Preskočiť na obsah
  |  

AfD vedie v prieskume pred CDU/CSU, Merz slabší než Scholz či Merkelová

Podpora nemeckého vládneho bloku CDU/CSU kancelára Friedricha Merza klesla v prieskume inštitútu Forsa na 24 percent, čím sa ocitol za stranou AfD s 26 percentami. SPD a Zelení majú po 13 percent, Ľavica 11 percent, BSW 4 percentá a FDP 3 percentá.

Analytici uvádzajú, že k poklesu mohlo prispieť Merzovo rozhodnutie pozastaviť dodávky zbraní do Izraela – krok, ktorý bol populárny u časti verejnosti, no vyvolal kritiku konzervatívnych spojencov.

AfD predbehla CDU/CSU už v apríli a odvtedy si náskok drží. Prieskum ARD Deutschlandtrend navyše ukázal, že Merza považuje za dobrého krízového manažéra len 29 percent respondentov a jeho celková obľúbenosť je 32 percent, čo je výrazne menej než u Scholza či Merkelovej po sto dňoch vo funkcii.

(tasr, mja)

  |  

Sam Altman verzus Elon Musk? OpenAI bude súperiť s jeho Neuralinkom

OpenAI a Sam Altman vstupujú do priameho boja s firmou Neuralink Elona Muska. A to prostredníctvom nového startupu Merge Labs. Spoločnosť, ktorú Altman spoluzaloží s Alexom Blaniom, sa zameria na vývoj pokročilých rozhraní mozog–počítač, využívajúc aktuálne pokroky v umelej inteligencii a elektronike.

Merge Labs plánuje získať na svoj štart 850 miliónov dolárov, pričom veľká časť investície (okolo 250 miliónov dolárov) má pochádzať z fondu OpenAI Ventures, informuje denník Financial Times.

Altman nebude mať každodennú riadiacu rolu a osobne neinvestuje, pomôže firmu založiť a činí sa pri zháňaní investorov.

Projekt má ambíciu urýchliť príchod takzvaného „merge“ – momentu, keď sa ľudia a stroje plne prepoja, čo Altman predpovedal už v roku 2017.

Rivalita s Muskom, ktorý opustil OpenAI v roku 2018, sa tým prehlbuje. Jeho Neuralink je momentálne líder na trhu, pričom tento rok získal od investorov 650 miliónov dolárov pri svojej deväťmiliardovej hodnote.

Musk niekoľkokrát kritizoval smerovanie OpenAI po svojom odchode, Altman zasa spochybnil reálnosť Muskových sľubov o Neuralinku.

(mja)

  |  

Netanjahu vyzval Iráncov na protesty proti vláde za krízu s vodou a energiou

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu apeloval na obyvateľov Iránu, aby protestovali proti vláde pre nedávne odstávky energie a vody. V online príhovore kritizoval kritický stav zásob pitnej vody a vyprázdňovanie rezervoárov.

Podotkol, že úrady boli nútené zatvoriť viaceré inštitúcie, aby šetrili energiou. Netanjahu prisľúbil, že po „slobodnom“ Iránu izraelskí odborníci poskytnú technológie a know-how na riešenie problémov s vodou.

Vyhlásenie prišlo dva mesiace po skončení 12-dňového konfliktu medzi oboma krajinami. Netanjahu zároveň v utorok vyhlásil, že Izrael umožní Palestínčanom opustiť Pásmo Gazy.

Podľa agentúry AFP Netanjahu opakovane využíva videá adresované občanom štátov v spore s Izraelom, aby ich vyzval k občianskym aktivitám a k zmene.

(tasr, afp, mja)

  |  

Thunbergová chce s desiatkami lodí prelomiť izraelskú blokádu Gazy

Greta Thunbergová po neúspešnej misii do Gazy, pri ktorej doviezla len minimálne množstvo humanitárnej pomoci a bola deportovaná z Izraela, plánuje ďalší pokus, informuje European Conservative.

Tentoraz chce zo Španielska vyplávať s „desiatkami lodí“ v rámci iniciatívy „Global Sumud Flotilla“ s cieľom prelomiť izraelskú blokádu. Do akcie sa má zapojiť viac než 40 krajín, pričom paralelne budú prebiehať demonštrácie po celom svete.

Kritici označujú projekt za sebaprezentáciu, Jerusalem Post a podnikateľ Adam Milstein ho ironicky nazvali „Selfie yacht 2.0“. Pri prvej misii Thunbergová odklonila trasu na „záchranu“ migrantov smerujúcich späť do Líbye, čo vyvolalo obvinenia z pašovania ľudí.

Aktivisti očakávajú, že aj tento pokus zlyhá, no veria, že medzinárodná pozornosť môže ovplyvniť verejnú mienku. Izraelské úrady tvrdia, že sú pripravené na akýkoľvek scenár.

(mja)

  |  

USA a Pakistan plánujú nové stratégie proti hrozbám teroristických skupín

V Islamabade sa uskutočnilo ďalšie kolo americko-pakistanských rokovaní o boji proti terorizmu.

Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí sa obidve krajiny zhodli na kritickej potrebe vypracovať účinné stratégie proti teroristickým hrozbám, medzi ktoré patrí Balúčistanská oslobodzovacia armáda (BLA), odnož Islamského štátu ISIS-Chorásán a Tehreek-e-Taliban Pakistan (TTP).

Rokovania prišli len deň po tom, ako USA zaradili BLA na zoznam zahraničných teroristických organizácií.

Tento krok má posilniť medzinárodnú spoluprácu pri obmedzovaní činnosti skupiny, ktorá je známa ozbrojenými útokmi v pakistanskej provincii Balúčistan.

(reuters, mja)

  |  

Biely dom zmierňuje očakávania od stretnutia Trump–Putin v Anchorage

Donald Trump a Vladimir Putin sa v piatok stretnú v Anchorage na Aljaške, aby rokovali o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine. Podľa hovorkyne Bieleho domu Karoline Leavittovej pôjde o rozhovor medzi štyrmi očami, pričom Trump bude „načúvať“ a snažiť sa získať jasnejší obraz o pozícii Ruska.

Biely dom tým zmiernil očakávania okamžitej dohody o prímerí. Trump pripustil, že riešenie môže zahŕňať územné ústupky z oboch strán, čo však ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmieta s odvolaním sa na ústavu a potrebu priamej účasti Ukrajiny pri akýchkoľvek rokovaniach.

Presný čas stretnutia zatiaľ nebol stanovený a Trump nevylúčil, že by v budúcnosti mohol cestovať do Ruska.

Pred rozhovormi sú podľa agentúry Reuters naďalej nejasné viaceré kľúčové otázky. Trump vyhlásil, že obe strany vojny sa budú musieť vzdať územia.

(tasr, reuters, mja)