberali sa i otázkou kompenzácií, ak drahší plyn poznačí slovenské domácnosti a priemysel.

Premiér varoval, že Slovensku hrozí žaloba od Gazpromu, keďže má platnú zmluvu do roku 2034 s klauzulou „ber alebo plať“. Škody zo žaloby môžu podľa neho dosiahnuť 16 až 20 miliárd eur a eurokomisia neodpovedala Slovensku na otázku, ako má túto pokutu zaplatiť.

Fico ocenil konštruktívny prístup Leyenovej, no na sociálnej sieti zdôraznil, že podľa Versaillského vyhlásenia z marca 2022 EÚ nemá mandát na takéto rozhodnutia, lebo sa v ňom nepíše o "úplnom zastavení dodávok plynu z Ruska". RePowerEU označil za "ideologický plán" namierený voči Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu.

Slovensko tento plán v súčasnej podobe nepodporí, ale bude sa schvaľovať kvalifikovanou väčšinou, takže nemôžeme využiť právo veta. Ďalšie rokovania s eurokomisiou majú podľa premiérových slov eliminovať ekonomické škody, ktoré tento plán spôsobí.

Fico informoval, že Slovensko bude v piatok žiadať odloženie hlasovania o 18. balíku protiruských sankcií. Podľa premiéra treba najskôr doriešiť ďalekosiahle dôsledky RePowerEU. V opačnom prípade budeme balík vetovať.

(mja, tasr)