Preskočiť na obsah
  |  

Turecká „Oceľová kupola“ má chrániť vzdušný priestor a vzbudiť rešpekt

Turecko oficiálne predstavilo a odovzdalo svojej armáde nový systém protivzdušnej obrany s názvom „Oceľová kupola“, ktorý má výrazne posilniť obranné schopnosti krajiny. Prezident Recep Tayyip Erdogan počas slávnosti v spoločnosti Aselsan oznámil, že systém pozostáva zo 47 špecializovaných vozidiel v hodnote 460 miliónov dolárov.

Podľa Erdogana ide o kľúčový bod zlomu v tureckej bezpečnostnej politike. Projekt inšpirovaný izraelskou „Železnou kupolou“ má za cieľ ochrániť turecký vzdušný priestor prostredníctvom viacvrstvovej obrany.

Erdogan zdôraznil, že regionálne konflikty ukázali nutnosť vyvíjať vlastné technológie a byť pripravený čeliť moderným hrozbám.

Systém má podľa neho priniesť Turecku vyššiu bezpečnostnú suverenitu a posilniť jeho pozíciu na medzinárodnej scéne.

(tasr, mja)

  |  

Ruská ekonomika rastie len mierne, inflácia sa výrazne zrýchľuje

Ruská ekonomika v období január až júl 2025 vzrástla medziročne o 1,1 percenta, pričom samotný júl zaznamenal spomalenie rastu HDP na 0,4 percenta oproti júnovému jednému percentu.

Vyplýva to z predbežných údajov ruského ministerstva hospodárskeho rozvoja, ktoré sa odvoláva na štatistiky Rosstatu.

Pokles dynamiky rastu v letných mesiacoch naznačuje spomalenie ekonomickej aktivity. Zároveň Rosstat informoval o medziročnej inflácii, ktorá v auguste (do 25. dňa) dosiahla 8,46 percenta.

To podľa analytikov signalizuje výrazné inflačné tlaky, ktoré môžu ďalej ohrozovať kúpnu silu obyvateľstva a celkovú stabilitu trhu.

(tasr, mja)

  |  

Policajt si podal ruku s hajlujúcim, aby upokojil situáciu, tvrdí Lučenec

Mesto Lučenec preverilo zásah mestskej polície počas incidentu, pri ktorom počas verejného podujatia Lučenecké hodovanie napadli aktivistu Martina Landla. Ten upozornil skupinu mužov na údajné hajlovanie, čo vyústilo do slovných útokov a vyhrážok.

Po príchode polície ho fyzicky napadli dvaja muži, keď si ich chcel odfotografovať. Podľa Landla jeden z mestských policajtov na mieste podal útočníkovi ruku.

Radnica to vysvetlila ako gesto na upokojenie situácie a tvrdí, že v tom momente policajt nepoznal identitu dotyčného. Mesto zároveň informovalo, že prijalo interné opatrenia a stojí za ľuďmi, ktorí sa postavia proti nenávisti a extrémizmu.

Polícia začala dve trestné stíhania a preverí aj zákrok hliadky, hoci zatiaľ vyhodnotila ich postup ako zákonný.

(tasr, mja)

  |  

Moldavsko má otvorené dvere do EÚ, Berlín podporí rokovania

Nemecký kancelár Friedrich Merz počas návštevy Moldavska vyhlásil, že krajina má otvorené dvere do Európskej únie. Vyhlásenie prišlo deň pred začiatkom predvolebnej kampane pred septembrovými voľbami.

Merz, spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a poľským premiérom Donaldom Tuskom, vyjadril podporu Kišiňovu a prisľúbil pomoc pri obrane proti ruským hybridným útokom.

Berlín podľa Merza urobí všetko pre to, aby na jeseň otvoril prvú kapitolu prístupových rokovaní. Lídrov EÚ znepokojuje rastúci vplyv ruskej propagandy v regióne.

Macron sa ohradil voči tvrdeniam Kremľa a zdôraznil, že EÚ rešpektuje suverenitu každého štátu, na rozdiel od Ruska, ktoré šíri klamstvá a destabilizuje región.

(tasr, mja)

  |  

Šimečka: Vláda bez Matoviča je reálnejšia a stabilnejšia

Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska v rozhovore pre agentúru SITA povedal, že si vie predstaviť stabilnú vládu so SaS, KDH a Demokratmi, pokiaľ sa dostanú do parlamentu.

Hnutie Slovensko Igora Matoviča z tejto rovnice vylučuje pre negatívnu skúsenosť z rokov 2020 až 2023. Podľa Šimečku by prítomnosť Matoviča stabilitu vlády ohrozila, hoci proti politikom z hnutia Slovensko osobne nič nemá.

"Je mi to ľúto, pretože keby sme mali istotu, že vláda aj s hnutím Igora Matoviča by fungovala dobre, bola by stabilná a presadzovala by program, tak by to bolo najjednoduchšie a najlepšie,“ povedal Šimečka.

Prieskumom, ktoré naznačujú, že bez matovičovcov by opozícia nemala väčšinu, neprikladá veľkú váhu a verí v pozitívny volebný trend pre opozíciu.

(mja)

  |  

Ukrajina verí, že Poľsko bude naďalej financovať Starlink na fronte

Ukrajinský vicepremiér Mychajlo Fedorov verí, že sa nájde riešenie na pokračovanie poľského financovania 30-tisíc satelitných systémov Starlink, ktoré Ukrajina využíva na frontovej línii.

Poľsko je ich najväčším donorom, no nedávne veto prezidenta Karola Nawrockého môže ohroziť túto podporu. Zákon, ktorý vetoval, mal okrem iného poskytovať právny základ aj pre financovanie Starlinku.

Napriek tomu Fedorov očakáva, že sa situácia vyrieši. Ukrajina medzitým pracuje na vlastnej internej sieti ako záložnej možnosti v prípade výpadkov Starlinku, ktoré už viackrát ovplyvnili vojenské operácie.

Prezidentov návrh zákona, ktorý by mohol obnoviť financovanie, má parlament posúdiť do konca budúceho mesiaca.

(reuters, mja)