Preskočiť na obsah
  |  

Pistorius cestuje do USA, chce jasné slovo o raketách a vojakoch v Európe

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v pondelok odlieta do Washingtonu, kde bude s americkým ministrom obrany Petom Hegsethom rokovať o budúcnosti americkej vojenskej prítomnosti v Európe, plánoch na rozmiestnenie rakiet a dodávkach zbraní Ukrajine.

Pistorius chce získať jasnú pozíciu USA, keďže nové vyjadrenia administratívy Donalda Trumpa sú často nejednoznačné.

Napriek nedávnemu pozastaveniu zbrojnej pomoci Trump cez víkend oznámil, že Ukrajine pošle systémy Patriot, ktoré má financovať EÚ. Nemecko už dodalo tri jednotky Patriotov a ponúklo, že zaplatí ďalšie.

Boris Pistorius sa zároveň bude zaujímať o to, či USA dodržia plán z čias prezidenta Joea Bidena, podľa ktorého by sa mali od roku 2026 dočasne rozmiestniť v Nemecku rakety dlhého doletu vrátane Tomahawkov a hypersonických zbraní Dark Eagle.

Diskusia sa dotkne aj možného zníženia počtu amerických vojakov v Európe, čo vyvoláva obavy medzi spojencami NATO.

(reuters, lipa)

  |  

Rusko tvrdí, že ukrajinské drony zaútočili na výcvikové centrum v Záporoží

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že počas noci zostrelilo 11 ukrajinských dronov nad rôznymi časťami Ruska, Krymom a Čiernym morom.

Zároveň informovalo, že ukrajinské bezpilotné lietadlá zaútočili v nedeľu večer na výcvikové stredisko v areáli Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú kontrolujú proruské sily. Podľa tamojšej ruskej správy išlo o tri drony, pričom útok nespôsobil žiadne kritické škody. Správu sa však nepodarilo nezávisle overiť.

Len deň predtým Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) zaznamenala stovky výstrelov z ručných zbraní v okolí elektrárne. Zariadenie, ktoré je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe, síce neprodukuje elektrinu, no potrebuje trvalý prísun energie na chladenie paliva.

(reuters, lipa)

  |  

Na Ukrajine sa formuje nová vláda, premiérkou má byť Julija Svyrydenková

Na Ukrajine sa črtá zásadná rekonštrukcia vlády. Novou premiérkou by sa už v najbližších dňoch mohla stať prvá vicepremiérka Julija Svyrydenková, ktorá má pod palcom aj prístupové rokovania s EÚ.

Doterajší predseda vlády Denys Šmyhaľ by mal prevziať rezort obrany po Rustemovi Umerovovi, ktorý podľa informácií médií smeruje na post veľvyslanca v USA, uvádza RBC-Ukrajina s odvolaním sa na zdroj, podľa ktorého už prezident Volodymyr Zelenskyj prijal príslušné rozhodnutie.

Hovoriť sa začína aj o zlučovaní ministerstiev a širšom prerozdelení právomocí vnútri vlády. Niekoľko ministrov, ktorých zoznam sa ešte určuje, údajne príde o svoje posty.

Prezident Zelenskyj už v sobotu naznačil potrebu nových impulzov v obrannom sektore a rozhodnutia v tejto veci by mali padnúť čoskoro.

(lipa)

  |  

Nový Zéland chce do roku 2034 zdvojnásobiť trh s medzinárodným vzdelávaním

Nový Zéland plánuje do roku 2034 zdvojnásobiť hodnotu svojho trhu s medzinárodným vzdelávaním na približne 3,97 miliardy eur.

Kľúčovým nástrojom má byť uvoľnenie pravidiel pre zahraničných študentov, vrátane zvýšenia povoleného pracovného času počas štúdia z 20 na 25 hodín týždenne. Vláda tiež rozšíri pracovné práva pre študentov zapísaných v schválených výmenných a zahraničných programoch.

Tieto opatrenia prichádzajú v čase, keď Austrália a USA prijímajú reštriktívnejšie opatrenia voči zahraničným študentom.

Nový Zéland chce do roku 2034 zvýšiť počet zahraničných študentov zo súčasných 83 700 na 119-tisíc. Opatrenie je súčasťou širšieho plánu oživiť stagnujúcu ekonomiku a pritiahnuť viac investícií.

(reuters, lipa)

  |  

Trump plánuje dodať Ukrajine útočné zbrane, tvrdí Axios

Podľa informácií portálu Axios sa americký prezident Donald Trump chystá oznámiť nový plán na vyzbrojenie Ukrajiny útočnými zbraňami. Ak by sa tak stalo, išlo by o zásadný obrat oproti jeho doterajšiemu prístupu, ktorý bol opatrnejší.

Rozhodnutie súvisí s rastúcim sklamaním z ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý podľa Trumpa eskaluje útoky napriek predchádzajúcim vyhláseniam o mieri.

Podľa dvoch zdrojov Axios plán pravdepodobne zahŕňa aj rakety s dlhým doletom, ktoré by mohli zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území, vrátane Moskvy. Ani jeden zo zdrojov však nevedel o konečnom rozhodnutí a Biely dom sa zatiaľ k balíku zbraní nevyjadril.

Agentúra Reuters nevedela informácie nezávisle overiť.

(reuters, lipa)

  |  

Najstarší prezident sveta chce ďalej vládnuť, voľby v Kamerune budú v októbri

Kamerunský prezident Paul Biya oznámil, že bude opäť kandidovať v októbrových voľbách. Vo veku 92 rokov tak mieni predĺžiť svoje pôsobenie vo funkcii, ktorú zastáva už od roku 1982.

Oznámenie prichádza po mesiacoch špekulácií o jeho zdravotnom stave, ktoré posilnila jeho dlhá verejná absencia aj fámy o úmrtí.

Biya, najstarší úradujúci prezident sveta, čelí rastúcej opozícii: dvaja bývalí spojenci – Issa Tchiroma Bakary a Bello Bouba Maigari – ohlásili vlastné kandidatúry.

Krajinu zároveň sužujú ozbrojené konflikty v anglofónnych oblastiach, kde separatisti vedú partizánsku vojnu, a útoky teroristickej skupiny Boko Haram.

Prezident napriek obvineniam z korupcie a nízkej účasti v predchádzajúcich voľbách v roku 2018 získal viac ako 71 percent hlasov. Kandidatúry do tohtoročných volieb možno podať do 21. júla.

(tasr, lipa)