Preskočiť na obsah
  |  

Trump chce preveriť múzeá vo Washingtone, kritizuje dôraz na otroctvo

Americký prezident Donald Trump oznámil, že požiadal svojich právnikov, aby preverili washingtonské múzeá, pričom osobitne kritizoval Smithsonov inštitút. Podľa neho sú expozície jednostranne zamerané na negatívne témy, ako otroctvo či sociálne problémy, a chýba im dôraz na úspechy a budúcnosť USA.

Trump na sociálnych sieťach napísal, že múzeá sa „vymkli spod kontroly“ a prezentujú krajinu v negatívnom svetle.

Dodal, že chce použiť rovnaký prístup ako pri tlaku na univerzity a vysoké školy, kde podľa neho dosiahol „veľký pokrok“.

Prezident už v minulosti opakovane kritizoval akademické inštitúcie i kultúrne organizácie za to, že sa podľa neho sústreďujú na chyby minulosti namiesto národných úspechov.

(reuters, mja)

  |  

Costa: Ukrajina potrebuje bezpečnostné záruky aj jasnú cestu do EÚ

Predseda Európskej rady António Costa zdôraznil potrebu urýchliť integračný proces Ukrajiny do EÚ a poskytnúť jej pevné bezpečnostné záruky. Podľa neho je už samotná možnosť bilaterálneho stretnutia prezidentov Zelenského a Putina výrazným pokrokom, ktorý treba premeniť na skutočné rokovania s účasťou Európy a USA.

Costa navrhol, aby bezpečnostné záruky pre Kyjev boli podobné článku 5 NATO, pričom základom by mali zostať posilnené ukrajinské ozbrojené sily.

Upozornil však, že stabilná budúcnosť Ukrajiny nezávisí len od obrany, ale aj od perspektívy prosperity a stability, ktorú by prinieslo členstvo v EÚ.

Podľa Costu je nevyhnutné zachovať tlak na Rusko a pripraviť ďalší balík sankcií. Vyhlásenie prichádza krátko po samite vo Washingtone, na ktorom sa diskutovalo o bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu, a pred stredajším virtuálnym rokovaním náčelníkov generálnych štábov NATO, ktorí sa budú venovať aktuálnemu bezpečnostnému prostrediu.

(tasr, mja)

  |  

SpaceX a ďalšie firmy uspeli, súd zablokoval konania vedené proti nim

Federálny odvolací súd v New Orleans rozhodol v prospech spoločností SpaceX, Energy Transfer a Aunt Bertha a zablokoval konania voči nim vedené Národným úradom pre pracovné vzťahy (NLRB).

Sudcovia označili súčasnú štruktúru úradu za pravdepodobne protiústavnú, keďže jeho členov a administratívnych sudcov nemožno odvolať prezidentom podľa jeho vôle.

Podľa verdiktu to bráni výkonu prezidentskej moci nad výkonnou vetvou. Rozhodnutie je prvým precedensom odvolacieho súdu v tejto otázke a môže ovplyvniť ďalšie prebiehajúce spory. Odvolací súd zároveň potvrdil rozhodnutia nižších súdov v Texase, ktoré už skôr zablokovali prípady voči trom firmám obvineným z porušenia pracovného práva.

NLRB, ktorá je jedinou federálnou agentúrou riešiacou pracovné spory v súkromnom sektore, je momentálne paralyzovaná po tom, ako prezident Donald Trump odvolal členku Gwynne Wilcoxovú – prvý takýto krok v histórii úradu. Agentúra zatiaľ na verdikt nereagovala. Elon Musk, ktorý bol donedávna Trumpovým poradcom, má voči NLRB podanú aj samostatnú žalobu.

(reuters, mja)

  |  

Netanjahu vyzval Macrona, aby do septembra rázne konal proti antisemitizmu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v liste Emmanuelovi Macronovi ostro kritizoval rozhodnutie Francúzska uznať Palestínsky štát. Tvrdí, že takýto krok posilňuje antisemitizmus, oslabuje diplomatické riešenia a vníma ho ako „odmenu za teror Hamasu“.

Podľa neho uznanie štátu Palestína povzbudzuje extrémistov, komplikuje prepúšťanie rukojemníkov a zvyšuje hrozby voči francúzskym Židom. Netanjahu vyzval Macrona, aby sa do 23. septembra – židovského Nového roka – postavil rozhodne proti antisemitizmu.

Francúzsko je jednou z krajín, ktoré sa pridali k rastúcemu zoznamu štátov uznávajúcich Palestínu po vypuknutí vojny v Gaze. Podľa AFP tak urobilo už najmenej 145 krajín vrátane Británie, Kanady či Austrálie. Netanjahu pritom ostro napadol aj austrálskeho premiéra Anthonyho Albaneseho, ktorého označil za „slabého politika, ktorý zradil Izrael“.

Tento konflikt eskaloval po tom, čo Austrália zrušila víza izraelskému politikovi Simchovi Rotmanovi a Izrael následne urobil odvetný krok.

(tasr, mja)

  |  

Britský súd nariadil vysťahovanie migrantov z hotela Bell v Eppingu

Britský okresný súd rozhodol, že žiadatelia o azyl musia byť dočasne presunutí z hotela Bell v meste Epping, ktorý sa stal centrom ostrých protestov. Rozhodnutie prišlo po tom, čo tamojší samosprávny orgán – Epping Forest District Council – podal žalobu proti využívaniu hotela na ubytovanie migrantov.

Sudca Stephen Eyre vydal predbežné opatrenie a nariadil ich odchod najneskôr do 12. septembra, pričom zamietol aj pokus ministerstva vnútra vstúpiť do prípadu. Rezort argumentoval, že hotel je súčasťou kľúčovej infraštruktúry pre ubytovanie žiadateľov o azyl.

Napätie v meste sa vyostrilo po tom, čo jeden etiópsky migrant čelí obvineniam zo sexuálneho útoku. Odvtedy pred hotelom prebiehajú demonštrácie odporcov aj podporovateľov migrantov, pričom polícia eviduje viaceré prípady výtržností.

Vláda premiéra Keira Starmera deklaruje zámer ukončiť využívanie hotelov pre azylantov do roku 2029, no čelí rastúcemu tlaku pre nárast podpory strany Reform UK Nigela Faragea.

(reuters, mja)

  |  

Gröhling: Sulík a jeho hodnoty už nemajú priestor na kandidátke SaS

Predseda SaS Branislav Gröhling v rozhovore pre Aktuality.sk oznámil, že pod jeho vedením už Richard Sulík nebude kandidovať za stranu.

Rozhodnutie zdôvodnil potrebou posunúť SaS ďalej a jasne sa dištancovať od postojov, ktoré spája so Sulíkom i jeho synom Filipom. Gröhling priznal, že o tomto kroku rozhodol už v lete a oznámil ho predsedníctvu.

Podľa neho sa SaS profiluje ako zoskupenie umiernených liberálov a konzervatívcov a chce byť symbolom stability budúcej vládnej koalície. Zdôraznil, že prípadné prepojenie so Sulíkom by brzdilo rast strany a ohrozovalo jej hodnoty.

Gröhling vysvetlil, že jeho rozhodnutie nepustiť Richarda Sulíka na kandidátku strany súvisí s hodnotovými rozdielmi. Zatiaľ čo v ekonomických otázkach vidí priestor na spoluprácu, nemôže akceptovať Sulíkove minulé vyjadrenia – napríklad o Kryme.

Gröhling priznal, že jedinou výraznejšou podporovateľkou Richarda Sulíka v strane zostáva poslankyňa Jana Bittó Cigániková. Dodal, že jej úlohou bude, aby sa sama vysporiadala s touto väzbou.

Gröhling tiež priznal sklamanie z Demokratov po odhalení, že ich členka Andrea Letanovská mala väzby na firmu zapojenú do tendra na záchranky.

Napriek týmto výhradám trvá na tom, že SaS je pripravená hľadať cestu k spolupráci a ponúka stabilný prístup, ktorý by mal viesť k vytvoreniu vlády bez účasti Smeru.

(mja)