Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cena zlata rastie, centrálne banky nakupujú rekordné množstvá

Cena zlata v posledných mesiacoch prudko vzrástla a podľa prognóz bude tento trend pokračovať aj v druhej polovici roka. Svetová rada pre zlato (WGC) predpovedá ďalší rast cien, hoci miernejším tempom.

Cena unce prekročila hranicu 2 800 dolárov, čo je takmer dvojnásobok oproti roku 2022. Hlavným motorom rastu sú masívne nákupy centrálnych bánk – najmä čínskej, ktorá od roku 2000 navýšila svoje rezervy takmer šesťnásobne. Napriek oficiálnym údajom mnohí analytici predpokladajú, že skutočné rezervy Pekingu sú ešte vyššie. Tento rok však najviac zlata nakúpilo Poľsko – viac než 48 ton.

V dôsledku rastúcich cien klesol dopyt šperkárskeho priemyslu – v druhom kvartáli 2025 sa znížil na 356 ton. Investori čoraz viac vnímajú zlato ako nástroj na diverzifikáciu a zníženie závislosti od dolára, najmä v krajinách ako India, SAE či Katar.

Analytici Goldman Sachs predpovedajú, že cena zlata by do polovice roka 2026 mohla dosiahnuť až 3 450 dolárov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Skupina OPEC+ zvýši ťažbu ropy o pol milióna barelov denne

Osem štátov zo skupiny OPEC+ v nedeľu predbežne súhlasilo so zvýšením ťažby ropy o 548 000 barelov denne od septembra, potvrdili tri zdroje priamo počas prebiehajúceho rokovania.

Zvyšovanie produkcie súvisí so strachom z narušenia dodávok z Ruska. Aliancia v posledných rokoch obmedzovala ťažbu, aby ropy bolo na trhu menej a rástli jej ceny.

OPEC+ zahŕňa desať producentov ropy mimo skupinu a aktuálne ťaží približne polovicu svetovej ropy. Ceny ropy napriek tomu ostávajú vysoké – Brent sa v piatok uzavrel okolo 70 dolárov za barel.

Ďalšie rokovanie OPEC+ je naplánované na 7. september.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Voľby v Česku by vyhralo ANO, Piráti posilnili, SPD na treťom mieste

Ak by sa parlamentné voľby v Českej republike konali teraz, zvíťazilo by hnutie ANO Andreja Babiša so ziskom 31,5 percenta, hoci si oproti predchádzajúcemu prieskumu mierne pohoršilo.

Druhá by skončila koalícia Spolu (ODS, KDU-ČSL, TOP 09) s 20,8 percenta, ktorej podpora stagnuje po „bitcoinovej kauze“ Pavla Blažka. Tretie miesto si upevňuje SPD s 13,8 percenta, posilnené spojením s menšími protestnými stranami.

Do Poslaneckej snemovne by sa dostali aj Starostovia a nezávislí (10,3 percenta), Piráti (8,3 percenta – ich najlepší výsledok tohto roka) a ľavicová koalícia Stačilo! (7,5 percenta). Pod hranicou zvoliteľnosti zostávajú Motoristi (4,2 percenta) a Prísaha (2,8 percenta).

Vyplýva to z prieskumu agentúry STEM pre CNN Prima News, realizovaného od 10. do 29. júla na vzorke 1 558 respondentov. Voľby do Poslaneckej snemovne sa uskutočnia 3. a 4. októbra.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Doneck a Mariupol sú bez vody, z kohútikov tečie kal

V okupovaných ukrajinských mestách Doneck a Mariupol sa rozmáha akútny nedostatok vody. Obyvatelia majú prístup k vode len niekoľko hodín raz za tri dni, pričom často ide o kalnú a nepitnú vodu.

Tí, čo si to môžu dovoliť, ju nosia vo vedrách, iní zbierajú dažďovú vodu alebo sú odkázaní na provizórne nádrže, ktoré však v horúčavách rýchlo zahnívajú.

Hlavným dôvodom je zničenie kanála Siverskyj Donec-Donbas a zlyhanie náhradného projektu potrubia z rieky Don, ktorý má nedostatočnú kapacitu a sprevádzajú ho korupčné škandály.

Situácia je natoľko kritická, že prokremeľskí blogeri napísali otvorený list prezidentovi Putinovi. Vodca anektovanej Doneckej oblasti Denis Pušilin otvorene priznáva, že jediné riešenie vidí v obsadení Slovjanska.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izraelský minister Ben Gvir sa modlil v mešite a volal po vojne

Minister národnej bezpečnosti Izraela Itamar Ben Gvir v nedeľu navštívil Chrámovú horu, konkrétne komplex mešity Al-Aksá v Jeruzaleme, kde sa aj napriek zákazom modlil.

Jeho krok porušil dlhodobé dohody o statuse quo tohto posvätného miesta a vyvolal ostré reakcie zo strany palestínskych aj jordánskych predstaviteľov.

Podľa nadácie Wakf ho sprevádzalo viac ako tisíc pútnikov. Ben Gvir pri návšteve vyzval na „dobytie celého Pásma Gazy“ a tvrdí, že je to jediná cesta k oslobodeniu izraelských rukojemníkov.

Palestínsky prezident Abbás obvinil izraelskú vládu z prekročenia červených čiar, Jordánsko konanie ministra označilo za neakceptovateľnú eskaláciu.

Aj keď izraelská vláda oficiálne rešpektuje status quo na Chrámovej hore, Ben Gvir dlhodobo požaduje jeho zmenu, čím opakovane vyvoláva medzinárodné napätie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Poľsko predlžuje hraničné kontroly s Litvou a Nemeckom do októbra

Poľsko predĺžilo dočasné hraničné kontroly s Nemeckom a Litvou do 4. októbra, oznámil nový minister vnútra Marcin Kierwiński. Opatrenie zavedené 7. júla reaguje na nárast nelegálnej migrácie, ktorú podľa Varšavy cielene podporujú ruské a bieloruské služby.

Keďže poľsko-bieloruský hraničný múr je podľa úradov „98-percentne nepriepustný“, migranti hľadajú nové trasy cez Litvu a Lotyšsko. Kierwiński preto vyzval na spoločný postup EÚ v uzatváraní tejto migračnej cesty.

Od začiatku kontrol bolo podľa šéfa pohraničnej stráže Roberta Bagana odmietnutých 185 osôb – z toho väčšina na hraniciach s Nemeckom.

V rámci zrýchleného postupu ich väčšinu vrátili späť. Kontroly sa dotkli takmer pol milióna osôb. Nemecko pritom podobné opatrenia zaviedlo už v októbri 2023 a nedávno ich ešte sprísnilo.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.