Preskočiť na obsah
  |  

Poľsko, Fínsko a Pobaltie žiadajú EÚ o ďalšie financie na ochranu hraníc

Poľsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva a Estónsko spoločne požiadali Európsku komisiu (EK) o dodatočné financovanie na posilnenie ochrany svojich východných hraníc.

V liste adresovanom výkonnej podpredsedníčke EK Henne Virkkunenovej a eurokomisárovi pre vnútorné veci Magnusovi Brunnerovi upozornili na nárast hybridných hrozieb, ktorým čelia.

Tieto krajiny informujú, že ich hranice sa stali „cvičiskom“ novodobých foriem hybridnej vojny, ktoré zahŕňajú zneužívanie migrantov ako politického nástroja, kybernetické útoky, sabotáže na infraštruktúre, narušenie vzdušného priestoru a dokonca použitie výbušných dronov v blízkosti civilných oblastí.

Ministri konštatujú, že predchádzajúca podpora z EÚ už pomohla zlepšiť ochranu, no aktuálna situácia si vyžaduje ďalšie investície. Financie chcú použiť na moderné technológie, ako napríklad vzdušný monitoring, drony a systémy na likvidáciu nepriateľských bezpilotných zariadení.

Zdôrazňujú, že ide nielen o národnú bezpečnosť, ale aj o ochranu celého schengenského priestoru. Tento spoločný apel podpisujú ministri vnútra všetkých piatich štátov ako signál rastúcej potreby jednotnej európskej reakcie na nové bezpečnostné výzvy.

(tasr, mja)

  |  

Žltačka typu A sa opäť šíri v okrese Rožňava, hlásia nákazu u detí

Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Rožňave zaznamenal nové ohnisko vírusovej hepatitídy typu A (VHA) v obci Krásnohorské Podhradie. Ochorenie sa objavilo koncom augusta a zasiahlo tri deti vo veku do desať rokov, pričom ide o lokalitu s nízkym hygienickým štandardom bývania.

Úrad okamžite nariadil lekársky dohľad a očkovanie všetkým úzkym kontaktom infikovaných osôb v rodine, aby zabránili ďalšiemu šíreniu choroby.

Najnovšie ohnisko je tento rok už štvrtým v okrese Rožňava. Prvé prípady sa objavili začiatkom apríla v meste Dobšiná, kde evidujú 54 prípadov. Následne sa choroba rozšírila aj do obce Kobeliarovo a neskôr aj do samotnej Rožňavy.

Hepatitída typu A je vírusové ochorenie pečene, ktoré sa najčastejšie prenáša priamym kontaktom s infikovanou osobou. Prvé príznaky pripomínajú chrípku, neskôr sa môže objaviť žltačka. Ochorenie môže mať vážne následky, preto zdravotnícke orgány vyzývajú na zvýšenú opatrnosť.

(tasr, mja)

  |  

Zelenskyj žiada tvrdšie sankcie: cieľom musia byť ropa, plyn a banky

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyzval Spojené štáty, Európu a celý svet na rozhodné kroky proti Rusku, ktoré pokračuje v špeciálnej vojenskej operácii. Reagoval tak na ďalšie masívne nočné útoky najmä v Záporožskej oblasti.

Zelenskyj apeloval na zavedenie prísnych ciel pre krajiny, ktoré kupujú ruskú ropu a plyn, čím podľa neho nepriamo podporujú vojnu - hoci nemenoval Čínu či Indiu, zjavne na ne narážal. Zároveň žiada ďalšie sankcie voči ruskému bankovému a energetickému sektoru.

Podľa neho Moskva zneužíva diplomatické prípravy na ďalšiu eskaláciu a ignoruje politické vyhlásenia.

Stretnutie s ruským prezidentom Putinom, o ktoré sa snaží Donald Trump, podľa Kyjeva stále nie je isté, pričom Rusko trvá na rokovaniach expertov ešte pred samotným samitom.

(tasr, mja)

  |  

USA vyslali raketový krížnik do Karibiku v rámci protidrogovej operácie

Americký raketový krížnik USS Lake Erie v piatok večer preplával Panamským prieplavom z Tichého oceánu do Karibiku. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa nasadzuje vojenské lode k venezuelskému pobrežiu v rámci protidrogovej operácie.

USA zatiaľ oficiálne nehovoria o vojenskej invázii, no rétorika voči venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi zostáva ostrá – Washington ho považuje za nelegitímneho lídra a obviňuje ho z vedenia drogového kartelu.

V reakcii na americké kroky Maduro vyslal 15-tisíc vojakov k hranici s Kolumbiou, pričom tamojší prezident naznačil možnú podporu v prípade útoku na Venezuelu.

Biely dom aj Pentagón potvrdzujú pripravenosť použiť všetky dostupné prostriedky proti drogovým kartelom, ktoré podľa USA ohrozujú bezpečnosť Spojených štátov. Za Madurovo zadržanie ponúkli Američania odmenu 50 miliónov dolárov.

(tasr, mja)

  |  

Parlament aj Prezidentský palác otvorili brány pre verejnosť

V sobotu sa koná Deň otvorených dverí Národnej rady SR, počas ktorého môžu občania diskutovať s poslancami a zdieľať svoje názory. Predseda parlamentu Richard Raši v otváracom príhovore zdôraznil, že takáto výmena názorov môže ovplyvniť zákonodarný proces.

Deň otvorených dverí sa koná nielen v hlavnej budove parlamentu, ale aj v celom areáli Bratislavského hradu.

Raši vyzdvihol aj význam štátnych symbolov, ktoré podľa neho predstavujú odkaz minulosti a záväzok do budúcnosti.

Podujatie má podľa neho prispieť k lepšiemu pochopeniu fungovania demokracie. Do programu sa zapojil aj Prezidentský palác a pre verejnosť je pripravený pestrý sprievodný program.

(tasr, mja)

  |  

Školský rok prináša zmeny, stovky škôl začnú učiť podľa novej koncepcie

Približne polovica slovenských základných škôl začne od nového školského roka učiť podľa nového štátneho vzdelávacieho programu. Ide o súčasť kurikulárnej reformy, ktorú minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) označil za pozitívne vnímanú učiteľmi aj školami.

Reformu od roku 2026/2027 povinne prevezmú všetky školy. Nový systém rozdeľuje prvý stupeň na dva cykly a kladie dôraz na rozvoj kompetencií, kritické myslenie a praktické zručnosti.

Výzvou zostávajú malotriedky, ktoré si budú musieť zvoliť, či končia vzdelávanie v 3. alebo 5. ročníku. Minister tiež upozorňuje na odlišnosti pri zavádzaní zmien na druhom stupni, kde deti učí viacero pedagógov.

Reforma má pomôcť lepšie pripraviť žiakov na výzvy 21. storočia. Podporu školám poskytujú aj regionálne centrá a Národný inštitút vzdelávania.

(tasr, mja)