Preskočiť na obsah
  |  

Francúzsko vydalo zatykače na Asada za smrť novinárov v Homse

Francúzsko vydalo zatykače na Bašára Asada a šesť ďalších predstaviteľov sýrskeho režimu v súvislosti s útokom na mesto Homs v roku 2012, pri ktorom zahynuli dvaja novinári – Marie Colvinová a Rémi Ochlik. Vyšetrovanie ukazuje na zámerný útok na tlačové stredisko, ktorého cieľom bolo umlčať zahraničných novinárov a obmedziť informovanie o zločinoch režimu.

Asad, ktorý utiekol do Ruska po svojom zosadení, je teraz podozrivý zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Zatykače sa týkajú aj jeho brata a ďalších vysokopostavených veliteľov sýrskej armády a bezpečnostných služieb.

Prípad označili francúzski právnici za prelomový krok smerom k spravodlivosti. Podľa FIDH boli novinári v Homs zámerne terčom bombardovania. Útok mal podľa právnikov jasný cieľ – zastrašiť médiá.

Prípad pripomína aj osobný príbeh Marie Colvinovej, známej reportérky, ktorej život a kariéra boli zobrazené vo filme „Súkromná vojna“.

(tasr, mja)

  |  

Andrej Babiš po útoku: Verím, že politické spory budeme riešiť vo voľbách

Český expremiér Andrej Babiš vo videu vyzval svojich priaznivcov, aby sa už nikdy neopakovali útoky na politikov.

Deň po útoku, ktorého terčom sa stal on sám na jednom zo svojich predvolebných mítingov, vyjadril nádej, že všetky rozhodnutia a spory budú riešiť výhradne prostredníctvom volieb a nie násilím.

Zdôraznil dôležitosť demokratických princípov a potrebu rešpektovať výsledky volebných procesov ako základ fungujúcej spoločnosti. Babiš tiež upozornil na nutnosť pokojnej a civilizovanej politickej debaty, ktorá vedie k riešeniam a neeskaluje napätie.

Svojich podporovateľov vyzval k zodpovednosti a pokoju vo vyjadreniach aj konaní, aby vytvorili zdravý politický dialóg, v ktorom rozdielne názory budú rešpektovať. Verí, že jedine prostredníctvom demokratických nástrojov môžu občania rozhodovať o budúcnosti krajiny.

(sie)

  |  

Na Slovensko dovezú vakcíny na nový variant ochorenia COVID-19

Vakcíny na nový variant ochorenia COVID-19 dovezú na Slovensko v presne stanovených termínoch, a to v druhej polovici septembra a následne aj počas októbra. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR.

„Všetkých občanov ubezpečujeme, že vakcín bude dostatok a každý, kto sa bude chcieť dobrovoľne dať zaočkovať, bude mať počas hlavnej očkovacej sezóny túto možnosť,“ priblížila hovorkyňa rezortu zdravotníctva Veronika Daničová.

Vláda SR ešte v apríli poverila ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas), aby do predloženia výsledkov analýzy mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19 zastavil odoberanie ďalších vakcín.

Slovenská akadémia vied (SAV) 30. júna informovala, že analýzu dokončila. Výsledky podľa SAV ukázali, že vakcíny obsahujú iba nepatrné množstvá molekúl DNA, hlboko pod schválenými hodnotami.

Vláda o analýze zatiaľ nerokovala, podľa premiéra Roberta Fica (Smer) sa nedostane do programu schôdzí vlády ani tento týždeň.

(lud)

  |  

Federálny súd zablokoval nasadenie vojakov v Kalifornii, Trump sa bráni

Trumpova administratíva čelí federálnej žalobe v Kalifornii za nelegálne použitie vojenských jednotiek v Los Angeles, ktoré podľa guvernéra Gavina Newsoma porušilo zákon obmedzujúci nasadenie federálnych vojakov pri domácom presadzovaní práva z roku 1878.

Trump nariadil vyslať štyritisíc príslušníkov Národnej gardy a 700 námorníkov na pomoc pri raziách proti nelegálnym imigrantom, čo vyvolalo odpor miestnych úradov.

Sudca Charles Breyer vo svojom rozhodnutí uviedol, že použitie vojakov na vytyčovanie bezpečnostných obvodov, blokovanie dopravy a zatýkanie civilistov predstavuje porušenie tohto zákona.

Administratíva sa bráni tvrdením, že prezident má výnimku podľa ústavy na ochranu federálneho majetku a osôb.

Žaloba zdôrazňuje, že vojenská prítomnosť bola nad rámec ochrany a zasahovala do civilnej polície, čo podľa žalobcu predstavuje nebezpečný precedens.

Sudca sa vyjadril, že má obavy z chýbajúcich limitov v rozhodovaní centrálnej prezidentskej administratívy o nasadení armády pri zabezpečovaní verejnej bezpečnosti.

(reuters, sie)

  |  

Pellegrini víta rokovania Fica s Putinom, Zelenským a Si Ťin-pchingom

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini schvaľuje akékoľvek diplomatické rokovania na najvyššej úrovni, ktoré môžu prispieť k obnove dialógu a následne aj k ukončeniu vojenského konfliktu na Ukrajine, uviedla v oficiálnom stanovisku kancelária hlavy štátu.

„Sériu rokovaní, ktoré absolvuje predseda vlády SR s Vladimirom Putinom, čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, vníma prezident SR ako prejav snahy o medzinárodný dialóg, ktorý napokon môže priviesť znepriatelené strany za rokovací stôl s cieľom ukončiť vojnové utrpenie,“ dodala kancelária.

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) v utorok počas stretnutia s Putinom kritizoval útoky Ukrajiny na energetickú infraštruktúru, vyjadril nepochopenie pre niektoré rozhodnutia Európskej únie a zároveň podporu normalizácii vzťahov medzi Slovenskom a Ruskom.

O útokoch na energetickú infraštruktúru chce v piatok diskutovať so Zelenským na stretnutí v Užhorode.

(lud)

  |  

Merz chce Ženevu ako miesto rokovaní o prímerí Ruska a Ukrajiny

Nemecký kancelár Friedrich Merz v utorok uviedol, že na štvrtkovom stretnutí približne 30 krajín, ktoré budú diskutovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu po skončení vojny, navrhne Ženevu ako miesto pre rokovania o prímerí medzi Ukrajinou a Ruskom.

„Ženeva by bola vhodným miestom pre uzavretie dohody o prímerí,“ povedal Merz na tlačovej konferencii po boku švajčiarskej prezidentky Karin Keller-Sutterovej.

„Pozajtra znovu navrhnem takzvanej 'koalícii ochotných', aby bola zaslaná pozvánka (do Ženevy),“ dodal.

„Koalícia ochotných“, ktorú zostavili Francúzsko a Británia, už mesiace rokuje o plánoch, ako by jednotlivé krajiny mohli vojensky prispieť k bezpečnosti Ukrajiny po skončení vojny, aby odradili Rusko od opätovného útoku.

Francúzsko vo štvrtok usporiada väčšinou virtuálne stretnutie, na ktorom budú diskutovať o najnovších snahách o poskytnutie bezpečnostnej podpory Ukrajine po uzavretí mierovej dohody, a tiež o kritike na adresu Moskvy za jej neochotu rokovať.

(reuters, red)