Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko čelí nárastu znásilnení, vybuchla časovaná migračná bomba

Nemecko čelí nárastu násilnej kriminality, najmä skupinových znásilnení, pričom podiel nie nemeckých páchateľov výrazne stúpol – z 34 percent v roku 2010 na 51 percent v roku 2024, informuje portál European Conservative.

Podľa nemecko-švajčiarskeho forenzného psychiatra Franka Urbanioka je tento vývoj dôsledkom zlyhania integračných politík a podcenenia vplyvu kultúrneho pozadia migrantov na ich správanie.

Urbaniok tvrdí, že niektoré skupiny majú preukázateľne vyššiu tendenciu k násilným alebo sexuálnym trestným činom – podľa jeho analýz sú napríklad Afganci až o 700 percent častejšie podozriví z ťažkého ublíženia na zdraví a Gambijci.

Odmieta názor, že ide len o disproporčné trestné stíhanie. Apeluje na politickú odvahu priznať problém a požaduje zásadný obrat v migračnej politike – inak podľa neho hrozí, že migrácia sa stane „sociálnou výbušninou“.

(mja)

Minúta  |  

Clintonovci predvolaní v kauze Epstein, výbor žiada zverejnenie dokumentov

Dozorný výbor Snemovne reprezentantov USA ovládaný republikánmi predvolal Billa a Hillary Clintonovcov na výsluch v súvislosti s kauzou Jeffreyho Epsteina.

Výbor zároveň žiada zverejnenie dokumentov z vyšetrovania a predvolal aj ďalších bývalých vládnych činiteľov vrátane exministrov spravodlivosti a bývalých šéfov FBI.

Vyšetrovanie sa sústreďuje na Epsteinovu sieť sexuálneho zneužívania maloletých, ale aj na možné krytie zo strany verejných činiteľov. Bill Clinton mal podľa výboru v rokoch 2002 až 2003 štyrikrát letieť Epsteinovým lietadlom a údajne bol zachytený na fotografii s jednou z jeho obetí.

Aj prezident Trump, ktorý s Epsteinom udržiaval kontakty, opakovane sľuboval zverejnenie spisov, no zatiaľ tak neurobil. Ministerstvo spravodlivosti nedávno prekvapivo vyhlásilo, že ďalšie dokumenty nezverejní, čo posilnilo podozrenia o existencii tajného „zoznamu klientov“.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Svyrydenková a Bessent rokovali o fonde aj obranných investíciách

Ukrajinská premiérka Julia Svyrydenková rokovala s americkým ministrom financií Scottom Bessentom o prvých troch projektoch nového investičného fondu, ktoré by mali byť spustené do 18 mesiacov od začiatku jeho činnosti.

Fond, ktorého vznik iniciovala Svyrydenková ešte ako podpredsedníčka vlády v rámci dohody podporovanej prezidentom Trumpom, má podporiť rozvoj ukrajinského nerastného bohatstva.

Aktuálne sa pracuje na rozšírení mandátu fondu aj na obranný priemysel. Prvé zasadnutie predstavenstva fondu je naplánované na september.

Svyrydenková a Bessent zároveň diskutovali o možnej širšej obrannej dohode zahŕňajúcej výrobu a predaj ukrajinských dronov, ako aj o uvalení prísnejších sankcií voči Rusku, čo Ukrajina dlhodobo požaduje. Trump varoval Moskvu, že ak do piatka nedôjde k pokroku vo vojne, uvalí nové sankcie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Mladý AI expert prestúpil do Mety za 250 miliónov dolárov

Spoločnosť Meta vo vlastníctve Marka Zuckerberga získala za rekordných 250 miliónov dolárov 24-ročného experta na umelú inteligenciu Matta Deitkeho. Mladý vedec, ktorý spoluzakladal start-up Vercept a opustil doktorandské štúdium na Washingtonskej univerzite, najprv odmietol pôvodnú ponuku na 125 miliónov, ktorú považoval za nedostatočnú.

Deitke sa teraz stane súčasťou výskumného tímu Mety zameraného na vývoj takzvanej „superinteligencie“ – technológie prekonávajúcej ľudské schopnosti. Získanie talentovaného mladíka podčiarkuje agresívnu stratégiu Mety etablovať sa ako líder v oblasti umelej inteligencie.

Spoločnosť už vložila viac ako miliardu dolárov do budovania elitného tímu odborníkov, pričom Deitke prekonal doterajší „rekordný transfer“ Ruominga Panga z firmy Apple.

Podľa NYT pripomína súboj technologických gigantov o špičkové AI talenty prestupový trh v NBA – mladí výskumníci si najímajú poradcov a hľadajú tie najlukratívnejšie ponuky.

(mja)

Minúta  |  

Witkoff a Trump sa dohodli, USA môžu prebrať humanitárne riadenie v Gaze

USA plánujú výrazne zvýšiť svoju angažovanosť v poskytovaní humanitárnej pomoci Pásmu Gazy. Podľa servera Axios o tom rokoval osobitný vyslanec Steve Witkoff s prezidentom Trumpom na stretnutí v Bielom dome.

Trumpova administratíva údajne plánuje „prevziať kontrolu“ nad celou humanitárnou operáciou, keďže považuje izraenské úsilie v tomto smere za nedostatočné.

Zdroje blízke rokovaniam uvádzajú, že tento krok má podporu aj zo strany Izraela. Ide o potenciálne zásadný posun v prístupe Washingtonu k prebiehajúcemu konfliktu, ktorý sa odohráva na pozadí rastúcej kritiky izraelského postupu voči civilistom v Gaze.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Zomrel bývalý rumunský prezident Ion Iliescu, lídrom bol počas pádu komunizmu

Vo veku 95 rokov zomrel bývalý rumunský prezident Ion Iliescu, kľúčová postava v období prechodu krajiny od komunizmu k demokracii. Zomrel na viacnásobné zlyhanie orgánov počas liečby rakoviny pľúc.

Iliescu, pôvodne funkcionár komunistického režimu, sa v decembri 1989 postavil do čela protikomunistického povstania a neskôr sa stal prvým demokraticky zvoleným prezidentom Rumunska.

Funkciu zastával trikrát, pričom počas posledného obdobia (2000–2004) krajina vstúpila do NATO a podpísala zmluvu o vstupe do EÚ.

Počas života čelil viacerým obvineniam zo zločinov proti ľudskosti pre úlohu v násilnostiach počas revolúcie a povolebných protestov v 90. rokoch, no nikdy sa nepostavil pred súd. Jeho politický odkaz zostáva v Rumunsku rozporuplný.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.