Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moldavsko má otvorené dvere do EÚ, Berlín podporí rokovania

Nemecký kancelár Friedrich Merz počas návštevy Moldavska vyhlásil, že krajina má otvorené dvere do Európskej únie. Vyhlásenie prišlo deň pred začiatkom predvolebnej kampane pred septembrovými voľbami.

Merz, spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a poľským premiérom Donaldom Tuskom, vyjadril podporu Kišiňovu a prisľúbil pomoc pri obrane proti ruským hybridným útokom.

Berlín podľa Merza urobí všetko pre to, aby na jeseň otvoril prvú kapitolu prístupových rokovaní. Lídrov EÚ znepokojuje rastúci vplyv ruskej propagandy v regióne.

Macron sa ohradil voči tvrdeniam Kremľa a zdôraznil, že EÚ rešpektuje suverenitu každého štátu, na rozdiel od Ruska, ktoré šíri klamstvá a destabilizuje región.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Šimečka: Vláda bez Matoviča je reálnejšia a stabilnejšia

Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska v rozhovore pre agentúru SITA povedal, že si vie predstaviť stabilnú vládu so SaS, KDH a Demokratmi, pokiaľ sa dostanú do parlamentu.

Hnutie Slovensko Igora Matoviča z tejto rovnice vylučuje pre negatívnu skúsenosť z rokov 2020 až 2023. Podľa Šimečku by prítomnosť Matoviča stabilitu vlády ohrozila, hoci proti politikom z hnutia Slovensko osobne nič nemá.

"Je mi to ľúto, pretože keby sme mali istotu, že vláda aj s hnutím Igora Matoviča by fungovala dobre, bola by stabilná a presadzovala by program, tak by to bolo najjednoduchšie a najlepšie,“ povedal Šimečka.

Prieskumom, ktoré naznačujú, že bez matovičovcov by opozícia nemala väčšinu, neprikladá veľkú váhu a verí v pozitívny volebný trend pre opozíciu.

(mja)

Minúta  |  

Ukrajina verí, že Poľsko bude naďalej financovať Starlink na fronte

Ukrajinský vicepremiér Mychajlo Fedorov verí, že sa nájde riešenie na pokračovanie poľského financovania 30-tisíc satelitných systémov Starlink, ktoré Ukrajina využíva na frontovej línii.

Poľsko je ich najväčším donorom, no nedávne veto prezidenta Karola Nawrockého môže ohroziť túto podporu. Zákon, ktorý vetoval, mal okrem iného poskytovať právny základ aj pre financovanie Starlinku.

Napriek tomu Fedorov očakáva, že sa situácia vyrieši. Ukrajina medzitým pracuje na vlastnej internej sieti ako záložnej možnosti v prípade výpadkov Starlinku, ktoré už viackrát ovplyvnili vojenské operácie.

Prezidentov návrh zákona, ktorý by mohol obnoviť financovanie, má parlament posúdiť do konca budúceho mesiaca.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko predlžuje zákaz vývozu benzínu aspoň do konca septembra

Ruská vláda predĺžila zákaz vývozu benzínu do 30. septembra. Opatrenie sa bude týkať všetkých subjektov, no od 1. októbra budú mať výrobcovia palív výnimku.

Pre ostatné subjekty zostane zákaz v platnosti až do 31. októbra. Moskva týmto krokom reaguje na nedostatky pohonných látok, ktoré sa v niektorých regiónoch krajiny objavili po sérii ukrajinských útokov na ropné rafinérie.

Situáciu zhoršuje aj vysoký sezónny dopyt po benzíne zo strany poľnohospodárov a vodičov. Spotreba pohonných látok stúpa v lete v dôsledku poľnohospodárskych prác a dovolenkovej sezóny.

Ruské obmedzenia môžu ovplyvniť ceny benzínu najmä v ázijských a afrických krajinách. V roku 2023 Rusko vyviezlo viac než 5 miliónov ton benzínu, najmä do Afriky a Strednej Ázie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

EÚ podľa Meloniovej slabne, demokraciu ohrozujú cynické autokracie

Talianska premiérka Giorgia Meloniová ostro kritizovala EÚ za strácajúcu sa konkurencieschopnosť a varovala pred jej rastúcou bezvýznamnosťou na geopolitickej scéne.

V prejave v meste Rimini upozornila, že Únia nedokáže adekvátne reagovať na výzvy zo strany Číny a Spojených štátov, čo oslabuje jej pozíciu v globálnom meradle.

Meloniová pritom zdôraznila, že takéto varovania vyslovovala už dávnejšie, a upozornila aj na riziko, ktoré predstavujú „cynické autokracie“ ohrozujúce demokratické hodnoty.

Pridala sa tak k podobným výhradám bývalého šéfa ECB Maria Draghiho. Vyzvala EÚ, aby sa vrátila k svojim koreňom a hodnotám. Od roku 2022 vedie Meloniová taliansku vládu ako líderka strany Bratia Talianska.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izrael žiada OSN o stiahnutie správy o hladomore v Gaze

Izrael vyzval OSN podporovaný orgán IPC, aby stiahol svoju správu, ktorá označila situáciu v Gaze za hladomor. Podľa izraelského ministerstva zahraničia je dokument politicky motivovaný a nepravdivý.

Generálny riaditeľ Eden Bar Tal dokonca pohrozil, že Izrael zverejní dôkazy o údajnej zaujatosti IPC, ak správa nebude stiahnutá.

Izraelský premiér Netanjahu správu odmietol s tým, že Izrael „nemá politiku vyhladovávania, ale predchádzania hladu“. Správa IPC tvrdí, že viac ako pol milióna ľudí čelí katastrofálnemu hladu a situácia sa môže ešte zhoršiť.

OSN obviňuje Izrael z blokovania humanitárnej pomoci. Palestínske územie čelí dôsledkom takmer dvojročnej izraelskej vojenskej ofenzívy, ktorá si podľa miestnych úradov vyžiadala vyše 61-tisíc obetí. Izrael argumentuje, že koná v sebaobrane po útoku Hamasu v októbri 2023.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.