Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump: Európski lídri sú skvelí ľudia, ktorí chcú dosiahnuť dohodu

Americký prezident Donald Trump pred plánovaným virtuálnym stretnutím s európskymi lídrami a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vyhlásil, že „Európa chce vidieť uzavretie dohody.“

Samit, ktorý zorganizoval nemecký kancelár Friedrich Merz, sa uskutoční v stredu ako príprava na piatkové osobné rokovanie Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Rokovania sa zúčastnia lídri Francúzska, Spojeného kráľovstva, Talianska, Poľska a Fínska, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte. Zelenskyj sa do diskusie zapojí z Berlína, kam pricestoval osobne.

Témami budú ďalšie kroky voči Rusku, ochrana ukrajinskej suverenity a prípadné podmienky mierových rozhovorov.

Trump zdôraznil, že po stretnutí s Putinom chce Zelenského aj európskych lídrov informovať o možnostiach „férovej dohody“.

(cnn, sie)

Minúta  |  

Rusko kritizuje európske konzultácie o Ukrajine ako bezvýznamné

Rusko v stredu označilo plánované európske diplomatické konzultácie s Ukrajinou za „politicky a prakticky bezvýznamné.“

Tieto konzultácie sú naplánované pred summitom amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške.

Zástupca hovorcu ruského ministerstva zahraničných vecí Alexej Fadejev obvinil Európsku úniu zo sabotovania spoločných úsilia USA a Ruska o ukončenie konfliktu na Ukrajine.

Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz zvolal videokonferenčné rokovania o situácii na Ukrajine, na ktorých sa zúčastnia aj Trump a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý už pricestoval do Berlína.

Diskusie sa okrem iných zúčastnia aj americký viceprezident JD Vance, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, generálny tajomník NATO Mark Rutte a lídri Francúzska, Spojeného kráľovstva, Talianska, Poľska a Fínska.

Hlavnou témou rokovaní bude ďalší tlak na Rusko a otázky týkajúce sa územných nárokov Ruska na Ukrajine. Berlín vopred avizoval, že tieto diskusie majú významný strategický dopad na riešenie konfliktu v regióne.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Zelenskyj vyzýva na tlak proti ruskému „klamstvu“ a ukončenie invázie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas svojho vystúpenia 13. augusta 2025 zdôraznil potrebu koordinovanej spolupráce Ukrajiny a jej spojencov na vyvíjaní tlaku na Rusko s cieľom ukončiť inváziu na Ukrajine.

Zelenskyj varoval pred ruským „klamstvom“ a vyzval, aby sa z úspechov Ukrajiny a partnerov poučili, aby zabránili šíreniu dezinformácií. Vyjadril presvedčenie, že len spoločným úsilím Ukrajina, USA, Európa a ostatné krajiny snažiace sa o mier dokážu prinútiť Rusko k ukončeniu vojny.

Tieto vyhlásenia zazneli pred rokovaniami v Berlíne, kde sa Zelenskyj zúčastní videokonferencie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a ďalšími.

Témou stretnutia bude súčasná situácia na Ukrajine a plánovaný piatkový summit Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Lídri EÚ v Berlíne vyjadrili obavy z „nebezpečenstva zrady záujmov Kyjeva“ pri pokusoch dosiahnuť prímerie bez priaznivých podmienok pre Ukrajinu.

Okrem videokonferencie je plánovaný aj samostatný rokovací blok USA s európskymi lídrami a online stretnutie tzv. „koalície ochotných“, skupiny štátov pracujúcich na podpore Ukrajiny pri prípadnom prímerí.

Zároveň Zelenskyj poďakoval všetkým partnerom, čo pomáhajú Ukrajine v boji a mierovom procese, pričom upozornil, že momentálne nie sú žiadne signály prípravy Ruska na ukončenie vojny.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Poľsko obžalovalo šesticu za sabotáže údajne riadené Ruskom a Bieloruskom

Poľskí prokurátori obžalovali skupinu šiestich osôb zo spáchania trestných činov vrátane sabotáže na objednávku zahraničných tajných služieb.

Podľa hovorkyne vyšetrovateľského úradu skupina uskutočnila sabotážne činy na území Poľska, pričom tieto aktivity vraj boli organizované ruskými a bieloruskými tajnými službami, ktoré vnímajú Poľsko ako cieľ kvôli jeho úlohe pomocného centra pre Ukrajinu.

Moskva aj Minsk takéto obvinenia odmietli.

Vyšetrovací podnet vznikol na základe informácií z vyšetrovania ukrajinského občana, ktorý bol tento rok odsúdený za plánovanie sabotáže v prospech Ruska.

Zhromaždené dôkazy naznačujú, že organizovaná kriminálna skupina pôsobiaca v Poľsku sa zaoberala náborom a organizovaním sabotážnych aktivít pre zahraničné tajné služby, s cieľom vyvolať verejný nepokoj a oslabiť dôveru verejnosti v štátne orgány.

Obžaloba sa týka najmä požiarov skladu paliet v Marki (apríl 2024), pokusu o podpálenie skladu v Gdansku (marec 2024) a útokov na reštauráciu v Gdyni (2023), ktoré mali byť objednané zahraničnými tajnými službami.

Štyri osoby sú obvinené z činov sabotáže na objednávku tajných služieb, pričom skupina čelí aj ďalším obvineniam, vrátane obchodovania so zbraňami a drogami.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Raši chce preveriť údajný britský vplyv na slovenské voľby v roku 2023

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) navrhuje, aby sa podozreniami z údajného ovplyvňovania slovenských parlamentných volieb zo strany Veľkej Británie zaoberal parlamentný zahraničný výbor.

Očakáva, že sa téma dostane na program už na najbližšej schôdzi výboru. Zdôraznil, že akékoľvek zásahy do volieb či kampane sú neprípustné a predstavujú vážne ohrozenie demokracie a suverenity štátu.

Premiér Robert Fico (Smer) ešte koncom júla tvrdil, že britské ministerstvo zahraničných vecí prostredníctvom agentúry platilo influencerov a novinárov s cieľom ovplyvniť voľby v roku 2023 v neprospech Smeru a v prospech hnutia PS.

V utorkovom videu z dovolenky v Chorvátsku skonštatoval, že slovenský parlament by sa mal zaujímať o to, ako britská kampaň pomohla PS a či poskytnuté peniaze neprekročili zákonný limit na výdavky na kampaň.

Líder PS Michal Šimečka tieto vyhlásenia označil za snahu prekryť škandál s tendrom na záchranky. Britské ministerstvo zahraničia tvrdí, že aktivita bola zameraná len na povzbudenie mladých ľudí k účasti vo voľbách.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bratislavské letisko v zimnej sezóne ponúkne 12 nových liniek

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave čaká významný míľnik. Od 14. novembra tu nízkonákladová spoločnosť Wizz Air rozšíri základňu dvomi lietadlami Airbus A321neo s kapacitou 239 sedadiel.

Tento krok prinesie dvanásť nových pravidelných liniek a zvýši ročný počet odbavených cestujúcich približne o milión. Generálny riaditeľ letiska Dušan Novota to označil za najväčšie rozšírenie leteckých liniek v histórii letiska.

Nové spojenia od polovice novembra a decembra povedú do Atén, Alicante, Barcelony, Malagy, Bazileja, Lamezie Terme, Neapola, Palerma, Niša, Plovdivu, Varny a Osla. Už 28. októbra pribudne aj linka do Bukurešti.

Významnou novinkou je aj návrat spojenia so Švajčiarskom, do ktorého sa z Bratislavy lietalo naposledy v roku 2010.

Dve nové lietadlá si vyžiadajú aj 27 až 30 nových zamestnancov. Nárast cestujúcich prinesie pracovné príležitosti i pre Bratislavu v oblasti dopravy, gastra či ubytovacích služieb.

Výkonný riaditeľ Wizz Air Malta Mauro Peneda zdôraznil, že Bratislava je dôležitou súčasťou stratégie spoločnosti na rozširovanie európskej siete destinácií za nízke ceny.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.