Preskočiť na obsah
  |  

Maďarsko pripravuje výstavbu amerických modulárnych reaktorov

Maďarsko plánuje rozšíriť svoj jadrový energetický program o moderné americké modulárne reaktory. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó oznámil začiatok prípravných prác na zavedenie tejto technológie, ktorá umožňuje rýchlejšiu a flexibilnejšiu výstavbu elektrární.

Dohodu o spolupráci podpísala maďarská firma Hunatom s poľskou spoločnosťou Synthos Green Energy, ktorá v regióne zastupuje americkú GE Vernova.

Paralelne s tým sa však Maďarsko naďalej buduje projekt Paks II pod taktovkou ruského Rosatomu, hoci jeho realizácia sa dlhodobo odkladá.

(tasr, mja)

  |  

Trump: V Gaze treba zriadiť potravinové centrá, Witkoff ide rokovať

Osobitný vyslanec USA Steve Witkoff navštívi vo štvrtok Izrael, aby rokoval o ďalšom postupe v súvislosti s humanitárnou krízou v Pásme Gazy.

Cieľom cesty je koordinácia krokov na zlepšenie situácie v regióne, kde sa podľa prezidenta Donalda Trumpa začína šíriť hladomor.

Trump vyhlásil, že očakáva zriadenie potravinových centier, ktoré by mali pomôcť zmierniť utrpenie civilného obyvateľstva.

Witkoff bude rokovať s izraelskými predstaviteľmi o praktických riešeniach, ktoré by pomohli zabezpečiť potravinovú pomoc pre Gazu.

(reuters, mja)

  |  

Gazu osvetľujú už len nemocnice a koridor pod izraelskou kontrolou

Pásmo Gazy je po viac než pol roku vojny s Izraelom doslova ponorené do tmy. Podľa údajov NASA sa nočná žiarivosť územia znížila až sedemnásobne, v samotnom meste Gaza dokonca 16-násobne. Príčinou je úplné prerušenie dodávok elektriny, ktoré pred vojnou zabezpečovala domáca elektráreň a prívody z Izraela – tie predstavovali 43 percent dopytu.

Po útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 a následnej izraelskej ofenzíve došlo k ich úplnému výpadku. Podľa OSN klesla priemerná denná dodávka elektriny z 12 hodín na nulu.

Projekt NASA Black Marble ukazuje, že okrem niekoľkých nemocníc s generátormi je väčšina územia rovnako tmavá ako okolité púšte.

Výnimkou je len Filadelfský koridor, kde je osvetlenie silnejšie než pred vojnou – ide o oblasť pod kontrolou izraelskej armády, kadiaľ prechádzajú humanitárne zásielky.

(tasr, mja)

  |  

Rusko zostavilo zoznam kritikov, Lipavský a Pavel medzi „nenávistnými“

Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo zoznam výrokov západných politikov, ktoré označilo za „nenávistné voči Rusku“. Medzi menovanými sú aj českí predstavitelia ako prezident Petr Pavel či minister zahraničia Jan Lipavský, ktorý Putina označil za diktátora.

Na zozname sa ocitli aj ďalší svetoví lídri vrátane Joea Bidena, Ursuly von der Leyenovej, Kaji Kallasovej či talianskeho prezidenta Mattarellu, ktorý prirovnal ruskú agresiu k politike nacistického Nemecka.

Taliansko sa voči zaradeniu svojho prezidenta ohradilo a predvolalo si ruského veľvyslanca. Premiérka Meloniová vyjadrila solidaritu s Ukrajinou.

(tasr, mja)

  |  

Koalícia v Litve sa otriasa, dôvodom je spor o firmu premiérovej švagrinej

V Litve hrozí rozpad vládnej koalície. Litovská strana Zväz demokratov - V mene Litvy (DSVL) varovala, že opustí koalíciu, ak premiér Gintautas Paluckas a predseda sociálnych demokratov (LSDP) do 18. augusta neodstúpi.

Dôvodom sú jeho obchodné väzby na firmu švagrinej, s ktorou uzatvoril štátne financovaný kontrakt na dodávku batérií. Kritici vrátane opozície hovoria o konflikte záujmov, hoci dotknutá firma tvrdí, že zákazku získala legálne. Paluckas je momentálne na dovolenke a na požiadavky nereagoval.

Ak DSVL z koalície odíde, vláda príde o komfortnú väčšinu v parlamente a zostane jej len 71 zo 141 kresiel.

Líder DSVL Saulius Skvernelis označil zotrvanie premiéra za neakceptovateľné, čím ešte viac pritlačil na koaličné rokovania.

(tasr, mja)

  |  

Výnosy dlhopisov eurozóny rastú, trhy sledujú rozhodnutie Fedu

Výnosy štátnych dlhopisov v eurozóne mierne vzrástli kopírujúc vývoj amerických dlhopisov po zverejnení údajov o oživení americkej ekonomiky v 2. štvrťroku. Pozornosť investorov sa sústreďuje na rozhodnutie Fedu o úrokových sadzbách a na novú obchodnú dohodu medzi EÚ a USA.

Nemecký 10-ročný výnos – kľúčový pre eurozónu – stúpol na 2,70 percenta, pričom analytici Deutsche Bank predpokladajú jeho ďalší rast nad 3 percentá, ak pretrvá priaznivá situácia bez obchodných sporov.

Údaje o raste HDP eurozóny ukázali nečakanú odolnosť – v 2. kvartáli ekonomika vzrástla o 0,1 percenta, čo spolu s infláciou blízko cieľa ECB oslabuje šance na ďalšie znižovanie sadzieb.

Výnosy ostatných dlhopisov kopírovali nemecké, pričom rozdiely medzi štátmi ostávajú stabilné – napríklad medzi nemeckými a talianskymi 10-ročnými dlhopismi je rozdiel 82 bázických bodov.

(reuters, mja)