Preskočiť na obsah
  |  

Trump a Zelenskyj mali dôležitý hovor, podrobnosti zatiaľ Kyjev tají

Americký prezident Donald Trump v piatok telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Podľa vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka išlo o veľmi dôležitý a zmysluplný rozhovor, pričom detaily majú byť zverejnené neskôr

Hlavnou témou bola situácia po rozhodnutí USA pozastaviť dodávky niektorých zbraní na Ukrajinu vrátane systémov protivzdušnej obrany Patriot, munície pre F-16 a ďalších kľúčových zbraňových systémov

Zelenskyj podľa dostupných informácií chcel s Trumpom hovoriť aj o možnostiach budúcich nákupov zbraní od Spojených štátov a o ďalšej vojenskej podpore pre Ukrajinu.

Telefonát sa uskutočnil krátko po tom, čo Trump vyjadril sklamanie z rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý podľa neho neprejavuje ochotu zastaviť vojnu na Ukrajine.

Kremeľ v piatok uviedol, že nevidí žiadne rýchle diplomatické východisko z vojny na Ukrajine, pretože ciele Ruska nie je v súčasnosti možné takýmto spôsobom dosiahnuť.

Kyjev vzápätí oznámil, že v piatkovom telefonickom rozhovore s prezidentom Trupom sa dohodlo na spolupráci pri posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany. Takisto sa dohodli na stretnutí svojich tímov, o termíne schôdzky sa bezprostredne nezmienil.

(tasr, red)

  |  

Duševné zdravie detí sa zhoršuje, ministerstvo spúšťa nový výskum

Duševné zdravie a životná spokojnosť mladých ľudí na Slovensku sa zhoršujú. Dievčatá dosahujú horšie výsledky ako chlapci, pribúdajú problémy so spánkom, úzkosťami či depresiami.

Vyplýva to z predbežnej výskumnej správy, ktorú predstavilo ministerstvo školstva v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológie.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) zdôraznil potrebu presných dát na cielené a efektívne opatrenia.

Správa upozorňuje aj na roztrieštenosť dostupných výskumov – chýbajú dáta o zraniteľných skupinách ako sú deti v materských školách, žiaci so špeciálnymi potrebami či z marginalizovaných komunít.

Na jeseň 2025 sa spustí reprezentatívny výskum, ktorého cieľom je dlhodobo sledovať duševné zdravie školákov a vytvárať na jeho základe odporúčania pre školskú prax.

Projekt má trvať do roku 2027 a bude obsahovať aj návrh systému pravidelného zberu dát.

(tasr, red)

  |  

Študenti tvrdia, že železnice porušujú vyhlášku a rušia zľavy neoprávnene

Študentská rada stredných škôl (ŠRSŠ) upozorňuje, že Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) porušuje vyhlášku ministerstva dopravy, keď neumožňuje končiacim študentom bezplatné cestovanie počas letných prázdnin.

Týka sa to študentov končiacich ročníkov stredných a vysokých škôl.

Podľa študentov vyhláška jasne stanovuje nárok na zľavu až do 30. septembra školského roka, vrátane maturantov a absolventov vysokých škôl.

 „ZSSK týmto konaním znevýhodňuje desaťtisíce študentov na celom Slovensku a znižuje dôveryhodnosť verejnej správy,“ dodali študenti.

ZSSK však tvrdí, že po absolvovaní záverečnej skúšky študent stráca nárok na bezplatnú dopravu, pretože už neplní povinnosti denného štúdia.

Štátny dopravca pripomína, že nedeaktivuje žiacke zľavy svojvoľne, ale výlučne na základe pravidiel určených v príslušných predpisoch a zmluvných dokumentoch s rezortom dopravy.

Študenti, ktorí budú pokračovať po skončení strednej školy na vysokej škole, budú mať nárok na zľavnené (aj bezplatné) cestovanie opäť po zápise na vyšší stupeň vzdelávania.

(tasr, red)

  |  

Európska únia výrazne obmedzí dovoz ukrajinskej pšenice a cukru

Európska únia od júla 2025 zníži dovoz ukrajinskej pšenice a cukru o 70 až 80 percent oproti ostatným trom rokom.

Nové ročné kvóty stanovujú dovoz pšenice na 1,3 milióna ton (oproti 4,5 – 6,5 mil. ton v predchádzajúcich sezónach) a cukru na 100-tisíc ton (oproti viac ako 400-tisíc tonám v ostatných rokoch).

EÚ tak reaguje na protesty európskych farmárov, ktorí sa sťažovali na lacnú ukrajinskú konkurenciu a tlak na ceny.

Brusel argumentuje, že opatrenia majú ochrániť európsky trh, no zároveň ponechať Ukrajine možnosť exportu v čase vojny.

Ukrajinské farmárske združenia označili nové kvóty za „krok späť“ a očakávajú, že ukrajinská produkcia sa presmeruje do Ázie a Afriky.

Pre jačmeň a hydinu boli kvóty mierne zvýšené, ale stále sú pod úrovňou rekordných dovozov z rokov 2022–2024.

Nová dohoda umožňuje členským štátom EÚ prijať ďalšie ochranné opatrenia, ak by importy destabilizovali ich trh.

(reuters, red)

  |  

Macron a Starmer budú predsedať samitu o Ukrajine, riešiť sa má obrana

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer budú 10. júla predsedať spoločnému samitu o obrane Ukrajiny.

Stretnutie sa uskutoční formou videokonferencie z britského vojenského veliteľstva Northwood, pričom sa k nemu pripoja aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, nemecký kancelár Friedrich Merz a talianska premiérka Giorgia Meloniová.

Hlavnými témami budú posilnenie bojových kapacít Ukrajiny, prípadné nasadenie „zabezpečovacích síl“ po prímerí a zvýšenie diplomatického tlaku na Rusko.

Macron a Starmer vedú tzv. „koalíciu ochotných“, ktorá vznikla s cieľom zabezpečiť Ukrajine podporu aj po skončení aktívnych bojov.

Samit prichádza v čase, keď Spojené štáty oznámili obmedzenie dodávok niektorých zbraní Ukrajine.

Americký prezident Donald Trump telefonoval s Vladimirom Putinom, no nedošlo k žiadnemu prelomu v mierových rokovaniach.

Zelenskyj sa pred samitom zúčastní aj na samostatnej konferencii v Ríme.

(tasr, red)

  |  

Opozícia kritizuje oslavy na Devíne: drahé, uzavreté a stranícke

Hnutie Slovensko ostro kritizovalo sobotné cyrilo-metodské oslavy na Devíne, ktoré podľa nich prerástli do straníckej šou organizovanej ministerstvom obrany.

Osláv sa nezúčastní ani KDH.

Poslanci Gábor Grendel (NOVA) a Roman Mikulec (Hnutie Slovensko) upozornili na „neprimerané výdavky“ vo výške 750 000 eur – čo je výrazne viac než vlaňajší rozpočet podujatia.

Hrad Devín má byť navyše z veľkej časti pre verejnosť uzavretý, čo opoziční poslanci označili za „papalášsku žúrku“.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) reagoval, že podujatie je rozsiahlejšie než minulý rok a jeho náklady sú rozdelené medzi viaceré subjekty.

Matovičovo hnutie zároveň vyjadrilo obavy o budúcnosť cirkevného školstva – kritizuje návrhy ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas), ktoré môžu podľa nich znevýhodniť cirkevné a súkromné školy.

Navrhovaná úprava príspevkov by mohla tieto školy prinútiť zvyšovať poplatky, čo by ohrozilo aj prístup detí zo sociálne slabších pomerov.

(tasr, red)