Preskočiť na obsah
  |  

Saudská Arábia a India ostávajú top odberateľmi ruskej ropnej produkcie

Saudská Arábia a India ostali aj v júli hlavnými odberateľmi ruského vykurovacieho oleja a vákuového plynového oleja (VGO). Saudská Arábia doviezla 1,1 milióna ton, čo predstavuje mierny nárast oproti júnu.

India zaznamenala výrazný skok – medzimesačne zvýšila dovoz o 65 percent na 0,6 milióna ton, čím vykompenzovala júnový prepad. Lacnejší VGO a vykurovací olej sú alternatívou k rope Urals, ktorej zľavy sa v poslednom období zmenšili.

Od zavedenia embarga EÚ na ruské ropné produkty sa Rusko presmerovalo na trhy v Ázii a na Blízkom východe. Medzi ďalších významných dovozcov patria Singapur a Turecko.

Pokiaľ ide o surovú ropu, India ostáva jej najväčším odberateľom, no v júli doviezla o štvrtinu menej než v predchádzajúcom mesiaci.

(tasr, mja)

  |  

Turecko, Katar, Európa? Kyjev hľadá miesto na rokovanie s Putinom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že prebiehajú prípravy na možnosť mierových rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ako potenciálni hostitelia prichádzajú do úvahy Turecko, štáty Perzského zálivu alebo vybrané európske krajiny. Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina je pripravená urobiť maximum pre ukončenie vojny.

Medzitým jeho šéf kancelárie Andrij Jermak spolu s tajomníkom Rady národnej bezpečnosti absolvovali rokovania v Katare s tamojším ministrom obrany.

Hoci Kyjev opakovane prejavuje vôľu rokovať, Moskva zatiaľ nevypracovala konkrétnu agendu. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov sa k možnosti rokovaní vyjadril rezervovane.

(reuters, mja)

  |  

Dlh Ukrajiny rastie. Prekročenie 100 percent HDP je len otázkou času

Ukrajinský verejný dlh na konci júla 2025 dosiahol 186,13 miliardy dolárov, čo predstavuje 7,77 bilióna hrivien. Podľa ministerstva financií sa dlh v priebehu júla zvýšil o 1,3 miliardy dolárov, najmä v dôsledku prílevu zahraničných úverov, informuje agentúra Unian.

Finančný analytik Andrij Ševčišin upozorňuje, že dlh sa mení aj v závislosti od výmenného kurzu, ktorý sa aktuálne posilnil.

Zároveň predpokladá, že prekročenie hranice 100 percent HDP je len otázkou času, keďže značná časť zahraničnej pomoci prichádza formou pôžičiek.

Pripomína však, že vysoký verejný dlh nie je neobvyklý ani pre mnohé vyspelé krajiny, ako Japonsko, USA či Taliansko. Niektoré z týchto pôžičiek Ukrajina spláca len formálne, keďže ich náklady znášajú zahraniční partneri.

(mja)

  |  

Európska únia odmieta Trumpovu kritiku digitálnych pravidiel

Európska komisia odmietla kritiku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý tvrdí, že pravidlá EÚ nespravodlivo poškodzujú americké technologické firmy. Európska komisia trvá na tom, že má suverénne právo regulovať digitálny priestor v súlade s demokratickými hodnotami.

Sporné sú najmä pravidlá Nariadenia o digitálnych trhoch (DMA) a digitálnych službách (DSA), ktoré sprísňujú dohľad nad platformami a umožňujú napríklad zablokovanie používateľov za opakované šírenie nelegálneho obsahu.

Trump pohrozil zavedením ciel voči krajinám, ktoré podľa neho „poškodzujú“ americké firmy. Hovorca EK však tieto obvinenia označil za nepodložené.

Eurokomisár Maroš Šefčovič zároveň uistil, že regulačná autonómia EÚ nie je súčasťou obchodných rokovaní s USA. EÚ už viackrát pokutovala firmy ako Meta či Apple za porušovanie digitálnych pravidiel.

(tasr, mja)

  |  

Farage: Hrozia nepokoje, ak Británia neukončí „inváziu migrantov“

Nigel Farage, líder britskej antiimigračnej strany Reform UK, predstavil plán na masové vyhosťovanie žiadateľov o azyl. Strana chce zrušiť Zákon o ľudských právach, vystúpiť z Európskeho dohovoru o ľudských právach a obísť medzinárodné zmluvy, ktoré bránia deportáciám.

Farage varoval pred "vážnymi občianskymi nepokojmi" a označil migráciu za "inváziu". Jeho návrhy prichádzajú v čase rastúceho napätia v spoločnosti a rekordného počtu žiadostí o azyl.

Reform UK tvrdí, že by v prípade víťazstva deportovala až 600-tisíc migrantov, vrátane žien a detí. Odborníci i politickí oponenti však označujú plán za extrémny a neuskutočniteľný. Kritici varujú, že by to znamenalo návraty do krajín, kde hrozí mučenie.

Farage však tvrdí, že je jediný, kto reaguje na verejné obavy. Premiér Starmer tieto návrhy odmieta a obhajuje legálne reformy a boj proti prevádzačským gangom.

(reuters, mja)

  |  

Izraelský útok zabil novinárov v Gaze. Armáda hovorí o tragickom omyle

Izraelská armáda priznala, že pondelkový útok na nemocnicu Nasser v pásme Gazy, pri ktorom zahynulo minimálne 20 ľudí vrátane piatich novinárov, bol pravdepodobne omyl.

Podľa predbežného vyšetrovania identifikovali vojaci kameru, ktorú mali umiestniť militanti Hamasu na sledovanie pohybu izraelských jednotiek. Útok zasiahol aj reportérov pracujúcich pre Reuters, AP či Al Jazeeru.

Premiér Benjamin Netanjahu vyjadril po incidente „hlbokú ľútosť“ a označil udalosť za „tragické zlyhanie“.

Incident vyvolal medzinárodnú pozornosť a ďalšiu vlnu kritiky voči izraelskej vojenskej stratégii v hustej civilnej infraštruktúre pásma Gazy.

(reuters, mja)