Preskočiť na obsah
  |  

Maďarský prezident upravil status o útoku na Mukačevo, čelí kritike

Ruský útok na západ Ukrajiny, vrátane mesta Mukačevo, kde žije maďarská menšina, vyvolal v Maďarsku politickú kontroverziu. Prezident Tamás Sulyok pôvodne vyjadril solidaritu s obeťami a označil útok za ruský, no krátko nato túto časť vymazal.

Jeho krok okamžite vyvolal ostrú reakciu opozície. Líder strany TISZA Péter Magyar označil Sulyoka za „bábkového prezidenta“ a vyzval ministra zahraničia na reakciu voči Rusku. Podobne kriticky sa vyjadrili aj predstavitelia Demokratickej koalície a hnutia Momentum, ktorí spochybnili nezávislosť prezidenta a jeho spôsobilosť vykonávať funkciu. Incident podľa analytikov poukazuje na napätie medzi oficiálnym maďarským postojom k ruskej invázii a tlakom domácej opozície, ktorá volá po jasnom pomenovaní agresora.

Samotný útok spôsobil zranenia a požiar v miestnej továrni, podľa ukrajinských zdrojov išlo o masívny útok s použitím 574 dronov a 40 rakiet.

(tasr, mja)

  |  

Nezamestnanosť mierne stúpa, počet cudzincov však rastie

V júli vzrástol počet nových nezamestnaných, čo analytici pripisujú dovolenkovej sezóne a letnému útlmu. Napriek tomu si viacerí uchádzači dokázali nájsť prácu, najmä v službách, poľnohospodárstve či remeslách. Priemysel čelí slabému dopytu, aj keď dopyt po pracovníkoch mierne ožil.

Viac ako polovicu zamestnávateľov však limituje nízky odbyt, nie nedostatok pracovníkov. Väčšina voľných pozícií je pre kvalifikovaných či nekvalifikovaných pracovníkov a operátorov výroby. Zamestnanosť rastie najmä na západe Slovenska, zatiaľ čo východné a niektoré stredoslovenské regióny hlásia úbytok pracovných miest – najmä Prešovský kraj.

Dovoz pracovnej sily zo zahraničia sa zrýchľuje, pričom na Slovensko prichádzajú ľudia z krajín mimo EÚ ako Filipíny, India či Uzbekistan.

Podľa analytikov by nárast nezamestnanosti mohol byť len dočasný, hoci rizikom zostáva nesúlad medzi ponukou a dopytom na trhu práce – najmä z pohľadu regiónov a kvalifikácie.

(tasr, mja)

  |  

Slováci prichádzajú o úspory cez WhatsApp, Telegram a podvody s kartami

Slovenská sporiteľňa varuje pred novými druhmi finančných podvodov, ktoré sú čoraz sofistikovanejšie. Jeden z nich sa tvári ako ponuka na prácu z domu. Po úvodnom kontakte cez WhatsApp a presmerovaní na Telegram klient dostane „brigádu“ v podobe lajkovania reklám.

Malé odmeny z cudzích účtov vytvárajú ilúziu dôveryhodnosti. Podvodníci následne ponúknu investičnú platformu, kde za každú splnenú úlohu treba zaplatiť – často to končí stratou tisícov eur.

Druhý typ podvodu začína telefonátom s tvrdením o zisku z investícií. Obeti navrhnú inštaláciu aplikácie na vzdialený prístup, vďaka čomu získajú kontrolu nad mobilom. Požadujú priloženie karty, čím získajú jej údaje a často aj PIN.

Takto môžu podvodníci v reálnom čase vyberať peniaze alebo platiť kartou. Priemerná strata obete dosahuje až tritisíc eur.

(tasr, mja)

  |  

Brusel bojuje za nulové clá na víno a liehoviny, USA ustúpili len málo

Európska komisia chce aj naďalej presadzovať výnimku z 15-percentých amerických ciel na dovoz vína a liehovín z EÚ, ktoré platia v rámci novej transatlantickej obchodnej dohody.

Komisár Maroš Šefčovič priznal, že sektor zatiaľ nezískal preferenčný režim, no ubezpečil o pokračujúcom úsilí Bruselu. Súčasné clá môžu výrazne zvýšiť ceny francúzskeho šampanského, talianskeho prosecca či írskej whiskey, pričom sa dotýkajú približne 10 miliárd dolárov ročného dovozu alkoholu.

Zasiahnuté sú značky ako Guinness či Jameson. Obe strany vrátane americkej aj európskej asociácie výrobcov liehovín žiadajú návrat k nulovým clám bez výnimiek. Európska únia už dočasne pozastavila odvetné clá, no výrobcovia žiadajú trvalé riešenie, ktoré by poskytlo istotu pre plánovanie a export.

Výrobcovia upozorňujú, že bez takejto dohody hrozí opätovné zavedenie ciel, čo by mohlo ohroziť pracovné miesta a exportný rast.

(reuters, mja)

  |  

Trump kritizuje Bidena: Ukrajina mala útočiť, nie sa len brániť

Donald Trump ostro kritizoval Joea Bidena za to, že podľa neho neumožnil Ukrajine aktívne útočiť proti Rusku a ponechal ju len v defenzíve. Na sociálnej sieti Truth Social vyhlásil, že takúto vojnu nemožno vyhrať a prirovnal to k športovému tímu, ktorý nesmie útočiť.

Trump zopakoval, že ak by bol prezidentom on, vojna by nikdy nezačala, no zároveň priznal, že riešenie konfliktu je zložitejšie, než si pôvodne myslel.

Bidenova administratíva v novembri 2024 zmenila kurz a povolila Ukrajine používať americké zbrane aj na území Ruska – reakcia na nasadenie severokórejských vojakov.

Trump aktuálne vylučuje vyslanie amerických vojakov na Ukrajinu, ale zvažuje leteckú podporu. V predvolebnej kampani opakovane tvrdil, že ak sa vráti do Bieleho domu, konflikt vyrieši do 24 hodín.

(tasr, mja)

  |  

Severná Kórea skrýva blízko Číny základňu s jadrovými raketami

Severná Kórea vybudovala tajnú raketovú základňu Sinpung-dong len 27 kilometrov od čínskych hraníc, kde podľa analytikov z CSIS môže skladovať až deväť medzikontinentálnych rakiet schopných niesť jadrové hlavice.

Základňa je podľa CNN aktívna už od roku 2014 a zámerne maskovaná vegetáciou. CSIS ju prvýkrát identifikovalo pomocou otvorených zdrojov a upozorňuje, že ide o jednu z 15 až 20 tajných vojenských lokalít v krajine.

Od neúspešného summitu s USA v roku 2019 Pchjongjang intenzívne rozvíja svoj jadrový arzenál, čo podporil aj Kim Čong-un svojou výzvou na jeho rýchlu expanziu. Navyše, po ruskej invázii na Ukrajinu sa vzťahy medzi Severnou Kóreou a Moskvou zintenzívnili.

Podľa juhokórejskej rozviedky KĽDR vyslala do Ruska vyše 10-tisíc vojakov, pričom Washington tvrdí, že výmenou za túto podporu získava technológie v oblasti satelitov a vesmíru.

(tasr, mja)