Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump vylúčil nasadenie vojakov na Ukrajine, leteckú podporu nevylučuje

NATO plánuje mimoriadne stretnutie vojenských veliteľov, ktoré sa uskutoční v stredu formou videokonferencie. Hlavnou témou budú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu po stretnutí Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom na samite na Aljaške.

O výsledkoch rokovaní bude informovať generál Alexus Grynkewich, ktorý zodpovedá za operácie NATO v Európe. V Bruseli aj Washingtone panuje opatrný optimizmus, no zároveň pretrváva množstvo nejasností – napríklad s ohľadom na konkrétnu podobu záruk či rozsahu podpory USA.

Trump už vylúčil prítomnosť amerických vojakov na území Ukrajiny, no sľubuje pomoc v inej forme.  V utorok Trump uviedol, že súčasťou bezpečnostných záruk pre Ukrajinu by mohla byť letecká podpora USA a nasadenie európskych jednotiek.

Británia oznámila, že takzvaná Koalícia ochotných bude koordinovať ďalšie kroky so Spojenými štátmi. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva, že podmienky záruk by mohli byť vyjasnené do desiatich dní.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Národné parky majú byť životaschopné, nie skanzeny so stratou, tvrdí Taraba

Ministerstvo životného prostredia predstavilo nové návrhy zonácií pre Tatranský národný park (TANAP) a Národný park Nízke Tatry (NAPANT), ktoré majú zabezpečiť funkčný rozvoj týchto území a zároveň chrániť ich najcennejšie lokality.

Podľa ministra Tomáša Tarabu ide o dohodu so samosprávami a miestnymi obyvateľmi, ktorá má nahradiť „nefungujúce skanzeny“ z minulosti. V TANAP-e sa plánuje rozšírenie územia na vyše 74-tisíc hektárov, pričom najprísnejší 5. stupeň ochrany bude platiť na viac než polovici územia.

V NAPANT-e bude najvyšší stupeň ochrany zavedený na vyše 25-tisíc hektároch, no väčšinu plochy bude tvoriť zóna s miernejšou ochranou.

Súčasťou návrhov sú aj programy starostlivosti o územia a nariadenia vlády. Obe zonácie sú momentálne prístupné verejnosti na úradných tabuliach v Prešove a Žiline.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Nobelisti chcú, aby Trump zvýšil tlak na Minsk na prepustenie väzňov

Devätnásť nositeľov Nobelovej ceny vyzvalo amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby naďalej tlačil na Bielorusko na prepustenie približne 1 300 politických väzňov.

V otvorenom liste, ktorý podpísali laureáti mierovej aj literárnej ceny vrátane Svetlany Alexijevičovej, autori oceňujú Trumpov telefonát s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom a nabádajú ho k ďalším krokom.

Trump reagoval po tom, čo mu e-mail zaslal exilový aktivista Dmitrij Bolkunets – v ten istý deň prezident oznámil, že s Lukašenkom diskutoval o oslobodení väzňov. Bolkunets verí, že Trumpova intervencia bola spontánna a vyvíja tlak, ktorému sa Minsk len ťažko ubráni.

Od polovice 2024 Bielorusko postupne prepustilo stovky väzňov, čo analytici vnímajú ako snahu Lukašenka zmierniť izoláciu. Oficiálne však Minsk existenciu politických väzňov popiera.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Izrael skúma návrh prímeria od Hamasu, chce všetkých rukojemníkov

Izrael analyzuje odpoveď Hamasu na návrh prímeria, ktorý zahŕňa 60-dňové zastavenie bojov a prepustenie polovice zvyšných rukojemníkov. Hoci Izrael trvá na oslobodení všetkých 50 rukojemníkov ako podmienke na ukončenie vojny, podľa izraelských zdrojov ide skôr o vyjednávaciu pozíciu než o kategorické odmietnutie návrhu.

Návrh, podporený USA, počíta s výmenou 28 rukojemníkov za 200 palestínskych väzňov a zadržiavaných žien a maloletých. Vojenské operácie však pokračujú, vrátane ofenzívy v meste Gaza, kde podľa miestnych úradov zahynulo ďalších najmenej 20 ľudí.

Zatiaľ čo niektorí tlačia na pokračovanie vojny, v Izraeli narastá tlak verejnosti na dosiahnutie dohody. Hamas deklaroval, že aktuálny návrh vníma ako dočasné riešenie smerujúce k ukončeniu vojny a po prvý raz ho prijal bez ďalších požiadaviek.

Napriek tomu pretrvávajú hlboké rozpory – Izrael trvá na odzbrojení Hamasu a jeho odchode z Gazy, čo islamistická skupina odmieta.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Fidan a Rubio rokovali o mieri na Ukrajine, v Gaze aj situácii v Sýrii

Turecký minister zahraničia Hakan Fidan a americký šéf diplomacie Marco Rubio hovorili telefonicky o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine.

Podľa tureckého ministerstva zahraničných vecí sa venovali aj výsledkom nedávnych rokovaní medzi prezidentmi USA a Ruska na Aljaške a stretnutiu v americkej metropole, kde sa zišli lídri Európy, Ukrajiny a Spojených štátov.

Diskusia sa dotkla aj konfliktu v Pásme Gazy, pričom Fidan vyzval na okamžité prímerie a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci. Témou rozhovoru bola aj aktuálna situácia v Sýrii.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA zvažujú podiel v Inteli, cieľom je záchrana domácej výroby čipov

Americká vláda zvažuje investíciu do spoločnosti Intel s cieľom stabilizovať domácu výrobu čipov, potvrdil minister financií Scott Bessent. Podľa medializovaných informácií by mohlo ísť o kúpu desaťpercentného podielu, pričom detaily ani časový rámec nie sú zatiaľ známe.

Bessent zdôraznil, že aj keby sa investícia zrealizovala, vláda nebude firmy nútiť k nákupom čipov od Intelu.

Vyjadrenie prišlo po tom, čo agentúra Bloomberg odhalila rokovania administratívy prezidenta Donalda Trumpa o vstupe do akcionárskej štruktúry firmy.

Intel sa aktuálne potýka so závažnými problémami – slabý dopyt ho donútil uvažovať o pozastavení výroby a firma zároveň zrušila plánované továrne v Nemecku a Poľsku.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.