Preskočiť na obsah
  |  

VÚSCH a Sabol uzavreli dohodu, nemocnica po rokoch uznala pochybenie

Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) v Košiciach a bývalý generálny riaditeľ František Sabol uzavreli mimosúdnu dohodu, ktorou ukončili dlhodobý spor.

Ten sa začal po tom, ako Sabola z funkcie v roku 2021 odvolal minister zdravotníctva za OĽANO Marek Krajčí.

Ústav sa podľa minulotýždňovej dohody kardiológovi už v uplynulých dňoch verejne ospravedlnil a vyplatí mu sumu 60-tisíc eur. Sabol na oplátku stiahne všetky žaloby vrátane antidiskriminačnej a žaloby na ochranu osobnosti.

VÚSCH ospravedlnenie zverejnil na svojej webovej stránke a sociálnej sieti, pričom uznal, že Sabola nevymenovali po jeho odvolaní z predošlej funkcie do pozície prednostu kliniky srdcovej chirurgie napriek tomu, že výberové konanie vyhral.

Ospravedlnili sa aj "za články z roku 2021, v ktorých zazneli vyjadrenia na adresu prof. Sabola".

Dohodu podpísali zástupcovia vedenia ústavu a označili ju za efektívne a hospodárne riešenie s ohľadom na verejné financie.

Sabol, ktorý po odchode z VÚSCH založil Kardiocentrum Agel Košice-Šaca a aktuálne vedie aj nemocnicu Agel Košice-Šaca, zhodnotil, že sa k sporu už nebude ďalej vyjadrovať.

(tasr, max)

  |  

Vnútro kupuje policajné opasky. Minister hovorí o úspore, Mikulec reaguje

Ministerstvo vnútra podpísalo rámcovú zmluvu na dodávku 25-tisíc taktických opaskov pre policajtov v celkovej hodnote vyše 260-tisíc eur bez DPH.

Opasky slúžia na nosenie výstroje, ako sú zbrane či putá. Vyhotovia ich z odolného materiálu v čiernom prevedení. Dodá ich slovenská spoločnosť Niltex.

Opasky budú objednávať priebežne podľa potreby a rozpočtových možností. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) spresnil, že vďaka elektronickej aukcii sa podarilo znížiť cenu jedného opasku o viac ako 60 percent oproti nákupu z roku 2020, kedy ich obstarali bez verejného výberu po 16,60 eura za kus. Nová cena je tak nižšia o viac než šesť eur za kus.

Do verejného obstarávania sa prihlásili štyria uchádzači, dvaja postúpili do aukčného kola. Pôvodná odhadovaná cena ministerstva bola vyše 630-tisíc eur.

Exminister vnútra Roman Mikulec (Slovensko, Za ľudí, KÚ) reagoval, že rezort pod jeho vedením kupoval opasky pre špeciálne policajné útvary, nie radových policajtov.

Nákup 3 700 opaskov bol podľa neho zároveň v súlade so všetkými pravidlami, pretože išlo o podlimitnú zákazku, a teda verejnému obstarávaniu sa nevyhol.

(tasr, max)

  |  

Európska únia pripravuje jednotný balík ciel voči USA za 93 miliárd eur

Európska únia pripravuje komplexné odvetné opatrenia voči USA v hodnote 93 miliárd eur. Tento balík ciel a iných opatrení má byť pripravený na použitie, ak sa rokovania s administratívou prezidenta Donalda Trumpa neskončia dohodou.

Sú v ňom zahrnuté clá na americké tovary ako bourbon, lietadlá, sójové bôby a iné.

Prvá časť opatrení (clá) sú pozastavené do 6. augusta, druhá časť čaká na schválenie všetkými 27 členskými štátmi EÚ.

Rokovania sa zatiaľ zhoršili po tom, čo Trump pohrozil uvalením 30-percentných ciel na EÚ v prípade, že nedôjde k dohode do 1. augusta. Európska komisia však zdôrazňuje, že prioritou zostáva dialóg, a pripravuje sa na všetky scenáre.

EÚ tvrdí, že cieľom je zachovať spravodlivý a otvorený obchod a zároveň brániť svoje záujmy.

(politico, sie)

  |  

Fiala: Nepodpísať výzvu o Gaze nie je chyba, my jej pomáhame inak

Český premiér Petr Fiala obhajuje rozhodnutie ČR nepripojiť sa k spoločnej výzve na ukončenie vojny v Pásme Gazy, ktorú podporilo aj Slovensko. Tvrdí, že nejde o chybu – Česko podľa neho situáciu v Gaze pozorne sleduje a pomáha humanitárne.

Deklaráciu označil za iniciatívu z darcovskej platformy, kde sa ČR, tradične, neangažuje. Zdôraznil, že Praha podporila postoje EÚ aj vyhlásenie estónskej premiérky Kallasovej. Fiala pripomenul, že česká podpora Izraela nie je bezpodmienečná – nesúhlasí s každým krokom jeho vlády.

Krajina tak tento rok prispela 22 miliónmi korún na pomoc Palestínčanom a financovala 12 zdravotníckych tímov. Na názor prezidenta Pavla, ktorý očakáva diskusiu o postoji krajiny, reagoval premiér ochotou na dialóg.

Výzva, ku ktorej sa pripojilo aj Slovensko, odsudzuje civilné obete a blokovanie pomoci v Gaze. Podľa Fialu však postoj Česka nemožno merať podpisom jednej deklarácie.

(tasr, lup)

  |  

Americký Senát posilnil imigračnú kontrolu, zriaďujú nové tábory a fond

Americký Senát 1. júla 2025 schválil prelomový rozpočtový zákon, ktorý výrazne zvyšuje financovanie imigračnej kontroly.

Cieľom tohto kroku je zvýšiť kapacitu na zadržiavanie migrantov zo 40-tisíc na 100-tisíc miest do konca roka.

Americký imigračný a colný úrad stavia nové veľkokapacitné stanové tábory hlavne na vojenských základniach a existujúcich detenčných centrách, pričom príkladom je komplex vo Fort Bliss v Texase s kapacitou päťtisíc lôžok. Podobné zariadenia vznikajú aj v Colorade, Indiane a New Jersey.

Ďalších 29,9 miliardy dolárov získava Americký imigračný a colný úrad na podporu deportačných operácií, čo je trojnásobok ich minuloročného rozpočtu.

Vďaka tomuto zákonu USA tiež investujú 46,6 miliardy dolárov do výstavby hraničného múru, čo predstavuje viac než trojnásobok sumy z obdobia prvej Trumpovej vlády.

Súčasne zriaďujú fond 10 miliárd dolárov pre ministerstvo vnútornej bezpečnosti s minimálnymi pravidlami použitia.

Americký imigračný a colný úrad aj Biely dom odmietajú zverejniť detaily o umiestnení plánovaných zariadení, no potvrdili rokovania s viacerými štátmi o budovaní ďalších centier.

(sie)

  |  

Maďarská polícia odmietla použitie systému na rozpoznávanie tváre

Maďarské ministerstvo vnútra poprelo, že by polícia využívala alebo vyvíjala systém rozpoznávania tváre. Reagovalo tak na otázku nezávislého poslanca Ákosa Hadházyho, ktorý sa obáva, že nové legislatívne zmeny umožňujú sledovanie účastníkov podujatí ako Budapest Pride.

Napriek tomu, že štátny tajomník Bence Rétvári ubezpečil, že takýto systém nie je v prevádzke, médiá v posledných týždňoch upozornili na potenciálne využitie tejto technológie na identifikáciu ľudí v dave.

Zákony, ktoré schválila vládna väčšina Fidesz-KDNP, údajne vytvorili právny základ pre represívne opatrenia vrátane zákazu pochodu a možné pokutovanie na základe softvérového rozpoznania tváre.

Hadházy preto varuje pred možnosťou automatizovaných trestov bez ľudského zásahu, čo by mohlo výrazne zasiahnuť do občianskych práv.

(tasr, lup)