Preskočiť na obsah
  |  

Záporožie je opäť bez energie, Kyjev viní Rusov a volá po akcii

Ukrajinské ministerstvo energetiky vyzvalo medzinárodné spoločenstvo na rázny zásah s cieľom ukončiť ruskú okupáciu Záporožskej jadrovej elektrárne. Dôvodom je už desiaty výpadok všetkých externých elektrických vedení, čo vážne ohrozuje bezpečnosť zariadenia.

Podľa Kyjeva ide o ďalší dôkaz, že prítomnosť ruských síl priamo ohrozuje bezpečnú prevádzku elektrárne. Ministerstvo zdôraznilo, že jediným riešením je návrat elektrárne pod plnú a legitímnu kontrolu Ukrajiny.

Záporožská elektráreň, najväčšia v Európe, sa nachádza v oblasti aktívneho konfliktu a je už dlhodobo pod ruskou kontrolou.

Výpadky napájania zvyšujú riziko havárie a podľa ministerstva vyvolávajú obavy o jadrovú bezpečnosť nielen na Ukrajine, ale aj v širšom regióne.

(reuters, mja)

  |  

Slovensko sa pripravuje na nové hackerské hrozby

Slovensko zintenzívňuje prípravy na kybernetické hrozby, ktoré podľa odborníkov pribúdajú každý rok. Na konferencii Cyber Security Days 2025 v Bratislave zazneli výzvy na systematickú ochranu digitálneho priestoru, vrátane verejných inštitúcií, kritickej infraštruktúry a občanov.

Štátny tajomník MIRRI Radoslav Štefánek zdôraznil, že kybernetická bezpečnosť je dnes otázkou národného záujmu a dôvery v digitálny štát.

MIRRI pripravuje novú vyhlášku pre bezpečnostné štandardy a spúšťa vzdelávacie programy, ktoré majú kybernetickú ochranu pevne ukotviť do školstva aj verejného diskurzu.

Experti diskutujú o konkrétnych incidentoch, ako bol nedávny útok na kataster, a zdôrazňujú, že do bezpečnosti sa musí zapojiť aj každý jednotlivec.

Slovensko zároveň aktívne spolupracuje s EÚ, NATO a technologickými firmami, ktoré prinášajú inovatívne riešenia.

(tasr, mja)

  |  

Vila za 2,5 milióna pre prezidenta? Holečková hovorí o papalášizme

Ministerstvo vnútra kúpilo vilu pri Bratislavskom hrade za 2,5 milióna eur. Podľa rezortného ministra Matúša Šutaja Eštoka má slúžiť ako oficiálne bývanie pre jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov.

Hoci konkrétne meno nezaznelo, poslankyňa Národnej rady Martina Holečková (SaS) tvrdí, že ide o prezidenta Petra Pellegriniho.

Šutaj Eštok nákup obhajuje ako zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo znenia takzvaného Lex atentát a tvrdí, že ide o investíciu, ktorá sa môže časom zhodnotiť. Vila sa nachádza v prestížnej lokalite neďaleko parlamentu a Bratislavského hradu.

Holečková označila kúpu za „papalášizmus“ a kritizovala, že v čase rozpočtovej konsolidácie si štát kupuje luxusné nehnuteľnosti pre politikov.

Zároveň pripomenula, že vláda plánuje priemernému občanovi zobrať 470 eur ročne. Celá situácia vyvolala rozruch aj pre historický kontext – vila totiž patrila počas druhej svetovej vojny ideológovi vtedajšieho takzvaného Slovenského štátu Tidovi Gašparovi.

(mja)

  |  

Okamura žiada zrušiť strany STAN a TOP 09. Odvoláva sa na korupčnú kauzu

České opozičné hnutie Sloboda a priama demokracia (SPD) chce dosiahnuť zrušenie strán Starostovia a nezávislí (STAN) a TOP 09.

Predseda SPD Tomio Okamura zhodnotil, že podnet podajú na základe súdneho procesu v korupčnej kauze Dozimetr.

Podľa jeho slov z výpovedí svedkov aj obžalovaných vyplýva, že STAN a TOP 09 získavali financie z korupčných aktivít spojených s pražským dopravným podnikom a ďalšími mestskými podnikmi.

Okamura vyzval súd a prokuratúru, aby preverili rozsah, v akom tieto strany profitovali z trestnej činnosti, a aby prípadne vydali zaisťovacie príkazy.

Kauza Dozimetr, ktorá sa začala prejednávať tento týždeň, sa týka skupiny vedenej údajne lobistom Michalom Redlom.

Podľa obžaloby mala dosadzovať svojich ľudí na kľúčové pozície a žiadať úplatky za pridelenie zákaziek či predĺženie kontraktov.

Jeden z obžalovaných podnikateľov, Pavel Kos, sa priznal, že so skupinou finančne podporoval STAN aj TOP 09 s očakávaním budúceho prospechu.

On, ako aj obžalovaný bývalý šéf IT v pražskom dopravnom podniku Luděk Šteffel, sa usilujú o uzavretie dohody o vine.

Šéf STAN Vít Rakušan na sociálnej sieti poprel, že strana prijala peniaze na svoju propagáciu, a dodal, že akékoľvek sporné zdroje venovali charite.

(tasr, max)

  |  

KDH s návrhmi na šetrenie u Kamenického nepochodili, smerujú do parlamentu

Opozičné KDH kritizuje vládu, že pri konsolidácii verejných financií neprichádza s reálnymi opatreniami a šetrenie prenáša najmä na občanov, rodiny a samosprávy.

Podľa predsedu Milana Majerského zatiaľ vláda neukázala konkrétne kroky, ako chce šetriť sama na sebe, okrem zmrazenia platov.

„Vlani chcel minister financií od nás na jednej A4 päť opatrení. Doručili sme ich, dostali ich, hodili ich do koša,“ pripomenul ekonomický expert KDH Jozef Hajko. Teraz týchto päť opatrení predstavili znovu, avšak formou uznesení pre parlament.

Ich prijatím by mala Národná rada SR zaviazať vládu k prehodnoteniu dohôd o zabezpečení IT služieb či centrálnemu obstarávaniu a úspore energií v štátnej správe.

Navrhujú tiež zakázať nákup osobných vozidiel nad 40-tisíc eur a zaviazať rezorty navyšovať čerpanie eurofondov o dve percentá mesačne.

Hajko odhaduje, že tieto opatrenia by mohli priniesť do štátneho rozpočtu približne dve miliardy eur.

Stranícky kolega Viliam Karas zároveň upozornil na nejasnosti pri plánovanom využití eurofondov na pomoc s energiami: „Pýtame sa, či toto je už dohodnuté s Európskou komisiou, pretože aj týchto 430 miliónov eur budeme potom musieť prehodiť do deficitu štátneho rozpočtu.“

(tasr, max)

  |  

Ombudsman chce právomoc napadnúť núdzový stav na Ústavnom súde SR

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský navrhuje, aby sa novelou zákona o Ústavnom súde SR rozšíril okruh subjektov oprávnených podať návrh na preskúmanie súladu rozhodnutia o vyhlásení výnimočného či núdzového stavu s ústavou aj o inštitúciu ombudsmana.

V súčasnosti takúto právomoc majú len poslanci parlamentu (najmenej pätina), vláda a generálny prokurátor.

Podľa Dobrovodského počas krízových situácií sú právomoci exekutívy koncentrované a zásadne zasahujú do práv a slobôd jednotlivcov, preto by ombudsman mal mať možnosť obrátiť sa na Ústavný súd.

Pripomenul, že počas pandémie COVID-19 sa verejný ochranca práv mohol venovať len kontrole rozhodnutí v rámci svojho zákona, pričom orgány verejnej správy boli voči jeho odporúčaniam rezistentné.

Generálna prokuratúra už v pripomienkovom konaní odporučila, aby bol verejný ochranca práv medzi aktívne legitimovanými subjektmi.

Dobrovodský zdôraznil, že nejde o ústavnú zmenu, a preto by ju Národná rada SR mohla prijať jednoduchou väčšinou už na aktuálnej schôdzi.

Podľa neho by takéto posilnenie právomocí ombudsmana neznamenalo finančné náklady, no zlepšilo by ochranu základných práv a zároveň predstavovalo poučenie sa z nedostatkov počas pandémie.

(tasr, max)