Preskočiť na obsah
  |  

Cellforce končí? Porsche sa sťahuje z batériového biznisu pre slabý dopyt

Porsche plánuje výrazné obmedzenie činnosti svojej dcérskej firmy Cellforce, ktorá sa zameriava na vývoj batérií pre elektromobily. Podľa agentúry DPA je ohrozených takmer 200 pracovných miest, pričom úrady práce v Bádensku-Württembersku už boli informované o hromadnom prepúšťaní.

S plánmi bol oboznámený aj regionálny premiér, keďže krajina investovala do výstavby závodu cez verejné financie približne 60 miliónov eur.

Porsche pôvodne predstavilo projekt vysokovýkonných batérií v roku 2021, no aktuálne čelí problémom na trhu s elektromobilmi. Už v apríli automobilka priznala, že pre Cellforce hľadá investorov.

Plánované utlmenie výroby naznačuje, že dôvera v rýchly rast elektromobility začína slabnúť aj medzi poprednými výrobcami.

(tasr, mja)

  |  

Izraelská armáda spustila inváziu do mesta Gaza

Denníku Jerusalem Post to večer potvrdil hovorca armády.

„Naše jednotky už kontrolujú okrajové časti mesta,“ uviedol hovorca armády Efi Defrin. Zároveň oznámil, že armáda rozošle ešte tento týždeň 60-tisíc povolávacích rozkazov a ďalších 20-tisíc budúci týždeň.

Vo svojom vyhlásení Defrin ďalej informoval, že izraelská armáda sa snaží zabezpečiť priestor pre evakuáciu, potravinovú pomoc a zdravotnú starostlivosť pre civilistov z Gazy.

Izraelský bezpečnostný kabinet začiatkom augusta schválil prevzatie kontroly nad mestom Gaza izraelskou armádou. Mnohí spojenci vyzvali Izrael, aby tento úmysel prehodnotil.

Ako však pripomína agentúra Reuters, izraelský premiér Benjamin Netanjahu je pod tlakom ultrapravicových členov svojej koalície, ktorí odmietajú prímerie s palestínskym militantným hnutím Hamas, žiadajú pokračovanie vojny v Pásme Gazy a napokon aj jeho anexiu.

(tasr, est)

  |  

V Seine našli štyri telá, polícia zadržala podozrivého z viacerých vrážd

Francúzska polícia zadržala 24-ročného muža narodeného v Alžírsku, ktorý je podozrivý zo spáchania viacerých vrážd. Jeho zatknutie súvisí s nálezom štyroch tiel v rieke Seina v meste Choisy-le-Roi neďaleko Paríža.

Prokuratúra v Créteil potvrdila, že muž môže byť zadržaný až 96 hodín a je podozrivý z rôznych foriem vraždy. Identita všetkých obetí zatiaľ nie je známa, no jedna z nich zomrela uškrtením, iná mala násilné zranenia.

Prvé telo objavil cestujúci z vlaku 13. augusta, následne hasiči a polícia našli v neďalekom úseku rieky ďalšie tri telá.

Podľa úradov pomalý tok Seiny v tejto oblasti mohol spôsobiť, že telá ostali na jednom mieste. Jedna z obetí bola identifikovaná ako muž vo veku okolo 40 rokov z regiónu Val-de-Marne.

(tasr, mja)

  |  

Litva je pripravená vyslať vojakov do mierovej misie na Ukrajine

Litovský prezident Gitanas Nausėda v stredajšom televíznom rozhovore potvrdil, že jeho krajina je pripravená prispieť vojakmi a vojenskou technikou do prípadnej mierovej misie na Ukrajine.

Informoval, že prípadný rozsah účasti Litvy bude závisieť od rozhodnutia parlamentu. Medzi západnými krajinami sa postupne zintenzívňujú diskusie o možnom vyslaní mierových síl na Ukrajinu – za predpokladu, že dôjde k uzavretiu mierovej dohody medzi Moskvou a Kyjevom.

Nausėda dal jasne najavo, že Litva je pripravená byť aktívnym prispievateľom do medzinárodného úsilia o zabezpečenie stability v regióne po konflikte.

(reuters, mja)

  |  

Bez Ruska nebude mier – Západ vraj ignoruje realitu konfliktu

Rusko varovalo Západ, že snahy zabezpečiť Ukrajine bezpečnostné záruky bez jeho účasti sú „cestou nikam“. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov reagoval na pondelkové stretnutie európskych lídrov s Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským vo Washingtone, počas ktorého sa diskutovalo o budúcich zárukách pre Kyjev.

Lavrov kritizoval Európu za eskaláciu a „neetické pokusy“ ovplyvniť postoj USA. Moskva zároveň odmietla akékoľvek scenáre nasadenia vojsk NATO na Ukrajine.

Lavrov pripomenul, že Rusko podporuje „spoľahlivé“ záruky pre Ukrajinu, pričom poukázal na návrh z Istanbulu z roku 2022, ktorý by Kyjevu poskytol záruky od stálych členov BR OSN – vrátane Ruska.

Ukrajina však tento návrh odmietla, pretože by Moskve umožňoval blokovať vojenskú pomoc. V čase, keď sa Západ snaží nájsť diplomatické východisko z vojny, Lavrov zdôraznil, že ignorovanie Moskvy pri takýchto rokovaniach je nerealistické.

(reuters, mja)

  |  

Spojené štáty zasiahli proti Medzinárodnému trestnému súdu

Spojené štáty rozšírili sankcie voči Medzinárodnému trestnému súdu (ICC), keď v stredu postihli ďalších štyroch sudcov a prokurátorov vrátane zástupcov Francúzska a Kanady. Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio obvinil súd zo zneužívania moci a ohrozenia národnej bezpečnosti USA i Izraela.

Sankcie sa týkajú osôb, ktoré sa podľa USA podieľali na vyšetrovaní občanov týchto krajín bez ich súhlasu. Postihnutí – Kimberly Prostová, Nicolas Guillou, Nazhat Shameem Khan a Mame Mandiaye Niang – čelia zmrazeniu majetku v USA a zákazu obchodovania s americkými subjektmi.

O zákaze vstupu do krajiny sa zatiaľ nerozhodlo. ICC čelí kritike USA najmä pre vyšetrovanie vojnových zločinov Izraela. Trumpova administratíva sankčný mechanizmus voči ICC aktivovala už vo februári.

USA, rovnako ako Izrael a Rusko, nie sú členmi súdu, pretože nepodpísali Rímsky štatút.

(tasr, mja)