Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Švajčiarsko znovu otvorilo ambasádu v Iráne po vojne s Izraelom

Švajčiarsko v nedeľu oznámilo opätovné otvorenie svojej ambasády v Teheráne, ktorú dočasne uzavrelo v dôsledku eskalácie ozbrojeného konfliktu medzi Iránom a Izraelom. Oznámilo to tamojšie ministerstvo zahraničia s tým, že zastupiteľský úrad začne postupne obnovovať svoju činnosť.

„Veľvyslankyňa Nadine Olivieri Lozanová a malý tím sa do Teheránu vrátili v sobotu po zemi cez Azerbajdžan. Ambasáda bude postupne obnovovať svoje operácie,“ uviedol Federálny úrad pre zahraničné veci vo vyhlásení.

Švajčiarsko v Iráne tradične zastupuje aj záujmy Spojených štátov, ktoré v krajine nemajú vlastné diplomatické zastúpenie. Ambasádu zatvorili 20. júna pre bezpečnostné hrozby vyplývajúce z prebiehajúcich ozbrojených útokov v regióne. Návrat švajčiarskeho diplomatického tímu signalizuje zlepšenie situácie a snahu o obnovenie bežnej diplomatickej činnosti.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Hizballáh sa nevzdá zbraní, výzvy Izraela označil za hrozby

Vodca libanonského militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim v nedeľu vyhlásil, že jeho organizácia sa nevzdá zbraní napriek rastúcemu medzinárodnému tlaku a izraelským výzvam na jej odzbrojenie.

„Táto hrozba nás nedonúti prijať kapituláciu,“ povedal Kásim počas sviatku Ašura svojim priaznivcom v južnom Bejrúte.

Jeho prejav prišiel krátko pred očakávaným príchodom amerického vyslanca Toma Barracka do Libanonu. Podľa libanonského predstaviteľa má vláda v Bejrúte reagovať na Barrackovu žiadosť o odzbrojenie Hizballáhu podporovaného Iránom najneskôr do konca roka.

Libanonské úrady tvrdia, že podporujú štátny monopol na ozbrojené sily a zasahujú proti vojenskej infraštruktúre Hizballáhu v blízkosti hraníc s Izraelom. Izrael však pokračuje v náletoch, pričom tvrdí, že Bejrút nerobí dosť pre odzbrojenie hnutia.

Dohoda o prímerí predpokladá, že Hizballáh stiahne svojich bojovníkov severne od rieky Litání, zatiaľ čo Izrael mal opustiť celý Libanon, k čomu doposiaľ nedošlo. Kásim prevzal vedenie Hizballáhu na jeseň 2024 po zabití Hasana Nasralláha pri izraelskom útoku.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Britániu najviac ohrozujú islamský a „pravicový“ extrémizmus, vyhlásila Cooperová

Britská ministerka vnútra Yvette Cooperová pred pondelkovým 20. výročím bombových útokov v londýnskej verejnej doprave vyhlásila, že islamský a pravicový extrémizmus predstavujú „najväčšiu hrozbu“ pre bezpečnosť Spojeného kráľovstva. Pripomenula tiež dôležitosť programu Prevent, ktorý sa zameriava na boj proti radikalizácii.

Dňa 7. júla 2005 zabili štyria samovražední atentátnici v londýnskom metre a autobuse 52 ľudí a vyše 770 cestujúcich zranili. Nasledovala séria ďalších pokusov o útoky a v tejto súvislosti polícia nešťastne zastrelila nevinného muža Jeana Charlesa de Menezesa.

Vo svojom článku pre Sunday Mirror Cooperová upozornila, že Spojené kráľovstvo čelí aj ďalším hrozbám: kybernetickým útokom, organizovanému zločinu či aktivitám nepriateľských štátov. Zdôraznila potrebu pripravenosti verejných priestorov na potenciálne útoky.

Nový zákon o terorizme z roku 2025, známy ako Martynov zákon, zaväzuje organizátorov podujatí s účasťou nad 200 osôb pripraviť bezpečnostné opatrenia. Pri väčších podujatiach nad 800 ľudí je potrebné aj využitie technológií, ako sú kamerové systémy a kontroly.

Kampaň za prijatie zákona viedla Figen Murrayová, matka Martyna Hetta, ktorý bol jednou z obetí bombového útoku v Manchester Arene v roku 2017.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Rokovania Izraela a Hamasu sa obnovia, informoval údajne Katar

Medzinárodní sprostredkovatelia oznámili palestínskemu hnutiu Hamas, že nové kolo nepriamych rokovaní o prímerí s Izraelom sa začne v nedeľu v katarskej metropole Dauha. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na palestínskeho predstaviteľa oboznámeného s priebehom príprav.

„Sprostredkovatelia informovali Hamas, že dnes, v nedeľu, sa v Dauhe začne nové kolo nepriamych rokovaní medzi Hamasom a Izraelom,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ blízky hnutiu. Zatiaľ nebolo zverejnené, aké delegácie sa rokovaní zúčastnia ani aké konkrétne body budú na programe.

Rokovania sprostredkovávajú Katar, Egypt a Spojené štáty s cieľom ukončiť vojnu v Pásme Gazy, ktorá vypukla po útoku Hamasu na juh Izraela v októbri 2023. Predošlé kolá rokovaní zatiaľ nepriniesli trvalý výsledok. Aktuálne úsilie sa zameriava najmä na dosiahnutie dočasného prímeria a výmenu izraelských rukojemníkov za palestínskych väzňov.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Rusko hlási dobytie dvoch ukrajinských obcí a útok na leteckú základňu

Ruské ozbrojené sily získali kontrolu nad obcami Sobolivka v Charkovskej oblasti a Piddubne v Doneckej oblasti. V nedeľu to oznámilo ruské ministerstvo obrany.

Podľa agentúry Interfax ruská armáda zároveň podnikla útok na ukrajinskú leteckú základňu a zariadenie na výrobu komponentov pre diaľkovo riadené drony, ako aj na sklady munície. Bližšie podrobnosti o rozsahu škôd alebo o obetiach ruské zdroje neuviedli.

Ukrajinské úrady sa k týmto tvrdeniam zatiaľ oficiálne nevyjadrili. Ruské sily sa v posledných týždňoch snažia využiť svoju početnú prevahu a pokračujú v postupnom prenikaní do východných oblastí Ukrajiny. Nedávno sa tiež objavila správa o „stopercentnom“ dobytí Luhanskej oblasti, ktoré však ani jedna strana nepotvrdila.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Juhokórejskí prokurátori žiadajú zadržanie exprezidenta Juna

Špeciálna prokuratúra v Južnej Kórei v nedeľu podala žiadosť o zadržanie bývalého prezidenta Jun Sok-jola v súvislosti s podozreniami z pokusu o vzburu a zneužitia právomoci pri vyhlásení stanného práva v decembri minulého roka. Informoval o tom úrad špeciálneho prokurátora.

Vyšetrovanie sa sústreďuje na udalosť z 3. decembra 2024, keď Jun vyhlásil stanné právo, ktoré však parlament po približne šiestich hodinách zrušil. Poslanci museli vtedy doslova preliezať múry parlamentu, aby sa dostali cez kordóny bezpečnostných síl a mohli hlasovať.

„Žiadosť o zadržanie sa týka obvinení zo zneužitia právomoci a marenia spravodlivosti,“ uvádza sa v stanovisku prokuratúry. Jun bol v sobotu predvolaný na niekoľkohodinový výsluch.

Tím jeho právnikov reagoval vyhlásením, že obvinenia sú nepodložené a že sa plánujú pred súdom brániť. „Žiadosť o zatykač považujeme za neodôvodnenú,“ uviedli Junovi právni zástupcovia.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.