Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ podmieňuje návrat ruských aktív platbou za vojnové škody na Ukrajine

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová vyhlásila, že nie je možné uvažovať o vrátení zmrazených ruských aktív, pokiaľ Moskva nezaplatí reparácie za škody spôsobené vojnou na Ukrajine.

Vyhlásenie zaznelo pred stretnutím ministrov zahraničných vecí Únie v Kodani. Podľa Kallasovej by v prípade prímeria alebo mierovej dohody nedávalo zmysel, aby EÚ uvoľnila majetok, ak Rusko nenesie zodpovednosť a neodškodní Ukrajinu.

Únia zmrazila ruské aktíva v hodnote desiatok miliárd eur a vedie diskusie o ich možnom využití na obnovu Ukrajiny. Téma reparácií je však citlivá a spojená s otázkou medzinárodného práva a budúcich mierových rokovaní.

Kallasová vyhlásením naznačila, že Únia nebude ustupovať, kým Moskva neprevezme finančnú zodpovednosť.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Biely dom odmieta kritiku mandátu Witkoffa v mierových rokovaniach

Biely dom ostro reagoval na kritiku spravodajského portálu Politico, ktorý spochybnil schopnosti osobitného vyslanca prezidenta Trumpa Steva Witkoffa pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Viceprezident JD Vance označil článok za „operáciu zahraničného vplyvu“ a tvrdí, že ide o pokus podkopať dôveryhodnosť administratívy.

Politico citovalo nemenované zdroje, podľa ktorých Witkoffova „neskúsenosť prerážala“ v rozhovoroch s Vladimirom Putinom. Kritiku podporili aj ďalší predstavitelia USA, ktorí poukázali na vlastníctvo portálu nemeckou spoločnosťou Axel Springer.

Zároveň však nepredložili dôkazy o zásahu cudzej moci. Napätie sa zvyšuje aj na medzinárodnej úrovni – Berlín a Paríž prejavujú pochybnosti o efektivite Trumpovho mierového úsilia.

Witkoff, pôvodne realitný magnát bez diplomatickej skúsenosti, už absolvoval niekoľko rokovaní v Moskve a najnovšie sa stretol s ukrajinskými predstaviteľmi v New Yorku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Vatikán bude hostiť LGBTQ púť, počas ktorej predstavia dúhový kríž

Vatikán 5. septembra privíta medzinárodné stretnutie s názvom „Počúvanie skúseností LGBTQ katolíkov“. Podujatie organizujú talianske a americké kresťanské skupiny a jeho súčasťou bude modlitebná vigília v rímskom kostole Gesù, púť k Svätej bráne Baziliky sv. Petra a predstavenie symbolického „dúhového kríža“.

Vatikán vo svojom stanovisku informoval, že ide o otvorenú púť, ktorá je prístupná všetkým skupinám. Zdôraznil, že nepodporuje oficiálne žiadne konkrétne hnutie, čím sa snaží vyhnúť priamemu konfliktu s tradičnou doktrínou, píše portál InfoVaticana.

Podujatie však vyvoláva vášnivé diskusie. Zástancovia hovoria o geste otvorenosti, dialógu a pastorálnej blízkosti. Naopak, kritici varujú, že ide o ideologickú manipuláciu so symbolmi viery a o ďalší krok k oslabeniu katolíckej identity, keďže Pride a jeho symboly sú v priamom rozpore s učením cirkvi o manželstve a sexualite.

Významnú úlohu zohráva jezuitský kňaz James Martin, známy svojím priaznivým postojom k LGBT komunitám. Jeho angažovanosť vyvoláva v konzervatívnych kruhoch obavy, že sa do cirkvi vnucuje agenda, ktorá nahrádza evanjelium kultúrnymi trendmi.

(mja)

Minúta  |  

Meno Mohammed je na vrchole zoznamu príjemcov dávok v Nemecku

Nemecké štatistiky o poberateľoch sociálnych dávok vyvolali v krajine novú vlnu debaty o migrácii a integrácii. Po parlamentnej interpelácii poslanca AfD Reného Springera sa ukázalo, že najčastejším krstným menom medzi príjemcami dávky je „Mohammed“ so všetkými jeho pravopisnými variantami, informuje European Conservative.

Celkovo ich bolo takmer 40-tisíc, čo výrazne prekonalo mená ako Michael či Ahmad. Približne 48 percent z viac než 5,4 milióna poberateľov dávok v roku 2024 boli cudzinci. AfD obvinila vládu z utajovania údajov a opäť žiada, aby na dávky mali nárok len nemeckí občania.

Zároveň upozornila, že 23 z 50 najčastejších mien naznačuje migračné pozadie. Úradníci síce tvrdia, že meno neodzrkadľuje národnosť, no debatu to neupokojilo.

Zaujímavosťou je, že meno Mohammed bolo v roku 2024 najpopulárnejším pre novorodencov v troch spolkových krajinách a celkovo sa vyšvihlo na 11. miesto v rebríčku.

(mja)

Minúta  |  

Kim Čong-un sa stretol s rodinami padlých vojakov bojujúcich za Rusko

Severokórejský líder Kim Čong-un sa stretol s rodinami vojakov, ktorí zahynuli počas bojov na strane Ruska na Ukrajine, a vyjadril im sústrasť. Stretnutie nasledovalo po verejnej ceremónii, kde vyznamenali vojakov, ktorí sa vrátili z frontu.

Kim podľa štátnej agentúry KCNA vyhlásil, že sa chcel osobne prihovoriť rodinám všetkých padlých, aby zmiernil ich bolesť. Zároveň oznámil výstavbu pamätníka v Pjongčangu a zriadenie novej ulice venovanej týmto rodinám.

Prisľúbil tiež štátnu podporu deťom padlých vojakov, ktorých majú vychovávať ako „verných a statočných bojovníkov“.

Hoci Severná Kórea oficiálne nepotvrdila počty obetí, Južná Kórea odhaduje, že ich padlo asi 600. Podľa spravodajských služieb KĽDR vyslala do Ruska vyše 10-tisíc vojakov a poskytla aj vojenské vybavenie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Putin mieri do Číny, čakajú ho samit aj vojenská prehliadka v Pekingu

Na prahu štvordňovej návštevy Číny ruský prezident Vladimir Putin kritizoval západné sankcie, ktoré podľa neho ničia ruskú ekonomiku. V rozhovore pre čínsku agentúru Sin-chua zdôraznil, že Rusko a Čína spoločne odmietajú „diskriminačné“ obchodné obmedzenia.

Putin sa najprv zúčastní na samite Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO), následne bude rokovať s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu a zúčastní sa aj na vojenskej prehliadke k výročiu konca druhej svetovej vojny.

Bilaterálny obchod medzi Moskvou a Pekingom dosiahol v roku 2024 rekordných 245 miliárd dolárov a väčšinu transakcií uskutočňujú v rubľoch a jüanoch. Putin zdôraznil rastúci export energií, potravín a automobilov medzi oboma krajinami.

Západ obviňuje Čínu z podpory ruskej agresie voči Ukrajine, čo Peking odmieta. Putin a Si deklarovali v roku 2022 strategické partnerstvo „bez limitov“ a od tej doby sa stretli už viac než 40-krát.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.