Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Druhý pokus o mier: drúzovia a beduíni sa opäť dohodli na prímerí

V provincii Suwajdá na juhu Sýrie ohlásili nové prímerie po tom, čo od nedele prebiehali krvavé zrážky medzi drúzskymi a beduínskymi skupinami.

Podľa štátnej agentúry SANA sa strany dohodli na rozmiestnení bezpečnostných kontrolných bodov a obnovení fungovania štátnych inštitúcií. Dohodu zverejnil duchovný vodca drúzov Júsuf al-Džarbú, ktorý zároveň vyzval na rešpektovanie práv občanov a spravodlivosti.

Ide už o druhý pokus o prímerie v priebehu dvoch dní – ten prvý nevydržal.

Zrážky si doteraz vyžiadali najmenej 300 obetí a do konfliktu sa zapojili aj jednotky islamistickej sýrskej vlády, ktoré sa podľa správ SOHR postavili na stranu beduínov. Izrael reagoval náletmi na sýrske vojenské velenie a ministerstvo obrany s cieľom ochrániť drúzsku komunitu.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Brusel sa nezhodol na sankciách voči Rusku, Slovensko stále nesúhlasí

Prijatie 18. sankčného balíka Európskej únie voči Rusku na stredajšom zasadnutí opäť neprešlo. Výbor stálych zástupcov (COREPER) sa totiž nedohodol na ich schválení. S novými sankciami naďalej nesúhlasí Slovensko.

Balík mal rozšíriť sankčný zoznam a posilniť tlak na ruskú ekonomiku v reakcii na pokračujúcu vojenskú agresiu proti Ukrajine.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Rubio: USA chcú zastaviť násilie medzi Sýriou a Izraelom

Spojené štáty vyjadrili vážne znepokojenie nad izraelskými náletmi, ktoré v Damasku zasiahli budovy sýrskeho vojenského velenia a ministerstva obrany.

Podľa šéfa americkej diplomacie Marca Rubia Washington aktívne komunikuje so sýrskou aj izraelskou vládou a apeluje na zastavenie násilia.

Boje na juhu Sýrie, kde sa obnovili zrážky medzi drúzskymi bojovníkmi a sunnitskými beduínmi, si od víkendu vyžiadali vyše 250 obetí. Izrael útoky obhajuje ako ochranu drúzskej menšiny a krok k demilitarizácii pri svojich hraniciach.

Zábery na sociálnych sieťach ukazujú značné škody na bombardovaných objektoch. USA varujú, že zhoršovanie situácie ohrozuje šance na mier a stabilitu v regióne.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Leyenová predstavila nový rozpočet: miliardy pre regióny, výskum aj obranu

Ursula von der Leyenová predstavila návrh „najambicióznejšieho" rozpočtu v histórii EÚ. Európska komisia navrhla nový sedemročný rozpočet EÚ vo výške dvoch biliónov eur, ktorý má reagovať na bezpečnostné, klimatické a hospodárske výzvy budúceho desaťročia.

Nový finančný rámec má byť jednoduchší, strategickejší a viac reflektovať na aktuálnu situáciu. V priemere má predstavovať 1,26 percenta hrubého národného dôchodku (HND) Únie a posilniť schopnosť EÚ konať rýchlo a flexibilne.

Rozpočet má štyri hlavné okruhy: podpora súdržnosti a bezpečnosti, konkurencieschopnosť a výskum, globálna Európa vrátane fondu pre Ukrajinu a administratívne výdavky.

Z 52 súčasných programov sa ich počet zníži na 16 a príspevky členských štátov majú ostať nezmenené vďaka novým zdrojom vlastných príjmov, napríklad daniam pre veľké firmy či z elektronického odpadu.

Najväčšia suma a to 865 miliárd eur pôjde na regionálne partnerstvá vrátane poľnohospodárstva. Nový Európsky fond pre konkurencieschopnosť získa 410 miliárd eur, ďalšie stovky miliárd smerujú do infraštruktúry, výskumu, obrany či globálnej politiky.

Leyenová zdôraznila, že cieľom je posilniť nezávislosť a schopnosť Únie reagovať na krízy. Rozpočet má zrkadliť realitu dneška a pripraviť sa na výzvy zajtrajška.

Nový návrh rozpočtu vyvolal kritiku zo strany Európskeho parlamentu. Štyria kľúčoví europoslanci upozornili, že stanovený výdavkový strop na úrovni 1,26 percenta HND Únie je nedostatočný a povedie k škrtom v kľúčových oblastiach.

Podľa ekonóma Lukáša Kovandu je návrh síce reflexiou aktuálnych bezpečnostných a geopolitických výziev, no jeho schválenie v predloženej podobe je málo pravdepodobné. Zároveň upozorňuje, že Brusel týmto krokom posilňuje svoj vplyv, čo môže v členských štátoch vyvolať napätie.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Rokovania o prímerí viaznu, Hamas kritizuje izraelské zámery v Gaze

Hnutie Hamas odmieta správy izraelských médií o pokroku v rokovaniach o prímerí a tvrdí, že Izrael si plánuje ponechať vojenskú kontrolu nad Pásmom Gazy.

Rozhovory sprostredkované v katarskej Dauhe trvajú už druhý týždeň, no kľúčovou prekážkou zostáva prítomnosť izraelských jednotiek v tejto palestínskej enkláve. Hamas trvá na ich úplnom odsune, pričom minulý týždeň odmietol návrh ponechať ich na viac než 40 percent územia.

Hoci izraelská televízia tvrdí, že sa prehodnocujú mapy stiahnutia, podľa Hamasu zatiaľ neboli predložené žiadne nové dokumenty.

Básim Naím z Hamasu obviňuje Izrael z klamstiev a snahy udržať si dlhodobú vojenskú kontrolu.

Vojna v Gaze, ktorá vypukla po útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023, má už podľa Hamasom riadeného ministerstva zdravotníctva v Gaze vyše 58 900 palestínskych obetí, väčšinou civilistov.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Trump žiada údaje o voličoch, hovorí o „ukradnutých voľbách"

Administratíva Donalda Trumpa sa podľa Washington Post pokúša získať údaje o voličoch a prístup k volebným zariadeniam v niektorých štátoch USA, čo vyvoláva znepokojenie medzi volebnými úradníkmi.

Najvýraznejší prípad sa má odohrávať v Colorade, kde sa konzultant prepojený s Bielym domom pýtal, či by bolo možné kontrolovať volebnú techniku.

Republikánska úradníčka Carly Koppesová takúto možnosť rázne odmietla s odvolaním sa na bezpečnostné dôvody.

Ministerstvo spravodlivosti údajne požiadalo deväť štátov o voličské zoznamy, pričom dva ich už poskytli.

Reuters zatiaľ informácie denníka nezávisle neoveril.

Prezident Trump naďalej trvá na svojich tvrdeniach o volebných podvodoch z roku 2020 a najnovšie na platforme Truth Social vyzval na kroky proti „ukradnutým voľbám“.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.